Ja neviem, čo odo mňa chcete. Nechcem tu na vás vyskakovať alebo čo, ale vážne ma to štve, už len z princípu. Naozaj nie je nič povzbudivé, ak sa pod časťou, na ktorej sa ja natrápim a presedím hodiny, nájdu tri komentáre. Babám, ktoré pravidelne komentujú veľmi ďakujem za podporu ale vážne ma nebaví takýto systém. Ja len pre objasnenie, žiadne vyčítanie. Najmenej 8 komentov, ináč časť nebude. A toto ste mohli vidieť už skôr. Majte sa :) x
„Nie som si absolútne istá, či dnes prídem
domov, oci.“ Vysvetľovala som, kým som sa pchala von z metra s plnými
rukami igelitiek.
„Nemôžeš sa rozhodnúť ? Ako mám vedieť,
pre koľko ľudí mám pripraviť večeru ?“
„Tak to radšej ostanem u Liama.“
„Chceš mi povedať, že neviem variť ?“
„Oci ty vieš, čo si myslím o tvojej
kuchyni. Na raňajky a večeru to stačí.“ Usmiala som sa zastavila na
prechode pre chodcov.
„Od dnes, si varíš sama.“ Urazene
skonštatovala.
„Aj ja ťa mám rada oci.“
„Maj sa pekne.“ Zasmial sa a konečne
som krabicu mohla uchopiť dvoma rukami.
Horda snehu v Londýne mi už začínala
liezť na nervy. Vždy keď som preložila jednu nohu pred druhú som tŕpla, kedy sa
šmyknem a na chodníku ostanem rozštiepená ako žaba. Nevedela som sa dočkať
Anninej kaviarne, kedy sa posadím k radiátoru a vlejem do seba kubíky
horúceho čaju. Spoza rohu som uvidela Eleanorinu kabelku, ktorá sa len tak tak
vyhla zatvárajúcim sa dverám. Pomaly som zdolávala vydláždený chodník, na
ktorom ma nedávno Liam zachránil pred otrasným ľadom. Keď som otvorila dvere,
ovalila ma vôňa koláčov, smradľavých sviečok ktoré mi pripomínajú jedine
Valentín a červeno ružová výzdoba v mojich rukách mi tiež pripomínala
tento sviatok.
„Ďalší rok si, prosím ťa, objednaj
kamión.“ Vyslovila som svoju prosbu a zhodila krabicu pred seba na zem.
„Vitaj Jane. Aká bola cesta ?“ Anna ma
zbombardovala svojou pozitívnou náladou. El som našla zohrievať si ruky
s pohárom. Vycerila na mňa zuby a pregúľala očami.
„A čože tak veselo ?“ vyrazila som
k pultu zatiaľ čo sa Anna prehrabávala výzdobou.
„Je predsa Valentín. Uóóó.“ Ironicky
zajasala Eleanor a s nadvihnutým obočím nadvihla pohár.
„Nenávidím Valentín!“ rozčúlene dnu vpálil
Harry s Louisom v pätách. Zhodil zo seba kabát a surovo sa
šmaril na sedačku.
„Ber to z lepšej stránky,
v kufri ti ostane tridsaťjeden ruží a sviečok. Na ďalší polrok máš pokoj
s kupovaním osviežovačov vzduchu .“ vyhlásil veselý Louis mieriaci
k Eleanor.
„Aj tebe prajem pekný deň Harry.“ Nedalo
mi nerypnúť doňho. Akurát keď je väčšina ľudí v mojom okolí naštvaná, ja
mám chuť vtipkovať.
„Nevŕtaj do mňa, nechcem si na tebe
vyvŕšiť zlosť.“ Upozornil ma, schopil girlandu so srdiečkami a začal
vešať.
„Čo sa mu stalo ?“ opýtala sa Anna popod
nos keď sa k nám pridala a zastavila pri Louisovi.
„Nerieš to.“ Mávol rukou a objal El.
„Stačilo toho precíteného objímania.
Robota čaká.“ Anna ich od seba odtiahla.
„Koľko káv si dnes už mala ?“ podozrievavo
som na ňu zazrela.
