piatok 5. apríla 2013

Just Carry On 3.



Ňom, nová časť :D Robíte mi neskutočnú radosť svojimi komentármi. Ďakujem !
Dobrú noc ženy moje :) x

132-beleza7_large

Prekvapujúco ďalší slnečný deň v Londýne pokračoval príjemne. Slnečné lúče slnka chystajúceho sa zapadnúť navštívili celý priestor obývačky ale aj miestnosti v ktorej som bola. Sedela som v kuchyni za stolom s vyloženými nohami na stoličke, listovala si časopis s oblečeným ktorý tu El zabudla a srkala cez dlhú slamku džús s podopretou hlavou.
 „Koho mám zaškrtiť ?“ zjačal Harry zo svojej izby.
„Začni so sebou. Ak ti to pôjde, daj vedieť.“ Odkričal mu Louis stepujúc po celom byte. Pomaly ale isto sa začal zamotávať keď mu vždy jeden pás odletel.
„A čo mám asi robiť s týmto ?“ vyšiel z izby už prezlečený do nového odevu. Podľa mojich skromných zistení sa chystal niekam von s frajerkou. Chcela by som spoznať to dievča, ktoré je tak hlúpe. Z vlasov si stiahol uterák a namiesto nich tam mal nejaké tornádo, ktoré zhltlo konáre stromov, vtáčie hniezda a listy. Zmiešalo sa to a všetko sa ocitlo na jeho hlave.
„Myslím, že je deň na čiapku.“ Odpovedala som mu s úškrnom.
„Cŕŕŕ ! Tu Frankensteinova nevesta, chcem vrátiť vlasy.“ Prsty priložil k uchu a na chvíľu vyzeral ako schizofrenik v pokročilom štádiu.
„Cŕŕŕ! Reklamácie neprijímame.“ Veselo a so smiechom som mu odpovedala.
„Mala by si ľuďom prestať kradnúť nápady.“ Nadvihol obočie a ironicky sa zasmial.
„Uteráky máš na posteli. Harry, tú modrú čiapku a to tričko myslíš akože vážne ?“ pohľadom módneho znalca sa naňho zahľadel, vystrel ruku a spravil divnú grimasu.
„Marisse je to jedno. A mne tiež, idem len k nej do bytu.“ Odvetil a snažil sa vlasy napchať do čiapky.
„No určite, aby nás ešte zatkla módna polícia. Choď s tým do hája !“ vystrelil k nemu a čiapku mu zhabal. V izbe som sa zasmiala z celého srdca. Harry nezistil, že môj kondicióner som z jeho fľaše so šampónom na vlasy ešte stále nevyliala.

