štvrtok 7. februára 2013

All for you 10.


No, dneska nič extra nečakajte. SOM chorá, nemôžem dýchať navyše idem zajtra už druhýkrát k lekárovi, pretože na prvýkrát sa mu nepozdávalo dať mi antibiotiká, aj keď som mu tam skoro vypľula pľúca. Takéto bludy aké som popísala je možno až divné čítať. Páči sa :) xx


Namiesto obrázka dnes pripíjam video. Predstavuje situáciu v mojej dedine a prakticky na celom východe :D Dúfam, že sa zabavíte. Kraus je proste úžasný :) 



Z našej cesty do Menchestra sa upustilo. Eleanor urobila skúšky na prvý pokus a tak sa vrátila domov skôr, než informovala Louisa. Jeho plány tak skrachovali a ja s ostatnými sme sa nemuseli trepať vlakom cez polovicu krajiny.
„Vrabce si štebotali a ja som začula, že nejaká Jane Willsonová má priateľa ?“ vyzvedala Rachel a ja som skoro spadla zo stoličky, na ktorej som sa krútila v jej kancelárií. Dosť ma prekvapilo, keď ma poprosila, aby som jej v sobotu ráno prišla robiť spoločnosť do jej kancelárie pri mesačnej upratovacej chvíľke.
„Tie vrabce majú nad 40, majú ešte jedno sedem ročné dieťa a čistou náhodou je jeden vrabec tvoja sestra ?“ zaškerila som sa.
„Predsa vieš, že ja som po informáciách žhavá.“ Odpovedala a založila ďalší usporiadaný šanón do police.
„A čo by si chcela vedieť ?“ posunula som jej ďalší zelený.
„Čo ja viem. Som tvoja milovaná teta, zdôver sa mi s tým, s čím sa nezdôveríš mame. Ja jej to nepoviem. V tom si môžeš byť istá.“ Žmurkla na mňa s drzým pohľadom a pokračovala v hrabaní sa v papieroch. Presne som vedela, čo jej behá po rozume.
„Zatiaľ nič. Keď ma unesie o pol noci niekam na výlet a vrátime sa až na svitaní, vtedy ti to poviem.“ Nohy som si vyložila na stôl a kochala sa výhľadom. Na obed je Londýn až príliš rušný. Znovu som si odhryzla z jednej zo šišiek, ktoré mi tetina asistentka ochotne priniesla.
„A ešte ťa neuniesol ? Neverím, že ste ešte nič nevyviedli.“ Pochybovačne na mňa zazrela. Páčila to zo mňa ako zapadnuté prstene z umývadla, no ak sa ja opýtam na jej súkromný život, vytiahne argumenty hodné utajenia informácií FBI a ja zostanem na suchu.
„Hm, nie to ti nemôžem povedať.“ Zasmiala som sa s schovala hlavu medzi kolená.
„No tak, čo začneš to aj dokonči.“ Posúrila ma a založila ruky v bok.
„Niekedy inokedy, už sa poberiem.“ Hodila som na seba bundu a prevesila kabelku cez telo.
„Samozrejme, pretože kamaráti a priateľ sú ti zrejme dôležitejší než najobľúbenejšia teta.“ Fľochla a urazene mávla rukou.
„Nebuď tak patetická, nabudúce ti kávu donesiem ja.“ Zasmiala som sa a dúfala, že po oznámení tejto informácie bude spokojne vyčkávať na môj budúci príchod s taškou značky Starbucks s lattém v kelímku.
„Fajn, maj sa pekne. A opatruj sa.“ Objala ma a rukami zovrela až tak, že som rozmýšľala, či ju nemám kopnúť do nohy. Ešte som jej zamávala medzi dverami a utekala domov.
  
