No, dneska nič extra nečakajte. SOM chorá, nemôžem dýchať navyše idem zajtra už druhýkrát k lekárovi, pretože na prvýkrát sa mu nepozdávalo dať mi antibiotiká, aj keď som mu tam skoro vypľula pľúca. Takéto bludy aké som popísala je možno až divné čítať. Páči sa :) xx
Namiesto obrázka dnes pripíjam video. Predstavuje situáciu v mojej dedine a prakticky na celom východe :D Dúfam, že sa zabavíte. Kraus je proste úžasný :)
Z našej cesty do Menchestra sa upustilo. Eleanor
urobila skúšky na prvý pokus a tak sa vrátila domov skôr, než informovala
Louisa. Jeho plány tak skrachovali a ja s ostatnými sme sa nemuseli
trepať vlakom cez polovicu krajiny.
„Vrabce si štebotali a ja som začula, že nejaká Jane
Willsonová má priateľa ?“ vyzvedala Rachel a ja som skoro spadla zo
stoličky, na ktorej som sa krútila v jej kancelárií. Dosť ma prekvapilo,
keď ma poprosila, aby som jej v sobotu ráno prišla robiť spoločnosť do jej
kancelárie pri mesačnej upratovacej chvíľke.
„Tie vrabce majú nad 40, majú ešte jedno sedem ročné dieťa
a čistou náhodou je jeden vrabec tvoja sestra ?“ zaškerila som sa.
„Predsa vieš, že ja som po informáciách žhavá.“ Odpovedala
a založila ďalší usporiadaný šanón do police.
„A čo by si chcela vedieť ?“ posunula som jej ďalší zelený.
„Čo ja viem. Som tvoja milovaná teta, zdôver sa mi
s tým, s čím sa nezdôveríš mame. Ja jej to nepoviem. V tom si
môžeš byť istá.“ Žmurkla na mňa s drzým pohľadom a pokračovala
v hrabaní sa v papieroch. Presne som vedela, čo jej behá po rozume.
„Zatiaľ nič. Keď ma unesie o pol noci niekam na výlet
a vrátime sa až na svitaní, vtedy ti to poviem.“ Nohy som si vyložila na
stôl a kochala sa výhľadom. Na obed je Londýn až príliš rušný. Znovu som
si odhryzla z jednej zo šišiek, ktoré mi tetina asistentka ochotne
priniesla.
„A ešte ťa neuniesol ? Neverím, že ste ešte nič nevyviedli.“
Pochybovačne na mňa zazrela. Páčila to zo mňa ako zapadnuté prstene
z umývadla, no ak sa ja opýtam na jej súkromný život, vytiahne argumenty
hodné utajenia informácií FBI a ja zostanem na suchu.
„Hm, nie to ti nemôžem povedať.“ Zasmiala som sa
s schovala hlavu medzi kolená.
„No tak, čo začneš to aj dokonči.“ Posúrila ma
a založila ruky v bok.
„Niekedy inokedy, už sa poberiem.“ Hodila som na seba bundu
a prevesila kabelku cez telo.
„Samozrejme, pretože kamaráti a priateľ sú ti zrejme
dôležitejší než najobľúbenejšia teta.“ Fľochla a urazene mávla rukou.
„Nebuď tak patetická, nabudúce ti kávu donesiem ja.“
Zasmiala som sa a dúfala, že po oznámení tejto informácie bude spokojne
vyčkávať na môj budúci príchod s taškou značky Starbucks s lattém
v kelímku.
„Fajn, maj sa pekne. A opatruj sa.“ Objala ma
a rukami zovrela až tak, že som rozmýšľala, či ju nemám kopnúť do nohy.
Ešte som jej zamávala medzi dverami a utekala domov.
„Nemáš
náhodou zelenú farbu na vlasy ?“ pribehla ku mne Tanya s nadšením len čo
som vošla do obývačky a zavrela za sebou dvere.
„Čože ? Ja si vlasy nefarbím. Načo ti je ?“ nechápavo som
zazrela na jej rozjašenú tvár.