Spustila som zo seba voľné šaty a cez vlasy stočené do drdola si vopchala drevenú paličku. Ešte pred tým som otvorila malé okno v kúpeľni aby sa vetralo. Vystúpila som zo šiat padnutých na zemi a vošla do sprchy. Ruka sa mi zastavila na kohútiku kde som nastavila primeranú teplotu vody a začala s umývaním. Odsunula som na sprche ťažké dvere z matného skla a rukou sa dotkla steny, kde som mala mať zavesenú osušku. Zbytočne som tam ťapkala rukou, aj tak som nič necítila pretože tam nič nebolo. Iba holá stena obložená čiernymi obkladačkami s červenými vzormi. Poobzerala som sa aj po zemi. Asi dostala nohy a zdrhla predo mnou alebo by prišla na rad variant “B“, ktorý bol absolútne neprípustný ! Ale jasné, zabudla som si ju v izbe, spomenula som si.
„A čože nám z teba tak tečie ?“ uštipačne a s úsmevom poznamenal Harry s mokrými vlasmi sediac na gauči, keď ma videl celú mokrú ako za radom otváram všetky skrinky v obývačke a popri tom niečo hľadám. Mala som na sebe síce šortky s tričkom, ale celá som bola kompletne mokrá. Z vlasov mi kvapkala voda a pod nohami sa mi vytvárali malé kolieska vody.
„To ty. Vždy keď ťa vidím, obleje ma horúčava a neskutočné sa zo mňa leje.“ S nervami na dranc som mu odpovedala. Sama som tomu neverila, že nájdem aspoň jeden uterák, keďže z mojej izby záhadne zmizli.
„Nechutné ! Vezmem ťa k doktorovi ? Snáď sa dá ešte niečo urobiť. Zároveň by ti mohol spraviť aj psychotesty. Čo povieš ? Zabijeme dve muchy jednou ranou.“ S blaženým úsmevom sa vyžíval v tom, ako som bezradne ukončila pátranie. Dal si dole uterák, hodil ho do izby a zatrepotal vlasmi.
„Si veľmi zlatý ale nie. Čo ak ťa spoznajú a určia, že si intergalaktický zločinec a začnú na tebe robiť všetky tie pokusy ? Nakoniec by zistili, že nemáš pod parochňou všetkých päť po kope a bolo by všetko vieš kde. Tam, kam smerovala včerajšia debata večer pri telke.“ Potľapkala som mu dlaňou po hrudi. Už som chcela vojsť do izby keď sa predo mňa postavil a založil ruky na prsiach.
„Zlatko, ty s rozvíjajúcou sa debatou o mojich vlasoch nedávaš zmysel. Sú stopercentné pravé bez polámaných končekov čo sa o tvojom zostrihu povedať nedá, drahá.“ Chytil do ruky pramienok mojich vlasov, obzrel si ich a ohrnul nosom.
„Ale áno, nechám ťa pohovoriť si. Veď kto by už len počúval tie srdcervúce debaty ak nie ja. A to zlatko si nechaj pre večerné rozhovory so zrkadlom. Počujem ťa každý deň ráno aj večer.“ Výstižne som mu vopchala ukazovák medzi oči.
„Poznám najmenej stovku dievčat, ktoré by za takéto oslovenie vykradli aj banku.“ Namyslene pokračoval.
„A ty drahý si myslíš, že ja k nim zapadám ?“ zatočila som hlavou a prezrela si ho.
„Práve preto by si mi mala byť vďačná.“ Dlaňou mi potľapkal po líci.
„Tvoj díler ťa znovu oklamal ? Prestaň brať toľko oblbovákov. Nech ti nešibe.“ Odsunula som ho spred svojich dverí a bola šťastná, že sa priblížil Louis.
„Rozmyslel si si to s tou čiapkou ? Ja ťa vonku nepustím ak si ju chceš vziať.“ Zadíval sa naňho.
„Idem. Možno sa zastavím v práci Beth, čakaj ma.“ Brnkol mi prstom po nose a odišiel. Nahlas a zlostne som si vzdychla a buchla dvermi.
„Beth ja idem tiež. Veľa šťastia.“ Zakričal mi Louis cez dvere a odišiel. V byte som zostala sama a čím viac tým ďalej sa ma zmocňoval strach. Natiahla som na seba čierne rifle, obyčajné biele tričko a do ruky si vzala mikinu. Vlasy som si nechala ešte zo sprchy zopnuté v drdole a kľúčmi, ktoré mi Louis nechal vyrobiť som zamkla dvere. Trvalo mi niečo cez štvrť hodiny sa dostať do baru kde sa už hromadili ľudia. Erica mi ráno napísala, aby som do klubu vošla zadným vchodom, ktorý sa nachádza v uličke za budovou. Poslúchla som ju, obehla rad stojaci pred vchodom , ktorý zadržiavala hora svalov a vošla. Už z chodby som počula hudbu a basy otrasajúce mojim mozgom.