         „Nemáš náhodou zelenú farbu na vlasy ?“ pribehla ku mne Tanya s nadšením len čo som vošla do obývačky a zavrela za sebou dvere.
„Čože ? Ja si vlasy nefarbím. Načo ti je ?“ nechápavo som zazrela na jej rozjašenú tvár.
„Na nič.“ Rázne odpovedala a nenápadne, so založenými rukami za chrbtom, sa snažila odísť.
„No konečne si tu. Už som si myslela, že ťa tam Rachel začala väzniť a že o chvíľu za teba bude pýtať výkupné.“ Polemizovala mama s otcovým sakom v ruke.
„Kam sa chystáte ?“ nedalo sa mi neopýtať pri pohľade na vyštafírovanú mamu s nadýchanej blúzke a čiernych džínsoch.
„Ty si to nepamätáš ? Veď som ti hovorila, že ideme blahoželať ockovej sesternici k narodeninám. Odkedy chodíš s Liamom, vznášaš sa v oblakoch.“ Ja ? Nikdy !
„Nepripomínaj jej ho, vidíš ako sa červená. Veď ho nevidela už týždeň.“ Podpichol otec za čo som mu veľmi vďačná nebola. Tanya stále pobehovala po obývačke a otvárala každý jeden šuplík, ktorý sa jej dostal pod ruku. Dlaňami som si zakryla líca, na ktorých sa mal objaviť spomínaný rumenec a neistím pohľadom prešla po celej obývačke, na konferenčnom stolíku sa vynímala červená darčeková taška a na jej vrchu bol natlačený farebný papier.
„Otec !“ napomenula som ho. Mama ho plesla po dlhých prstoch snažiac sa dostať na dno tašky-S kabelkou som vybehla na poschodie a zavrela sa v izbe. Za dverami som počula ostatných pobehovať po chodbe a mamu nervózne šomrať, pretože jej vždy niečo chýbalo.
„Zlatko, my už ideme.“ Zakričala mama z prízemia. Nahlas som poďakovala za čas, ktorý som získala na učenie. Už o štvrtej som sa prezliekla do pyžama. Kávu som si radšej nerobila, to by mi srdce v noci búšilo tak, že by si otec myslel, že mu zvoní budík. Z mojej izby do obývačky som zvliekla tonu papierov na skúšky, plno zvírazňovačiek. Po dvoch hodinách som v sebe mala dve tabuľky čokolády, jeden balíček lupienkov a tri pomaranče. Od ich šťavy som mala polovicu papierov okvackanú a zvlnenú. Keď mama zistí, koľko som toho pojedla asi predo mnou začne zamykať skrinky s dobrotami. Mobil mi začal vibrovať čo znamenalo, že mi prišla správa. Skôr než som prezrela všetky papiere mi prišla ešte jedna.

„Je neskutočne nevýhodné, že nemáte balkón.  :/ L. xx“
„Aspoň by si si mohla urobiť poriadok ;) L. X“ 