„Jednu, ako vždy. Prečo ?“
„Nič, ja len tak. Dávala si si veľa cukru
?“ naschvál som sa zaškľabila do ucha k uchu kým ma neukľudnila svojim
úsmevom a myšlienkami neposlala niečo robiť. Odula som spodnú peru
a zakopala sa pri ukladaní servítok do stojanov.
„Harry, len preto, že si nahnevaní, tie
balóny si to nemusia odniesť.“ Anna po ňom hodila malú pumpu a jemu
neostávalo nič iné než sa ďalej rozčuľovať. Keď som ho takto sledovala ďalších
pätnásť minút, už aj mne sa začal znechucovať deň. Celý stôl som si prisunula
k nemu a načala rozhovor.
„Tak fajn, už sa na teba takto nemôžem
pozerať. Čo sa deje ?“ štuchla ho medzi rebrá, aby sa posunul na sedačke.
„Ale nič, nechaj to tak. Horí ti
servítka.“ Kývol hlavou. Vyplašene som ňou začala mávať, až kým skončila
v Anninej minerálke.
„Vďaka. Takýto mix som ešte neskúšala.“
Sarkasticky si vzala pohár so sebou a odkráčala do skladu. Prestala som si
všímať reakcie Eleanor na Louisa, ktorý jej spieval pesničku s rádiom
a tancoval so stojanom na kabáty. Po tom, ako som videla aké čierne šmuhy
tam ostávali, som sa radšej zabarikádovala pri Harrym a čakala, kedy Anna
začne jačať a žiadať odškodné.
„Harry, už ťa nejaký ten piatok poznám.
Hovor, počúvam.“ Pohľadom som ho skenovala a sledovala, ako so zovretými
perami od hnevu oddeľuje balóniky v tvare srdca od seba.
„Dobre, je tu jedno dievča.“ Priznal
a ja som v duchu výskala od radosti. Nie žeby som Harryho brala sa
lúzra, na ktorého sa nenalepí jedno dievča. Je predsa pekný chalan za ktorým
šalejú milióny dievčat ale poslednú dobu mu šťastie v láske príliš
nepraje.
„Skvelé, čo s ňou ?“ veselým hlasom
som mu chcela vylepšiť náladu no zjavne to nestačilo.
„Nič nie je skvelé a práve, že nič
s ňou.“ Hodil balóniky na stôl, založil ruky a oprel sa.
„Čo tak prestať so suchými odpoveďami
a prejsť ku koreňu problému ?“ taktiež som sa oprela a vyložila nohy
na stoličku.
„Proste sa spolu už dlhšie stretávame.
Myslel som si, že je to už niečo viac lenže keď som ju dnes pozval von,
povedala, že si nie je istá. Takže všetky tie ruže, sviečky a tajný
recept, ktorý už teraz nie je tak tajný a ktorý som od babky žobral každú návštevu
už mesiac môžem znovu vrátiť.“ Zazrel na mňa a v jeho očiach sa javil
nepekný pohľad.
„Nikdy by som neverila, že práve tebe bude
odolávať nejaké dievča.“
„Tým mi práve nepomáhaš. Čo mám robiť.“ Zvesil hlavu dozadu a vo
mne už všetko vrelo. Ten chlapec sa vážne tak rýchlo vzdáva ?
„Skús všetko pripraviť tak ako si plánoval
a predsa po ňu choď alebo jej zavolaj. Neverím, že niečo nevymyslíš.“
„Si kamoš !“ nadchlo ma moje nové
pomenovanie keď ma objal až sa mi z pľúc vydral všetok kyslík.
„To nestojí za reč.“ Zachripela som. Obaja
sme sa radšej vrátili k svojej práci. Anna veselo poletovala po celej
miestnosti až dokým jej zazvonil mobil.
„El, mohla by si mi to prečítať ?“ ukázala
na telefón, keď stála na stoličke a podávala Louisovi stužky.
„Nech vás teraz nenapadne štekliť ma.“
Spálil pohľadom obe dve spolupracovníčky po tom, čo na Zaynove narodeniny vešal
transparent na okno, Eleanor s Annou sa k nemu prikradli, pošteklili
ho na členku a on chudák spadol do studených mís a punču. Celý večer
si z neho Niall robil srandu a volal ho lízatko. Podoba tam bola,
leskol sa a voňal presne tak isto.