„Na nič.“ Rázne odpovedala a nenápadne, so založenými
rukami za chrbtom, sa snažila odísť.
„No konečne si tu. Už som si myslela, že ťa tam Rachel
začala väzniť a že o chvíľu za teba bude pýtať výkupné.“ Polemizovala
mama s otcovým sakom v ruke.
„Kam sa chystáte ?“ nedalo sa mi neopýtať pri pohľade na
vyštafírovanú mamu s nadýchanej blúzke a čiernych džínsoch.
„Ty si to nepamätáš ? Veď som ti hovorila, že ideme blahoželať
ockovej sesternici k narodeninám. Odkedy chodíš s Liamom, vznášaš sa
v oblakoch.“ Ja ? Nikdy !
„Nepripomínaj jej ho, vidíš ako sa červená. Veď ho nevidela
už týždeň.“ Podpichol otec za čo som mu veľmi vďačná nebola. Tanya stále
pobehovala po obývačke a otvárala každý jeden šuplík, ktorý sa jej dostal
pod ruku. Dlaňami som si zakryla líca, na ktorých sa mal objaviť spomínaný
rumenec a neistím pohľadom prešla po celej obývačke, na konferenčnom
stolíku sa vynímala červená darčeková taška a na jej vrchu bol natlačený
farebný papier.
„Otec !“ napomenula som ho. Mama ho plesla po dlhých prstoch
snažiac sa dostať na dno tašky-S kabelkou som vybehla na poschodie
a zavrela sa v izbe. Za dverami som počula ostatných pobehovať po
chodbe a mamu nervózne šomrať, pretože jej vždy niečo chýbalo.
„Zlatko, my už ideme.“ Zakričala mama z prízemia.
Nahlas som poďakovala za čas, ktorý som získala na učenie. Už o štvrtej
som sa prezliekla do pyžama. Kávu som si radšej nerobila, to by mi srdce
v noci búšilo tak, že by si otec myslel, že mu zvoní budík. Z mojej
izby do obývačky som zvliekla tonu papierov na skúšky, plno zvírazňovačiek. Po
dvoch hodinách som v sebe mala dve tabuľky čokolády, jeden balíček
lupienkov a tri pomaranče. Od ich šťavy som mala polovicu papierov
okvackanú a zvlnenú. Keď mama zistí, koľko som toho pojedla asi predo mnou
začne zamykať skrinky s dobrotami. Mobil mi začal vibrovať čo znamenalo,
že mi prišla správa. Skôr než som prezrela všetky papiere mi prišla ešte jedna.
„Je neskutočne nevýhodné, že nemáte balkón. :/ L. xx“
„Aspoň by si si mohla urobiť poriadok ;) L. X“
Keby sa autor
správy nepodpísal, začala by som sa báť.
Nadvihla som sa z gauča a prešla k oknu.
Odhrnula som dlhé závesy a uvidela Liama opierať sa o moje auto
a uškŕňať sa od ucha k uchu. Bolo zrejme, že ma uvidel. Zakýval mi.
Ukazovákom naznačil, že ide k dverám.
„Ty si sama doma a mne o tom nikto nič nepovie ?“
hovoril už odkedy sa približoval od bránky po chodníku. Oprela som sa
o zárubňu so založenými rukami a čakala, kedy príde až ku mne.
„Načo ti budem všetko vešať na nos, keď si to zistíš aj sám
?“ prekrížila som ruky za jeho krkom a pobozkala ho. Chytil ma okolo pása
a zatlačil do chodby.
„Takže sa aj sám pozveš dnu ?“ vyplazila som jazyk
a otočila sa mu chrbtom na odchod.
„Keď nikto iný, tak musím aj sám.“ Vyzul sa a vyzliekol
si bundu, ktorú hodil v obývačke na gauč.
„Kde máš rodičov ?“ vyzvedal a posadil sa za mňa na
gauč, kým som ja sedela na zemi.
„Išli niekam na oslavu. Neviem kedy sa vrátia. Prečo ?“
zadívala som sa mu do očí, ktoré sa s lišiackym výrazom stáli
neodolateľné.
