sobota 16. februára 2013

All for you 11.


Ja neviem, čo odo mňa chcete. Nechcem tu na vás vyskakovať alebo čo, ale vážne ma to štve, už len z princípu. Naozaj nie je nič povzbudivé, ak sa pod časťou, na ktorej sa ja natrápim a presedím hodiny, nájdu tri komentáre. Babám, ktoré pravidelne komentujú veľmi ďakujem za podporu ale vážne ma nebaví takýto systém. Ja len pre objasnenie, žiadne vyčítanie. Najmenej 8 komentov, ináč časť nebude. A toto ste mohli vidieť už skôr. Majte sa :) x

Tumblr_kshbl1h1bj1qzfe84o1_500_large

„Nie som si absolútne istá, či dnes prídem domov, oci.“ Vysvetľovala som, kým som sa pchala von z metra s plnými rukami igelitiek.
„Nemôžeš sa rozhodnúť ? Ako mám vedieť, pre koľko ľudí mám pripraviť večeru ?“
„Tak to radšej ostanem u Liama.“
„Chceš mi povedať, že neviem variť ?“
„Oci ty vieš, čo si myslím o tvojej kuchyni. Na raňajky a večeru to stačí.“ Usmiala som sa zastavila na prechode pre chodcov.
„Od dnes, si varíš sama.“ Urazene skonštatovala.
„Aj ja ťa mám rada oci.“
„Maj sa pekne.“ Zasmial sa a konečne som krabicu mohla uchopiť dvoma rukami.
Horda snehu v Londýne mi už začínala liezť na nervy. Vždy keď som preložila jednu nohu pred druhú som tŕpla, kedy sa šmyknem a na chodníku ostanem rozštiepená ako žaba. Nevedela som sa dočkať Anninej kaviarne, kedy sa posadím k radiátoru a vlejem do seba kubíky horúceho čaju. Spoza rohu som uvidela Eleanorinu kabelku, ktorá sa len tak tak vyhla zatvárajúcim sa dverám. Pomaly som zdolávala vydláždený chodník, na ktorom ma nedávno Liam zachránil pred otrasným ľadom. Keď som otvorila dvere, ovalila ma vôňa koláčov, smradľavých sviečok ktoré mi pripomínajú jedine Valentín a červeno ružová výzdoba v mojich rukách mi tiež pripomínala tento sviatok.
„Ďalší rok si, prosím ťa, objednaj kamión.“ Vyslovila som svoju prosbu a zhodila krabicu pred seba na zem.
„Vitaj Jane. Aká bola cesta ?“ Anna ma zbombardovala svojou pozitívnou náladou. El som našla zohrievať si ruky s pohárom. Vycerila na mňa zuby a pregúľala očami.
„A čože tak veselo ?“ vyrazila som k pultu zatiaľ čo sa Anna prehrabávala výzdobou.
„Je predsa Valentín. Uóóó.“ Ironicky zajasala Eleanor a s nadvihnutým obočím nadvihla pohár.
„Nenávidím Valentín!“ rozčúlene dnu vpálil Harry s Louisom v pätách. Zhodil zo seba kabát a surovo sa šmaril na sedačku.
„Ber to z lepšej stránky, v kufri ti ostane tridsaťjeden ruží a sviečok. Na ďalší polrok máš pokoj s kupovaním osviežovačov vzduchu .“ vyhlásil veselý Louis mieriaci k Eleanor.
„Aj tebe prajem pekný deň Harry.“ Nedalo mi nerypnúť doňho. Akurát keď je väčšina ľudí v mojom okolí naštvaná, ja mám chuť vtipkovať.
„Nevŕtaj do mňa, nechcem si na tebe vyvŕšiť zlosť.“ Upozornil ma, schopil girlandu so srdiečkami a začal vešať.
„Čo sa mu stalo ?“ opýtala sa Anna popod nos keď sa k nám pridala a zastavila pri Louisovi.
„Nerieš to.“ Mávol rukou a objal El.
„Stačilo toho precíteného objímania. Robota čaká.“ Anna ich od seba odtiahla.
„Koľko káv si dnes už mala ?“ podozrievavo som na ňu zazrela.
„Jednu, ako vždy. Prečo ?“
„Nič, ja len tak. Dávala si si veľa cukru ?“ naschvál som sa zaškľabila do ucha k uchu kým ma neukľudnila svojim úsmevom a myšlienkami neposlala niečo robiť. Odula som spodnú peru a zakopala sa pri ukladaní servítok do stojanov.