„Neboj sa, druhýkrát to už nie je taká
sranda.“ Ukľudnila ho.
„Večer si beriem na starosť ja,
občerstvenie zaobstarám tiež, dones filmy. Teším sa, tvoja tekvica xxx J“ prečítala.
„Tekvica ? Veď je február, Halloween bol
pred štyrmi mesiacmi.“ Vypichla Eleanor nechápavý podpis. Harry sa vyplašene pozrel na Annu
a nedokázal zadržať smiech pri rumenci, ktorý sa jej nahrnul do líc.
„Ale, ale, ty máš rande s tekvicou
a o ničom mi nepovieš ? Budeš aj vyrezávať ?“ podišla som ku nej
a zhabala jednu sviečku z jej dosahu.
„Nehovor mi, že tebe Liam nedal
prezývku.“ Zasmiala sa a zhabala
telefón k sebe. Radšej som nechala jazyk za zubami a pomaly sa začala
obliekať.
„Ty už ideš ?“ podišiel ku mne Louis.
„Idem k Liamovi, veď to tu už máte
skoro hotové.“ S úsmevom som si pozberala veci a prehodila kabelku na
plece. Pohľadom som prepálila Harryho, osobne ho nabudúce vyspovedám.
„Majte sa.“ Pozdravila som sa a ešte
uvidela ako mi mávajú. Cez sklenené dvere som im odmávala nazad a vydala
sa k Liamovi do bytu.
Cesta netrvala dlho. Stačilo mi prejsť
štyri ulice a už som stála pred vchodom. O pár sekúnd som prechádzala
vchodovými dvermi a viezla sa výťahom na ôsme poschodie a spomenula
si na Silvester, kedy som túto chodbu uvidela prvýkrát. Zaklopala som na dvere
a čakala, kým sa spoza nich neozval jeho hlas.
„Vydrž chvíľku, trochu som to nedomyslel.“
Povedal a ja som teda ostala čakať. Niečo buchlo do dverí a až
následne sa otvorili.
„Ahoj, krásny Valentín ti želám.“ Zajasala
a pobozkal ma so založenými rukami za chrbtom.
„Aj tebe, láska. Dvere si otváral nohou ?“
zasmiala som no smiech mi skamenel keď mi prikývol.
„Zlož sa kde len chceš.“ Zakričal na mňa
spoza rohu.
„Odkedy nosíš zásteru ?“ zachichúňala som
sa opretá pri dverách kuchyne. Je na nezaplatenie vidieť chlapa v červenej
zástere so srdiečkami stáť pri kuchynskej linke. Bola som rada, že ja mám to
šťastie vidieť ho a ešte väčšie šťastie, že je to môj chlap.
„Odkedy som sa rozhodol udomácniť
v kuchyni.“ Zavrtel so sebou.
„Takže mám sa priateľa žienku domácu ? Čo
dobrého varíš ?“ objala som ho zozadu no nemohla som si oprieť hlavu
o jeho plece tak ako to robí on. Jeho výška mi v tom čiastočne bránila
takže som toho ani veľmi veľa nevidela.
„Variť neviem, to už sama vieš tak radšej
pečiem. Samozrejme niečo pre teba.“ Po tom čo sa ku mne otočil mi daroval pusu
a ja som zbadala čo tam vyvádza. Moje obľúbené karamelové guľky pomaly
napĺňali farebné košíčky. Nevedela som sa dočkať kedy ich budem môcť jesť no
samozrejme som zabudla na to, že musia stuhnúť.
„Môžeš mi pomôcť ?“ otočil sa
a skúšal to na mňa milým pohľadom.
„Radšej nie, nebudem ti do toho babrať.
Navyše budem celá lepkavá, zbytočne by sme boli špinaví obaja.“ Mávla som rukou
a vycerila zuby. Pokračovala som v načatej robote, ktorá obsahovala
ukladanie košíčkov pre ďalšie guľky na pracovnú dosku.