„Len tak, či tu nemôžem ostať na noc.“ Zákerne sa usmial.
Pochybovačne som naňho zazrela kútikom oka.
„Som pripavený aj na útek cez okno.“ Ubezpečil ma. No to
chcem vidieť, ako sa o kapucňu na mikine zachytí na konári.
„Síce sa volám Jane, ale po
strome sa vešať nebudem.“ Pokrčila som nosom. Odkedy sedel za mnou, nemohla som
sa sústrediť na učenie. Cítila som ako sa na mňa díva, navyše som ho aj
pozorovala v čiernej obrazovke vypnutého televízora presne oproti nám.
Ešte viac mi to sťažoval ten príjemný pocit, keď mi prstom prechádzal po chrbte
a vytváral nepravidelné čiary a rôzne obrázky.
„Čo sa deje ?“ naschvál sa
opýtal s úsmevom na tvári. Vedel, že mi to robí dobre a ja mám
výhovorku, prečo sa nemusím učiť. Neodpovedala som mu. Bavilo ma, keď mi
položil otázku a ja som zostala ticho. Privádzalo ho to do neistoty,
nevedel čo má robiť.
„Ja viem, že ti to robí
dobre.“ Dvoma prstami mi na krk nakresli srdiečko a daroval bozk na líce.
„Kam ideš ?“ zazrela som
naňho zo zeme no zahliadla som iba jeho chrbát keď si vyzliekal mikinu.
Započula som, ako sa otvorili dvere na špajzi. Nemala som mu dovoľovať tak
často k nám chodiť, už to tu pozná ako vlastnú dlaň.
„Keksíky sú afrodiziakum pre dušu
študujúcej slečny.“ Posunul mi balíček keksíkov s kúskami čokolády pod
nos. Vzal jednu do ruky a posunul pred ústa.
„Ham.“ Kesíkom mi prešiel po
perách až kým som ich neoddelila od seba. S chuťou som si odhrýzla, no keď
som si chcela vziať ešte viac, zvyšok si dal do úst a víťazne sa na mňa
zaškľabil.
„A to vychádza z ktorých
štúdií, môj drahý ?“ otočila som sa k nemu. Prstom mi zotrel omrvinky
okolo úst a ľahko sa zhodil do vankúšov položených v rohu gauča.
„Predsa z mojich. Som
tajný šialený vedec, nikto o tom nevie. Takže pšššt.“ Oznámil s plnými
ústami.
„Vieš čo by bolo vtipné, keby
sa tvoji rodičia vrátili skôr domov.“ Zachichúňal sa popod nos.
„To nehovor ani len zo žartu.“
Zamračila som sa.
„Nemrač sa drahá, budeš mať
vrásky.“ Prešiel mi po čele prstom a so smiechom mi do vlasov daroval
bozk. Odkedy sem prišiel som sa nenaučila nič. Určite ma sem prišiel naschvál
rozptyľovať. Nie žeby sa mi nepáčilo, že si na mňa našiel čas ale predsa mám
radšej, ak mi pri učení nerobí nikto spoločnosť.
„A máme spoločnosť.“ Zavelil,
keď stál pri okne a jemne otiahol záves.
„Ide Anna ?“ nadvihla som
hlavu a pribehla k nemu.
„Iba ak by mala o tridsať
rokov viac a mala manžela s dcérou.“ Naštvaná mama s otcom a Tanyou
sa vrátili domov o čosi skôr. Mama niečo vyťahovala z kufra auta,
otec jej bol v pätách len Tanya, pozitívne naladená, si poskakovala z nohy
na nohu.
„Čo tu ešte robíš ?“ položila
som mu otázku hlasnejšie, než som plánovala.
„A kam mám ísť ?“
„Preč. Nemôžu ťa tu predsa
nájsť. Čo si o mne pomyslia ?“ stresovala som.
„Že ti robím spoločnosť ?“
nechápavo my odpovedal na otázku otázkou. Takýto typ odpovede som zo všetkých
nemala rada najviac.