„Harry, len preto, že si nahnevaní, tie balóny si to nemusia odniesť.“ Anna po ňom hodila malú pumpu a jemu neostávalo nič iné než sa ďalej rozčuľovať. Keď som ho takto sledovala ďalších pätnásť minút, už aj mne sa začal znechucovať deň. Celý stôl som si prisunula k nemu a načala rozhovor.
„Tak fajn, už sa na teba takto nemôžem pozerať. Čo sa deje ?“ štuchla ho medzi rebrá, aby sa posunul na sedačke.
„Ale nič, nechaj to tak. Horí ti servítka.“ Kývol hlavou. Vyplašene som ňou začala mávať, až kým skončila v Anninej minerálke.
„Vďaka. Takýto mix som ešte neskúšala.“ Sarkasticky si vzala pohár so sebou a odkráčala do skladu. Prestala som si všímať reakcie Eleanor na Louisa, ktorý jej spieval pesničku s rádiom a tancoval so stojanom na kabáty. Po tom, ako som videla aké čierne šmuhy tam ostávali, som sa radšej zabarikádovala pri Harrym a čakala, kedy Anna začne jačať a žiadať odškodné.
„Harry, už ťa nejaký ten piatok poznám. Hovor, počúvam.“ Pohľadom som ho skenovala a sledovala, ako so zovretými perami od hnevu oddeľuje balóniky v tvare srdca od seba.
„Dobre, je tu jedno dievča.“ Priznal a ja som v duchu výskala od radosti. Nie žeby som Harryho brala sa lúzra, na ktorého sa nenalepí jedno dievča. Je predsa pekný chalan za ktorým šalejú milióny dievčat ale poslednú dobu mu šťastie v láske príliš nepraje.
„Skvelé, čo s ňou ?“ veselým hlasom som mu chcela vylepšiť náladu no zjavne to nestačilo.
„Nič nie je skvelé a práve, že nič s ňou.“ Hodil balóniky na stôl, založil ruky a oprel sa.
„Čo tak prestať so suchými odpoveďami a prejsť ku koreňu problému ?“ taktiež som sa oprela a vyložila nohy na stoličku.
„Proste sa spolu už dlhšie stretávame. Myslel som si, že je to už niečo viac lenže keď som ju dnes pozval von, povedala, že si nie je istá. Takže všetky tie ruže, sviečky a tajný recept, ktorý už teraz nie je tak tajný a ktorý som od babky žobral každú návštevu už mesiac môžem znovu vrátiť.“ Zazrel na mňa a v jeho očiach sa javil nepekný pohľad.
„Nikdy by som neverila, že práve tebe bude odolávať nejaké dievča.“
„Tým mi práve nepomáhaš.  Čo mám robiť.“ Zvesil hlavu dozadu a vo mne už všetko vrelo. Ten chlapec sa vážne tak rýchlo vzdáva ?
„Skús všetko pripraviť tak ako si plánoval a predsa po ňu choď alebo jej zavolaj. Neverím, že niečo nevymyslíš.“
„Si kamoš !“ nadchlo ma moje nové pomenovanie keď ma objal až sa mi z pľúc vydral všetok kyslík.
„To nestojí za reč.“ Zachripela som. Obaja sme sa radšej vrátili k svojej práci. Anna veselo poletovala po celej miestnosti až dokým jej zazvonil mobil.
„El, mohla by si mi to prečítať ?“ ukázala na telefón, keď stála na stoličke a podávala Louisovi stužky.
„Nech vás teraz nenapadne štekliť ma.“ Spálil pohľadom obe dve spolupracovníčky po tom, čo na Zaynove narodeniny vešal transparent na okno, Eleanor s Annou sa k nemu prikradli, pošteklili ho na členku a on chudák spadol do studených mís a punču. Celý večer si z neho Niall robil srandu a volal ho lízatko. Podoba tam bola, leskol sa a voňal presne tak isto.
„Neboj sa, druhýkrát to už nie je taká sranda.“ Ukľudnila ho.