„Škoda. Takže ty nechceš byť ešte sladšia
než si.“ nasmeroval sa ku mne s roztvorenou náručou. Ruky mal celé od
karamelu a nebezpečne sa ku mne približoval.
„Vieš čo, myslím že mi to stačí. Budeš ma
bozkávať a ešte dostaneš cukrovku.“ Pomaly ale isto som sa od neho vzďaľovala
do obývačky nalepená popri stene.
„Ja si nie som až tak istý. Predsa vieš
ako veľmi mám rad sladkosti.“ Nasledoval ma s lišiackym pohľadom.
„Nie Liam, prosím ťa.“ Žobrala som cez
smiech.
„Tak ti aspoň ukážem ako veľmi ťa mám
rád.“ Rozbehol sa za mnou no ja som sa mu s krikom snažila utiecť.
Jasné, že bol rýchlejší než ja. Schmatol ma do náručia a neudržal
rovnováhu. Preto sme skončili na gauči. Rukami dopadol rovno na moje vlasy
rozpadnuté po celom gauči a mne sa nechcelo veriť, že to vážne spravil.
„Liam, asi ti niečo urobím.“ S vážnym
výrazom v tvári som naňho pozrela dohora. Hlavu sklonenú nado mnou
premenil na veselý úškrn a mne nedalo nezasmiať sa.
„Ľúbim ťa tak, že si to nevieš ani
predstaviť.“ Sklonil sa ku mne a pobozkal. Mojimi rukami som chytila tie
jeho. Predsa, keď som lepkavá ako med tak nech už poriadne.
„A to ti poradil Louis, ako prejaviť svoju
lásku ku mne ?“ zvedavo som sa opýtala, kým na mne stále ležal a ruky
neposunul ani o milimeter.
„Recept na guľky mi dala mama, toto tu som
vymyslel sám“ pochválil sa a neskrýval nadšenie zo svojho nápadu so
širokým úsmevom na tvári.
„Skúsiš nabudúce niečo šetrnejšie, prosím
?“ prstami som ho pošteklila na bruchu a vtedy spadol na zem vedľa mňa.
Škodoradostne som sa zasmiala a zbadala fľaky na sedačke. Toto moju
polovičku asi veľmi nepoteší.
„Pokúsim sa, drahá.“ Pobozkal ma. Pomohla
som mu vstať a žalostne sa pozrela do zrkadla na vlasy. Celé boli akoby
vybraté z práčky vďaka chutnému no zato otrasne lepkavému karamelu.
„Mohol by som robiť v kaderníctve,
z fleku.“ Znovu si zložil kompliment, ohrnul nosom a podišiel ku mne.
„Tu by som to ešte viac zalakoval.“ Keď
som videla, že ruky, ktoré si zrejme namočil ešte raz do hmoty prilepil na moje
vlasy myslela som, že explodujem. Toto z nich nevymyjem ani za rok.
„Ale to ja z lásky, kráska.“ Obtrel
sa nosom o ten môj a znovu pobozkal. Akoby si myslel, že to všetko
vyrieši. Myslel si dobre, podľahla som. Znovu !
„Idem radšej do kúpeľne.“ S hlbokým
nádychom som mu vykĺzla z objatia a zamkla sa. Strávila som tam asi
hodinu, trikrát sa ku mne chcel dobiť no nedovolila som mu to. Mala som pravdu,
že sa karamel z vlasov ťažko zmýva. Po tejto kúre mi vlasy voňali po
pánskom šampóne a na najbližší sviatok mu asi kúpim nový.
„Voňajú presne ako tie moje.“ Odchytil ma
pred kúpeľňou kde zaboril nos do mojich mokrých vlasov, ktoré mi padali pozdĺž
ramien.
„Nebojíš sa, že si ma môžu s tebou
pomýliť ?“ opýtala som sa keď ma posadil do obývačky na roztiahnutý gauč plný
vankúšov a paplónov.
„To nikdy drahá, mňa si už poznajú.“ Vyplazil jazyk. Pod nos mi položil moje
obľúbené horúce kakao v rovnakej šálke akú som od neho dostala pred
mesiacom.