„Presná ako hodinky.“ Zvolala Erica spoza baru. Myklo my dozadu keď na mňa zakričala.
„Som tu, som tu. Páni, ja som vážne tu.“ Povedal zrejme Dave pomedzi nádychy a výdychy opierajúc sa o kolená a neveriacky obzerajúc si okolie. Vyzeral tak, ako by bežal cez celé mesto, ale nijako sa nevládal zodvihnúť.
„Fajn, robota čaká. Kde je Luc ?“ opýtala sa keď sa v dverách objavil spomínaný.
„Ty sa o mňa tak bojíš, drahá ? Máš ma tu, už ti neutečiem.“ Hodil po nej zvodný pohľad a usmial sa.
„Zvykneš si.“ Upokojila ma.
„Púšťam.“ Začula som kričať spoza mohutných sklenených dverí. Niekto zapol farebné svetlá, odrážali sa vo všetkých pohároch povešaných na tyčiach visiacich zo stropu a vo fľašiach stojacich na poličkách. Čašníčky sa roztrúsili po všetkých kútoch a čakali kedy nastane ich čas. Ja som sa postavila k baru rovnako ako aj moji traja spolupracovníci a o chvíľu sa do miestnosti narútila hromada ľudí. Niekoľký z nich sa rozutekali k baru, iný sa posadili do boxov a čakali, kedy k ním dobehne nejaká dievčina a nezapíše si ich objednávku.
„Lej každému to, čo bude chcieť. Drž sa.“ Znela rada od Luca. Povzbudzujúco mi podal ruku a potľapkal po chrbte.
„Dvojitú vodku, hneď.“ Rukou buchol po pulte chalan v mojom veku. Vyzeral nahnevaný, prezrádzalo to aj jeho zvráštené čelo a pohľad prepaľujúci ma na polovicu.
„Hm, tak zhurta ?“ šomrala som si pre seba a z poličky vzala pohárik s fľašou. Naliala som mu čo chcel a čakala, kto si čo vypýta ďalej.
„Ešte jeden.“ Povedal po tom, čo do seba prevrátil pohárik plný priezračnej tekutiny. „Teba som tu ešte nevidel.“ Pokračoval.
„Od dnes ma tu už asi vídať budeš.“ Naliala som mu znovu a odbehla k ďalšiemu dievčaťu, ktoré odo mňa chcelo džús na opačnom konci baru, kde ma poslal Dave. Ja vlastne ani nemusím chodiť do posilňovne, tu sa nabehám toľko že by som si to mohla merať na kilometre.
„Beth, zbehni prosím ťa po ľad do mrazáku. Je na chodbe.“ Vysmiatá Erica po mne zakričala jej požiadavku a už som brala nohy na plecia a utekala. Mraziaci boh bol väčší než môj sprchový kút. Pokojne by som sa tam ešte s niekým zmestila. Položila som jej ho k nohám a vrátila sa k svojmu miestu.
„Koľký pohárik to už je ?“ opýtala som sa toho chlapca ešte stále sediaceho pri mojom rajóne.
„Ja to nepočítam. Chcem len zabudnúť a ty mi pomôžeš.“ Ukázal na mňa a rupol do seba ďalší pohárik. Mohol to byť aj piaty. Videla som ako sa obsah vodky vo fľaši zmenšil a aj ako sa Luc odobral z môjho miesta na svoje.
„Ak to bude zahŕňať len nalievanie a kasírovanie tak v tom problém nevidím.“ Utrela som bar a naliala ďalšiemu dievčaťu pohárik. Takýto kolobeh pokračoval ďalšie tri hodiny. Lietala som z jedného miesta na druhé, sem tam ma čašníčka požiadala aby som odniesla nejaký drink k boxu, pretože už nevládala a padala z nôh.
„Vďaka. Nezabudnem ti to.“ Žmurkla na mňa a utekala si robiť svoju prácu. Odkopla som debničky od malinoviek späť pod pult a vrátila sa k chalanovi, ktorý mi už prezradil aj svoje meno a bydlisko. Vraj sa volá Matt. Žeby ? Mám mu to veriť ? Ale veď prečo nie, vidím ho naposledy a on si ma zajtra pamätať nebude. Za ten čas čo som brala od zákazníkov peniaze sa už sám stihol dostať za bar, vziať si fľašu vodky a nalievať si pohárik po poháriku.