„Večer si beriem na starosť ja, občerstvenie zaobstarám tiež, dones filmy. Teším sa, tvoja tekvica xxx J prečítala.

„Tekvica ? Veď je február, Halloween bol pred štyrmi mesiacmi.“ Vypichla Eleanor nechápavý podpis.  Harry sa vyplašene pozrel na Annu a nedokázal zadržať smiech pri rumenci, ktorý sa jej nahrnul do líc.
„Ale, ale, ty máš rande s tekvicou a o ničom mi nepovieš ? Budeš aj vyrezávať ?“ podišla som ku nej a zhabala jednu sviečku z jej dosahu.
„Nehovor mi, že tebe Liam nedal prezývku.“  Zasmiala sa a zhabala telefón k sebe. Radšej som nechala jazyk za zubami a pomaly sa začala obliekať.
„Ty už ideš ?“ podišiel ku mne Louis.
„Idem k Liamovi, veď to tu už máte skoro hotové.“ S úsmevom som si pozberala veci a prehodila kabelku na plece. Pohľadom som prepálila Harryho, osobne ho nabudúce vyspovedám.
„Majte sa.“ Pozdravila som sa a ešte uvidela ako mi mávajú. Cez sklenené dvere som im odmávala nazad a vydala sa k Liamovi do bytu.
Cesta netrvala dlho. Stačilo mi prejsť štyri ulice a už som stála pred vchodom. O pár sekúnd som prechádzala vchodovými dvermi a viezla sa výťahom na ôsme poschodie a spomenula si na Silvester, kedy som túto chodbu uvidela prvýkrát. Zaklopala som na dvere a čakala, kým sa spoza nich neozval jeho hlas.
„Vydrž chvíľku, trochu som to nedomyslel.“ Povedal a ja som teda ostala čakať. Niečo buchlo do dverí a až následne sa otvorili.
„Ahoj, krásny Valentín ti želám.“ Zajasala a pobozkal ma so založenými rukami za chrbtom.
„Aj tebe, láska. Dvere si otváral nohou ?“ zasmiala som no smiech mi skamenel keď mi prikývol.
„Zlož sa kde len chceš.“ Zakričal na mňa spoza rohu.
„Odkedy nosíš zásteru ?“ zachichúňala som sa opretá pri dverách kuchyne. Je na nezaplatenie vidieť chlapa v červenej zástere so srdiečkami stáť pri kuchynskej linke. Bola som rada, že ja mám to šťastie vidieť ho a ešte väčšie šťastie, že je to môj chlap.
„Odkedy som sa rozhodol udomácniť v kuchyni.“ Zavrtel so sebou.
„Takže mám sa priateľa žienku domácu ? Čo dobrého varíš ?“ objala som ho zozadu no nemohla som si oprieť hlavu o jeho plece tak ako to robí on. Jeho výška mi v tom čiastočne bránila takže som toho ani veľmi veľa nevidela.
„Variť neviem, to už sama vieš tak radšej pečiem. Samozrejme niečo pre teba.“ Po tom čo sa ku mne otočil mi daroval pusu a ja som zbadala čo tam vyvádza. Moje obľúbené karamelové guľky pomaly napĺňali farebné košíčky. Nevedela som sa dočkať kedy ich budem môcť jesť no samozrejme som zabudla na to, že musia stuhnúť.
„Môžeš mi pomôcť ?“ otočil sa a skúšal to na mňa milým pohľadom.
„Radšej nie, nebudem ti do toho babrať. Navyše budem celá lepkavá, zbytočne by sme boli špinaví obaja.“ Mávla som rukou a vycerila zuby. Pokračovala som v načatej robote, ktorá obsahovala ukladanie košíčkov pre ďalšie guľky na pracovnú dosku.
„Škoda. Takže ty nechceš byť ešte sladšia než si.“ nasmeroval sa ku mne s roztvorenou náručou. Ruky mal celé od karamelu a nebezpečne sa ku mne približoval.
„Vieš čo, myslím že mi to stačí. Budeš ma bozkávať a ešte dostaneš cukrovku.“ Pomaly ale isto som sa od neho vzďaľovala do obývačky nalepená popri stene.
„Ja si nie som až tak istý. Predsa vieš ako veľmi mám rad sladkosti.“ Nasledoval ma s lišiackym pohľadom.
„Nie Liam, prosím ťa.“ Žobrala som cez smiech.