„Tak, a romantický večer môže začať.“
Hodil sa vedľa mňa a naše nohy skryl pod paplón.
„Môžem ?“ pre istotu som sa opýtala, keď
som si chcela položil hlavu na jeho rameno. Predsa mu na ňom ostali fľaky od
mojich vlasov ale zrejme mu to nevadilo.
„Ešte som ti nepovedal, že som neskutočné
rád, že ťa mám. A že ťa ľúbim.“ Svoje krásne oči uprel na mňa a po
tele mi začali prebiehať zimomriavky.
„No čo sa ja ešte nedozviem.“ Zasmiala som
sa a nechala pristáť jeho pery na tých mojich.
Našu peknú chvíľku nám prerušil zvoniaci
telefón.
„Len to zdvihni.“ Úsmevne mi ho podal do
ruky.
„Nech si hocikde, prosím ťa, ihneď príď do
nemocnice.“ Znepokojene otec zvolal do telefóna, kakao sa mi vylialo na paplón
a odmietala som veriť vlastným ušiam.
čo to ?? :O do nemocnice?:O ojojoj.. toto nevyzerá dobre .. a je to dokonalé!:) krásne :) úžasnéé :) joooj :) prosím si ´dalšiu :) Sááááškááá
OdpovedaťOdstrániťBude bude a dikes :) x
OdstrániťUžasne :) a dufam ue 8 komentov sa nazbiera co najrychlejsie :)
OdpovedaťOdstrániťNo, je ich tu jedenásť a teším sa ako na narodeniny :D yáááy ! xx
Odstrániťkomenty šup šup:)..krásna časť :)
OdpovedaťOdstrániťĎ :) xx
Odstrániťuvedomujes si ze tymto koncom si mi skoro privodila infarkt?? ja nechcem umriet taka mlada :D :D :D :D :D uzasna cast :)))
OdpovedaťOdstrániťPrepáč, to vážne nechcem ! Kto to tu bude čítať ? :D a ináč vďaka ;) xx
OdstrániťPerfektné, čím skôr ďalšia časť :)
OdpovedaťOdstrániťVďaka :) xx
Odstrániťúžasné :) teším sa na daľšiu a som zvedava co sa stane :)-N
OdpovedaťOdstrániťVydrž a Ďakujem :) xxxx
Odstrániťsuper, super, super!!! :) uz sa tesim na dalsiu :)
OdpovedaťOdstrániťTeším sa aj ja keď ju napíšem ;) :) xxxxx
Odstrániťje to super, super, super a rýchlo ďalšiu !!!!! :) Xx .. PLS :D
OdpovedaťOdstrániťBude bude bude idem písať :) xx
Odstrániťkrasa ako vzdy :D rychlo dalsiu :D
OdpovedaťOdstrániťVďaka :) x
Odstrániťpecka :D dalsia cast rychlo :D
OdpovedaťOdstrániťĎikes ;) x
Odstrániťdo nemocnice? prečo? načo? začo? čo sa stalo? pevne verím, že ocko s jeho kuchárskymi schopnostiami len varil valentínsku večeru pre mum a nepodarila sa len inak umriem krutou smrťou na nedočkavosť k novému dielu - tu sa dostávame k pointe - ktorý bude kedy?
OdpovedaťOdstrániťMôžem navrhnúť výmenu? môj diel za tvoj? :)
Petti ... i love u :)
Neboj neboj, nebude to nič také, z čoho by si mala dostať porážku :) Uhm, keď bude nová časť tak môžme uskutočniť akciu tohto druhu ;) :* I love u too darling :) xx
Odstrániťviem si predstaviť tvoj face ked si pisala ten úvod :DDD dobre viem že to nie je vtipné :P .... tým koncom si ma prekvapila a v napätí som zostala kým som od teba nevypáčil čo bude ďalej :D :D inak krásne to bolo ty moja karamelová guľka :*
OdpovedaťOdstrániťLove♥El
Prepáč, mala som nasadený vážny face :D Dlho mi nevydržal...A ja ti furt všetko poviem, musím zapracovať na svojom odmietaní :D Ďakujem ty moja, kokosová guľka ? :D :* xxx
Odstrániť