„Musíš ísť von oknom.“
„Ani ma nenapadne.“ Začala namietať
a nepohol sa ani o milimeter.
„Tak prelezieš do susedov.“
„Takto budem utekať vždy keď
k tebe prídem neskoro večer, miláčik ?“ smial sa keď som ho ťahala za ruku
k zadnému dvoru.
„Nie, to len dnes. Choď.“
„Aj ja ťa ľúbim. Ešte ti
zavolám. Pa.“ Moju tvár uväznil vo svojich dlaniach a daroval bozk na
rozlúčku. Zabuchla som dvere smerujúce na dvor a akurát, keď som sa
posadila v kuchyni za stôl s miskou a lyžičkou mama zasvietila.
„Nie sme ešte na mizine, aby
si musela jesť lyžičkou vzduch z prázdnej misky a sedieť tu po tme.“ Oznámila
mama.
„Vrátili ste sa nejako skoro,
nie ?“ vrátila som riad do drezu a sledovala Liama, ako sa driape na plot.
„Opýtaj sa otca.“ Spálila ho
pohľadom.
„Jane, povedz prosím ťa
svojej matke, že ja nemôžem za to, že moja sesternica nám nenapísala správny
dátum svojej oslavy.“
„Ale prísť do reštaurácie,
kde sa koná kar a ty zreveš „buď s nami ešte dlho“ je tiež dosť
zahambujúce.“
„Idem spať.“ Zvolal otec. Ja
som sa ho rozhodla nasledovať. Už som bola na schodoch keď za mnou zakričala.
„Jane, prečo som videla Liama
preskakovať plot k našim susedom ?“ pridala som do kroku a už sa
skryla pod paplón do izby.
uzasna cast :))
OdpovedaťOdstrániťmyslim, ze v tom video o tych pluhoch je pravda..to sa mi stava vzdy :DD
Ďakujem :) No, ja som sa v takej zime narodila :DDD A navyše ma nebaví zametať tie kamene, našťastie som chorá tak som od toho oslobodená :D xx
Odstrániťsuper, riadne sa smejem :)...a prajem skore uzdravenie -N
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne ;) x
Odstrániťhaha ! :D jaj som sa fajne zasmiala nad tým koncom, predstava Payna liezť cez plot je.. hah.. no komická :) Krásne píešeš.. joj veľmi sa mi to páči :)
OdpovedaťOdstrániťJááj drahá diky :) veľmi si to cením ;) xx
OdstrániťJÉÉÉÉÉJ :D:D:D to je pekná časť aj s tou predošlou :) už sú konečne spolu juchú!!!! :) bože aká som rada :) aký sú zlatý, ako jej napíše SMS a potom ju čaká pred domom :) to je veľmi pekné aj já chcéém :D kočeno strašne pekne si to napísala (obe časti), bohužiaľ som nemala čas tak ti píšem až teraz :) vyčarila si mi veľký úsmev na tvári :) :* len ma mrzí, že si chorá :( tak ti prajem skoré uzdravenie :) :* pekne papinkaj liečiky a poť sa nech si ta tvoja kreatívna makovica oddýchne a môže ďalej vymýšlať tieto neuvertiľné príbehy :) :***
OdpovedaťOdstrániťaj by som zabudla :D :D strašne sa mi páči ten vzhľad, dáva mi to nádej, že už táto kosa prejde :) a aj tie obrázky chalanov a báb po boku sú veľmi pekné :)šikovníček :) :*
OdpovedaťOdstrániťAch moja drahá diky :D Je to nechutné ale pravdivé :D A teším sa že sa ti páčilo, aj ja chcem také SMS-ky, poďme trúchliť :D Ale ne, počkáme si a dôjde to ;) Aj mne to tak pridáva lebo sa teším sa jar, síce budem kýchať ako cvok pretože začne všetko kvitnúť a budem chodiť s opuchnutými očami kvôli alergii ale to nevadí. Bude teplo áááá :D A ešte raz vďaka ;) :* xxxxxxx
Odstrániť