Keby sa autor správy nepodpísal, začala by som sa báť.
Nadvihla som sa z gauča a prešla k oknu. Odhrnula som dlhé závesy a uvidela Liama opierať sa o moje auto a uškŕňať sa od ucha k uchu. Bolo zrejme, že ma uvidel. Zakýval mi. Ukazovákom naznačil, že ide k dverám.
„Ty si sama doma a mne o tom nikto nič nepovie ?“ hovoril už odkedy sa približoval od bránky po chodníku. Oprela som sa o zárubňu so založenými rukami a čakala, kedy príde až ku mne.
„Načo ti budem všetko vešať na nos, keď si to zistíš aj sám ?“ prekrížila som ruky za jeho krkom a pobozkala ho. Chytil ma okolo pása a zatlačil do chodby.
„Takže sa aj sám pozveš dnu ?“ vyplazila som jazyk a otočila sa mu chrbtom na odchod.
„Keď nikto iný, tak musím aj sám.“ Vyzul sa a vyzliekol si bundu, ktorú hodil v obývačke na gauč.
„Kde máš rodičov ?“ vyzvedal a posadil sa za mňa na gauč, kým som ja sedela na zemi.
„Išli niekam na oslavu. Neviem kedy sa vrátia. Prečo ?“ zadívala som sa mu do očí, ktoré sa s lišiackym výrazom stáli neodolateľné.
„Len tak, či tu nemôžem ostať na noc.“ Zákerne sa usmial. Pochybovačne som naňho zazrela kútikom oka.
„Som pripavený aj na útek cez okno.“ Ubezpečil ma. No to chcem vidieť, ako sa o kapucňu na mikine zachytí na konári.
„Síce sa volám Jane, ale po strome sa vešať nebudem.“ Pokrčila som nosom. Odkedy sedel za mnou, nemohla som sa sústrediť na učenie. Cítila som ako sa na mňa díva, navyše som ho aj pozorovala v čiernej obrazovke vypnutého televízora presne oproti nám. Ešte viac mi to sťažoval ten príjemný pocit, keď mi prstom prechádzal po chrbte a vytváral nepravidelné čiary a rôzne obrázky.
„Čo sa deje ?“ naschvál sa opýtal s úsmevom na tvári. Vedel, že mi to robí dobre a ja mám výhovorku, prečo sa nemusím učiť. Neodpovedala som mu. Bavilo ma, keď mi položil otázku a ja som zostala ticho. Privádzalo ho to do neistoty, nevedel čo má robiť.
„Ja viem, že ti to robí dobre.“ Dvoma prstami mi na krk nakresli srdiečko a daroval bozk na líce.
„Kam ideš ?“ zazrela som naňho zo zeme no zahliadla som iba jeho chrbát keď si vyzliekal mikinu. Započula som, ako sa otvorili dvere na špajzi. Nemala som mu dovoľovať tak často k nám chodiť, už to tu pozná ako vlastnú dlaň.
„Keksíky sú afrodiziakum pre dušu študujúcej slečny.“ Posunul mi balíček keksíkov s kúskami čokolády pod nos. Vzal jednu do ruky a posunul pred ústa.
„Ham.“ Kesíkom mi prešiel po perách až kým som ich neoddelila od seba. S chuťou som si odhrýzla, no keď som si chcela vziať ešte viac, zvyšok si dal do úst a víťazne sa na mňa zaškľabil.
„A to vychádza z ktorých štúdií, môj drahý ?“ otočila som sa k nemu. Prstom mi zotrel omrvinky okolo úst a ľahko sa zhodil do vankúšov položených v rohu gauča.
„Predsa z mojich. Som tajný šialený vedec, nikto o tom nevie. Takže pšššt.“ Oznámil s plnými ústami.
„Vieš čo by bolo vtipné, keby sa tvoji rodičia vrátili skôr domov.“ Zachichúňal sa popod nos.
„To nehovor ani len zo žartu.“ Zamračila som sa.
„Nemrač sa drahá, budeš mať vrásky.“ Prešiel mi po čele prstom a so smiechom mi do vlasov daroval bozk. Odkedy sem prišiel som sa nenaučila nič. Určite ma sem prišiel naschvál rozptyľovať. Nie žeby sa mi nepáčilo, že si na mňa našiel čas ale predsa mám radšej, ak mi pri učení nerobí nikto spoločnosť.
„A máme spoločnosť.“ Zavelil, keď stál pri okne a jemne otiahol záves.
„Ide Anna ?“ nadvihla som hlavu a pribehla k nemu.
„Iba ak by mala o tridsať rokov viac a mala manžela s dcérou.“ Naštvaná mama s otcom a Tanyou sa vrátili domov o čosi skôr. Mama niečo vyťahovala z kufra auta, otec jej bol v pätách len Tanya, pozitívne naladená, si poskakovala z nohy na nohu.
„Čo tu ešte robíš ?“ položila som mu otázku hlasnejšie, než som plánovala.
„A kam mám ísť ?“
„Preč. Nemôžu ťa tu predsa nájsť. Čo si o mne pomyslia ?“ stresovala som.
„Že ti robím spoločnosť ?“ nechápavo my odpovedal na otázku otázkou. Takýto typ odpovede som zo všetkých nemala rada najviac.
„Musíš ísť von oknom.“
„Ani ma nenapadne.“ Začala namietať a nepohol sa ani o milimeter.
„Tak prelezieš do susedov.“
„Takto budem utekať vždy keď k tebe prídem neskoro večer, miláčik ?“ smial sa keď som ho ťahala za ruku k zadnému dvoru.
„Nie, to len dnes. Choď.“
„Aj ja ťa ľúbim. Ešte ti zavolám. Pa.“ Moju tvár uväznil vo svojich dlaniach a daroval bozk na rozlúčku. Zabuchla som dvere smerujúce na dvor a akurát, keď som sa posadila v kuchyni za stôl s miskou a lyžičkou mama zasvietila.
„Nie sme ešte na mizine, aby si musela jesť lyžičkou vzduch z prázdnej misky a sedieť tu po tme.“ Oznámila mama.
„Vrátili ste sa nejako skoro, nie ?“ vrátila som riad do drezu a sledovala Liama, ako sa driape na plot.
„Opýtaj sa otca.“ Spálila ho pohľadom.
„Jane, povedz prosím ťa svojej matke, že ja nemôžem za to, že moja sesternica nám nenapísala správny dátum svojej oslavy.“
„Ale prísť do reštaurácie, kde sa koná kar a ty zreveš „buď s nami ešte dlho“ je tiež dosť zahambujúce.“
„Idem spať.“ Zvolal otec. Ja som sa ho rozhodla nasledovať. Už som bola na schodoch  keď za mnou zakričala.
„Jane, prečo som videla Liama preskakovať plot k našim susedom ?“ pridala som do kroku a už sa skryla pod paplón do izby.