„Tak čo ťa trápi. Barmani sú najlepší psychológovia.“ Lakťami som sa oprela o sklenený vrch pultu a čakala kedy niečo spustí. Väčšina ľudí sa vlnila na parkete, lepila telo na telo a užívala si hudbu, ktorá prúdila cez celé ich telo a vrážala sa do ich hlavy. Takže my štyria sme za barom mali voľnejšie a čas sa aspoň napiť vody.
„Vy ženy ste také svine !“ vyhlásil.
„Ďakujem pekne, to si ma potešil.“
„Len tak ma odkopla pre nejakého Francúza. To som až taký magor ?“ Zahundral si a buchol do seba ďalší pohárik.
„Idem jej zavolať.“ Rapídne zmenil svoj názor a vytiahol z vrecka na nohaviciach telefón. S jazykom labužnícky prechádzajúcim po spodnej pere ťukal do mobilu a sústredene pozoroval displej.
„No to určite ! Zachovaj si aspoň štipku hrdosti.“  Natiahla som sa cez bar a vytrhla mu mobil z ruky.
„Vráť mi ho.“
„Nie. Kým sa nespamätáš nevrátim ti ho. Ona spravila chybu, nech ti prvá volá ona.“ Vyplazila som jazyk.
„Sľubujem, nezavolám jej. Vráť mi mobil nech zavolám kamarátovi, aby po mňa prišiel.“ Povedal s motajúcim sa jazykom.
„Fajn.“ Podala som mu ho a sledovala ako sa snaží zavolať kamošovi.
„Dobre sme si pokecali, ale ja idem... Poviem ti niečo ale je strašne tajné,“ na chvíľu sa odmlčal, preskúmal priestor napravo aj naľavo. Obzrel sa aj za seba a položil predo mňa pohárik,“Mám ťa rád.“ Natiahol sa ponad pult a objal ma. Mala som chuť zasmiať sa keď na mňa Luc s Daveom pozerali a uškŕňali sa.
„Dobre už ma môžeš pustiť.“ Odtiahla som sa.
„Dobrú.“ Mávol rukou a skoro sa strieskal na troch schodoch, ktoré viedli k baru. Sklonila som sa pod bar a začala sa smiať. Prečo som sa smiala z človeka opitého na mól keď by som mu mala radšej ísť pomôcť zísť dole schodmi a vyviesť ho von ? Pretože to barmani nerobia !
„No do šľaka !“ zahromžila som opierajúc sa o sklenenú stenu s Daveom a pohárom džúsu pri ústach.
„A čo tak veselo ?“ spozornel. Zazrela som do davu a presvedčila sa či je to vážne on. Do kelu, ako vie v ktorom klube pracujem ? Pohľadom som zavadila o Ericu ktorá vzala peniaze z rúk chlapíka s usmiatym výrazom v tvári. Luc zaujato debatoval s partičkou dievčat a o okolitý svet záujem neprejavoval.
„Neskutočne potrebujem na toaletu, zbehni tam prosím ťa.“ Zastavila sa pri mne poskakujúc z jednej nohy na druhú. To ako vážne ? Pošle ma tam teraz, keď prichádza ON ?
„Dobre.“ Ofučane som prikývla. Dave ma ťapol dlaňou medzi lopatky a postrčil dopredu so svojich smiechom búrajúcim bariéry v mojom mozgu.
„No koho tu nestretnem.“ Arogantne sa Harry zasmial a sadol si na barovú stoličku po boku s nejakým dievčaťom.
„Radšej by som ťa tu nevidela.“ Úprimne a od srdca som odpovedala.
„Prepáč Marissa, som tak nevychovaný,“ šokovane mávol rukou a pokračoval,“ Beth, moja nová spolubývajúca. Toto je Marissa, moja priateľka.“ Predstavil nás.
„Rada ťa spoznávam.“ Odpovedala s milým úsmevom.
„Ospravedlníte ma ?“ Harry jej pomohol vstať. Videla som jej chrbát vzďaľujúci sa od nás a približujúci sa k toaletám.
„Odkedy si taký galantný ?“ opýtala som sa utierajúc poháre.
„Menej otázok, viac nalievania.“ Mykol prstom a ukázal na fľašu farebného alkoholu.
„Kto ti povedal kde pracujem ?“ spýtavo som nadvihla obočie a položila mu otázku.
„Môjmu pohľadu podľahne každá.“ Pýšil sa s okrajom pohára prechádzajúcim po spodnej pere.
„Prestaň využívať priateľku svojho spolubývajúceho na zistenie informácií.“
„Nečerti sa, veď som nič zlé nespravil.“ Ohradil sa. Zadíval sa niekam za mňa a ani tým, že som mu zamávala rukou pred očami som neprerušila jeho pohľad. Ľudia sa pomaly začali zberať domov. Parket sa prečisťoval od ľudí potužených alkoholom a s chuťou putovať rukami tam kam by nemali. Ani pri bare ich veľa nebolo.  V pohode by ich zvládli len dvaja.