„Tak ti aspoň ukážem ako veľmi ťa mám rád.“ Rozbehol sa za mnou no ja som sa mu s krikom snažila utiecť. Jasné, že bol rýchlejší než ja. Schmatol ma do náručia a neudržal rovnováhu. Preto sme skončili na gauči. Rukami dopadol rovno na moje vlasy rozpadnuté po celom gauči a mne sa nechcelo veriť, že to vážne spravil.
„Liam, asi ti niečo urobím.“ S vážnym výrazom v tvári som naňho pozrela dohora. Hlavu sklonenú nado mnou premenil na veselý úškrn a mne nedalo nezasmiať sa.
„Ľúbim ťa tak, že si to nevieš ani predstaviť.“ Sklonil sa ku mne a pobozkal. Mojimi rukami som chytila tie jeho. Predsa, keď som lepkavá ako med tak nech už poriadne.
„A to ti poradil Louis, ako prejaviť svoju lásku ku mne ?“ zvedavo som sa opýtala, kým na mne stále ležal a ruky neposunul ani o milimeter.
„Recept na guľky mi dala mama, toto tu som vymyslel sám“ pochválil sa a neskrýval nadšenie zo svojho nápadu so širokým úsmevom na tvári.
„Skúsiš nabudúce niečo šetrnejšie, prosím ?“ prstami som ho pošteklila na bruchu a vtedy spadol na zem vedľa mňa. Škodoradostne som sa zasmiala a zbadala fľaky na sedačke. Toto moju polovičku asi veľmi nepoteší.
„Pokúsim sa, drahá.“ Pobozkal ma. Pomohla som mu vstať a žalostne sa pozrela do zrkadla na vlasy. Celé boli akoby vybraté z práčky vďaka chutnému no zato otrasne lepkavému karamelu.
„Mohol by som robiť v kaderníctve, z fleku.“ Znovu si zložil kompliment, ohrnul nosom a podišiel ku mne.
„Tu by som to ešte viac zalakoval.“ Keď som videla, že ruky, ktoré si zrejme namočil ešte raz do hmoty prilepil na moje vlasy myslela som, že explodujem. Toto z nich nevymyjem ani za rok.
„Ale to ja z lásky, kráska.“ Obtrel sa nosom o ten môj a znovu pobozkal. Akoby si myslel, že to všetko vyrieši. Myslel si dobre, podľahla som. Znovu !
„Idem radšej do kúpeľne.“ S hlbokým nádychom som mu vykĺzla z objatia a zamkla sa. Strávila som tam asi hodinu, trikrát sa ku mne chcel dobiť no nedovolila som mu to. Mala som pravdu, že sa karamel z vlasov ťažko zmýva. Po tejto kúre mi vlasy voňali po pánskom šampóne a na najbližší sviatok mu asi kúpim nový.
„Voňajú presne ako tie moje.“ Odchytil ma pred kúpeľňou kde zaboril nos do mojich mokrých vlasov, ktoré mi padali pozdĺž ramien.
„Nebojíš sa, že si ma môžu s tebou pomýliť ?“ opýtala som sa keď ma posadil do obývačky na roztiahnutý gauč plný vankúšov a paplónov.
„To nikdy drahá, mňa si už poznajú.“  Vyplazil jazyk. Pod nos mi položil moje obľúbené horúce kakao v rovnakej šálke akú som od neho dostala pred mesiacom.
„Tak, a romantický večer môže začať.“ Hodil sa vedľa mňa a naše nohy skryl pod paplón.
„Môžem ?“ pre istotu som sa opýtala, keď som si chcela položil hlavu na jeho rameno. Predsa mu na ňom ostali fľaky od mojich vlasov ale zrejme mu to nevadilo.
„Ešte som ti nepovedal, že som neskutočné rád, že ťa mám. A že ťa ľúbim.“ Svoje krásne oči uprel na mňa a po tele mi začali prebiehať zimomriavky.
„No čo sa ja ešte nedozviem.“ Zasmiala som sa a nechala pristáť jeho pery na tých mojich.
Našu peknú chvíľku nám prerušil zvoniaci telefón.
„Len to zdvihni.“ Úsmevne mi ho podal do ruky.
„Nech si hocikde, prosím ťa, ihneď príď do nemocnice.“ Znepokojene otec zvolal do telefóna, kakao sa mi vylialo na paplón a odmietala som veriť vlastným ušiam.