9 komentárov:

  1. uzasna cast :))
    myslim, ze v tom video o tych pluhoch je pravda..to sa mi stava vzdy :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) No, ja som sa v takej zime narodila :DDD A navyše ma nebaví zametať tie kamene, našťastie som chorá tak som od toho oslobodená :D xx

      Odstrániť
  2. super, riadne sa smejem :)...a prajem skore uzdravenie -N

    OdpovedaťOdstrániť
  3. haha ! :D jaj som sa fajne zasmiala nad tým koncom, predstava Payna liezť cez plot je.. hah.. no komická :) Krásne píešeš.. joj veľmi sa mi to páči :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jááj drahá diky :) veľmi si to cením ;) xx

      Odstrániť
  4. JÉÉÉÉÉJ :D:D:D to je pekná časť aj s tou predošlou :) už sú konečne spolu juchú!!!! :) bože aká som rada :) aký sú zlatý, ako jej napíše SMS a potom ju čaká pred domom :) to je veľmi pekné aj já chcéém :D kočeno strašne pekne si to napísala (obe časti), bohužiaľ som nemala čas tak ti píšem až teraz :) vyčarila si mi veľký úsmev na tvári :) :* len ma mrzí, že si chorá :( tak ti prajem skoré uzdravenie :) :* pekne papinkaj liečiky a poť sa nech si ta tvoja kreatívna makovica oddýchne a môže ďalej vymýšlať tieto neuvertiľné príbehy :) :***

    OdpovedaťOdstrániť
  5. aj by som zabudla :D :D strašne sa mi páči ten vzhľad, dáva mi to nádej, že už táto kosa prejde :) a aj tie obrázky chalanov a báb po boku sú veľmi pekné :)šikovníček :) :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach moja drahá diky :D Je to nechutné ale pravdivé :D A teším sa že sa ti páčilo, aj ja chcem také SMS-ky, poďme trúchliť :D Ale ne, počkáme si a dôjde to ;) Aj mne to tak pridáva lebo sa teším sa jar, síce budem kýchať ako cvok pretože začne všetko kvitnúť a budem chodiť s opuchnutými očami kvôli alergii ale to nevadí. Bude teplo áááá :D A ešte raz vďaka ;) :* xxxxxxx

      Odstrániť