„Ideme tancovať.“ Zvolal Dave a schopil ma za ruku.
„Tak takú radosť ti neurobím. Nestrápnim sa tu hneď prvý deň.“ Odporovala som a zaprela sa nohami do podlahy. Tramky sa mi začali šmýkať a ako ma viac ťahal, tým viac som sa približovala k parketu.
„O mňa sa báť nemusíš, nalejem si aj sám.“ Ubezpečil ma Harry a natiahol sa po fľašu. Mala by som ich dávať nazad na miesto a nenechávať ich v dosahu zákazníkov s chuťou.
„Nebudem sa ťa to pýtať dvakrát, proste ťa vezmem na ruky a ideme.“ Vysvetľoval bez ohľadu na to, že som sa držala pultu.
„Neopováž sa to do seba naliať celé. Opýtam sa Marissi.“ Ukázala som na ňu keď sa k nemu vrátila. Dave ma za sebou ťahal až na parket, kde sa ešte dosť ľudí vlnilo v rytme hudby.
„Ja ale veľmi netancujem.“ Postavila som sa na špičky a zakričala mu do ucha.
„To je skvelé, ja totiž neviem tancovať vôbec.“ Zasmial sa neďaleko môjho ucha.
Nie žeby som v L.A. nechodila von s priateľmi tancovať, len ma to proste neťahalo. Zavrtela som so sebou pár minút, posadila sa nazad a robila spoločnosť ľuďom, ktorý nemali náladu alebo sa cítili zle. Obkukala som pár krokov od dievčat vedľa mňa, niečo som si domyslela aj sama z večerov strávených vonku spred pár mesiacov a niečo som si doplnila sama. Hlasná hudba vybrovala celým mojim telom. Chytala som zimomriavky a smiala sa na Daveovi. Zavlnila som trupom, pár krát zamávala rukami nad hlavou, prešla pár krokov k nemu a chytila ho okolo pása. Vyzeral vystrašene keď som to urobila.
„Neboj sa.“ Chytila som ho rukou za zátylok a prisunula si ho k sebe bližšie aby som mu to mohla povedať.
„Ja ? Nebuď smiešna.“ Bokom mi drgol do toho môjho. Pokrčila som nosom a zaškerila sa. Cez jeho plece som uvidela Marissu ako odchádza. V obtiahnutých šatách prekladala jednu dlhú nohu za druhou obutú v topánkach na vysokom opätku a taktiež s bojovým výrazom na seba nasadila rifľovú bundu. Vytiahla si z nej vlasy von a sebavedomo roztvorila dvere dokorán, ktoré za ňou o chvíľu zavrel ochrankár. Davea som stiahla z parketu preč nazad k baru. Náhodou som mu skočila na nohu, nadával až sa za ním prášilo.
„Už vieš, že so mnou nemáš tancovať.“ Pousmiala som sa a podala mu ľad.
„S Ericou som už tancoval, tradície musím dodržiavať.“ Odpovedal a priložil si ho na nohu.
„Beth, na chvíľku.“ Začula som spoza svojho chrbta. Harry sa znovu posadil na svoje predchádzajúce miesto a prstom naznačil, aby som k nemu prišla. S napnutou sánkou a očami tmavšími než inokedy sa na mňa díval a mala som pocit, že odo mňa niečo bude chcieť.
„Čo potrebuješ ?“ oprela som sa dlaňami o dosku.
„Potrebujem to, aby si vzala jednu fľašu a šla so mnou.“ Odpovedal. Zdalo sa mi, že som nepočula dobre.
„Nezabudol si náhodou, že poobede si ma chcel prizabiť a teraz mám s tebou niekam ísť ?“
„Brzdi s tými emóciami. Chcem si s niekým vypiť nie sa nechať súdiť. Ideš alebo nie ?“
„Fajn, idem.“ Rozhodla som sa. Možno aj zistím, prečo ma nemá rád.
„Povedz šéfovi, nech mi to stiahne z platu.“ Zamávala som fľašou z matného skla pred Ericinymi a Lucovimi očami.
„Začínaš skvele.“ Zhodnotil a nadvihol prst smerom hore.
„Daj si bacha. Vyzerá byť naštvaný.“ Upozornila ma Erica.
„Dám, neboj sa. Dobrú noc.“ Objala som všetkých troch. Pri Daveovi som sa zdržala dlhšie. Podať mu ospravedlnenie a patričné vysvetlenie prečo so sebou beriem Harryho bolo zdĺhavé.
„Môžeme ísť ?“ nedočkavo sa opýtal.
„Toto ti ja nosiť nebudem.“ Rovnako arogantne ako sa so mnou zhováral on som mu aj ja odpovedala. Vtisla som mu kus skla do ruky, nebudem aj jeho nosič. Pozdravila som sa vyhadzovačovi a čakala, kedy Harry príde s autom pred klub.