24 komentárov:

  1. čo to ?? :O do nemocnice?:O ojojoj.. toto nevyzerá dobre .. a je to dokonalé!:) krásne :) úžasnéé :) joooj :) prosím si ´dalšiu :) Sááááškááá

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Užasne :) a dufam ue 8 komentov sa nazbiera co najrychlejsie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, je ich tu jedenásť a teším sa ako na narodeniny :D yáááy ! xx

      Odstrániť
  3. komenty šup šup:)..krásna časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. uvedomujes si ze tymto koncom si mi skoro privodila infarkt?? ja nechcem umriet taka mlada :D :D :D :D :D uzasna cast :)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prepáč, to vážne nechcem ! Kto to tu bude čítať ? :D a ináč vďaka ;) xx

      Odstrániť
  5. Perfektné, čím skôr ďalšia časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. úžasné :) teším sa na daľšiu a som zvedava co sa stane :)-N

    OdpovedaťOdstrániť
  7. super, super, super!!! :) uz sa tesim na dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. je to super, super, super a rýchlo ďalšiu !!!!! :) Xx .. PLS :D

    OdpovedaťOdstrániť
  9. krasa ako vzdy :D rychlo dalsiu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  10. pecka :D dalsia cast rychlo :D

    OdpovedaťOdstrániť
  11. do nemocnice? prečo? načo? začo? čo sa stalo? pevne verím, že ocko s jeho kuchárskymi schopnostiami len varil valentínsku večeru pre mum a nepodarila sa len inak umriem krutou smrťou na nedočkavosť k novému dielu - tu sa dostávame k pointe - ktorý bude kedy?

    Môžem navrhnúť výmenu? môj diel za tvoj? :)

    Petti ... i love u :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj neboj, nebude to nič také, z čoho by si mala dostať porážku :) Uhm, keď bude nová časť tak môžme uskutočniť akciu tohto druhu ;) :* I love u too darling :) xx

      Odstrániť
  12. viem si predstaviť tvoj face ked si pisala ten úvod :DDD dobre viem že to nie je vtipné :P .... tým koncom si ma prekvapila a v napätí som zostala kým som od teba nevypáčil čo bude ďalej :D :D inak krásne to bolo ty moja karamelová guľka :*
    Love♥El

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prepáč, mala som nasadený vážny face :D Dlho mi nevydržal...A ja ti furt všetko poviem, musím zapracovať na svojom odmietaní :D Ďakujem ty moja, kokosová guľka ? :D :* xxx

      Odstrániť