24 komentárov:

  1. Bohovské to je :O Oh Petti ja mám vážne z teba tie depky :( To som nečakala :) krásne to je a to ako som ti už vravela, s akou ľahkosťou to píšeš ma privádza do šialenstva :D tie vety a .. no prosto nemá som ani písať neviem O.o a nesmierne sa teším na to, ako aa to vyvinie :) ily xx Blueik

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja neviem čo napísať -_- :D
    Toto je niečo dokonalé,... dievča, kde berieš ten talent? o.O :D
    Tie ich rozhovory :3 :)) a to ako to opisuješ :3 :D
    Suprovéé! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kujééém pekne :) Neviem či je to talent, možno si len viem až príliš reálne predstaviť tú situáciu :) xx

      Odstrániť
  3. total brutal pecka :D neviem sa dockat novej casti :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
  4. dokonalooooosť!!:)) úažasné to je :)) akože ááááá :) ty máš taký talent! :) ja zbožňujem tooo :))) juuuj :) neskutočne sa teším na ďalšiu :)) dufam že bude čo najskor :)) Smajlík :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Smjalík, tvoje komentáre sú vždy tak pozitívne :D Ďakumem krásne ;) xxx

      Odstrániť
  5. Počúvať Nickelback a popri tom čítať tvoju story je niečo magické. *_* A budem sa opakovať no opäť to bola skvelá časť! :) No naozaj si neviem predstaviť čo s tým chceš dorobiť. Teda sa teším na pokračovanie... Strašne sa mi totiž páči ako píšeš. Hádky, rozhovory atď. Pokračuj!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Páni, neviem si tú situáciu predstaviť. Ale aj tak veľmi veľmi ďakujem za pochvalu, cením si to ;) A pokračovanie ? Nechaj sa prekvapiť :D ;* x

      Odstrániť
  6. Skvele, uzasne....mas obrovsky talent...uz teraz sa tesim na nasledujucu cast..dufam ze bude co najskor :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. je to super !! :) ... jsem zvědavá co ti dva spolu vyvedou :D :)... těším se na další část :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Jeeej!!... Naadhrerne to je!!.. Tesim sa na dalsiu!!.. :-D ;-)
    Viki

    OdpovedaťOdstrániť
  9. joj zboznujem tie ich hadky :D najlepsie chalan z baru zabil: vy zeny ste take svine :D ..super tesim sa na dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. aaawh, asi začnem mať komplexy:D píšeš perfektne, táto poviedka je dokonalá, a prečítala som si AFY, do tej som sa tiež zamilovala. Dopíšeš ju niekedy?:) teším sa na ďalšiu časť;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Opováž sa mať komplexy pretože budem mať ja depresie z toho, že som ti spôsobila komplexy :D Neviem či ju dopíšem, ešte sa uvidí ;) xx

      Odstrániť
  11. Super skvela cast...ale chcem sa este opytat ci bude pokracovanie Born to him :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. :D:D Beeeth! nechoď s ním.. :D veď Harold ju znásilní! :D keď je opitý, je nadržaný.. ja sa bojím :D :D nič jej neurobí, že nie? :DDD síce.. :D
    ale aj tak sú spolu zlatí.. :D tie iskričky, ktoré medzi nimi lietajú pomedzi tie ich "hádky" a podpichovania :3 :DD:D
    a ten Matt... taký zlatý chlapec.. :D hoc opitý, ale zlatý :D keď jej povedal, že ju má rád :33 júúúj :D
    tretia časť, no mne sa to neuveriteľne páči.. každou časťou viac a viac.. :D je to nádherné! :) teším sa na ďalšiu :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty kokso super nápad ! Dikes :D Uvidím čo s tým bude :D ;) xxx

      Odstrániť