Dva časti v jednom týždni. To je nezvyk ! :)
Tak som si včera po obede sedela pri notebooku, počúvala hudbu a nejako som aj napísala novú časť :O
Pre spríjemnenie nedele vám ju sem hneď šupnem.
Ešte niečo! napadlo ma, že by som sem mohla pridávať nejaké články aby som to tu oživila. Prosím, napíšte čo by ste tu chceli vidieť. Napríklad, nejaké moje názory, obľúbene pesničky alebo hocičo. Aby to tu nebolo tak suché :) Okej ?
Tak ja idem kopať do lopty za dedinu, majte sááá ;) xx
„Ahoj Beth,“ oslovil ma s náznakom úsmevu na perách.
S menším strachom som nadvihla hlavu a obraz sa mi rozjasnil.
„Matt ?“ nesmelo som skúsila trafiť meno chlapcovi, ktorého
osvetľoval len jemné svetlo zo stredu tanečného parketu.
„Presne, pamätáš si ma,“ usmial sa.
„Čudujem sa, že ty si pamätáš mňa,“ udivila som sa pri
spomienke na jeho výlev srdca spred pár dní.
„Je pravda, že som to vtedy trochu prehnal, ale mal som
dôvod.“
„Viem, povedal si mi ho,“ zahryzla som si do pery
a schovávala smiech.
„Povedal som ti ešte niečo, čo sa týkalo môjho súkromného
života ?“
„Nemyslím si,“ pokrútila som hlavou. Z neznámeho dôvodu
mi prišiel na prvý pohľad sebavedomý. Akoby si mohol ukázať na dievča a to
by k nemu pribehlo ako jojo, ktoré sa mu vráti od zeme k slučke zavesenej na prste.
„Poviem to na rovinu, a je to pre mňa divné, pretože
som to ešte po žiadnej návšteve takéhoto podniku neurobil ale...ja som sa ti
prišiel ospravedlniť. Väčšinou sa pri mne zastaví ten chalan s tetovaním
na ruke takže som zvyknutý si s ním pohovoriť ale vtedy si prišla ty
a už sa to zo mňa sypalo takže, ešte raz mi prepáč,“ úpenlivo vysvetľoval.
Nestíhala som zachytávať všetky tie informácie, navyše ak mi to vysvetľoval tak
príťažlivý chlap ako on. Stála som pred ním s imaginárne padnutou sánkou
k členkom a vypúlenými očami.
„To je v poriadku, asi sa mi to bude stávať často. Len
pochybujem o tom, či budú všetci tak ohľaduplný ako si ty,“ podpichla som
doňho s nadvihnutým kútikom na perách.
„Dobre, tak ja by som už mal ísť. Čakajú ma kamaráti, tak...
sa maj pekne. Možno sa ešte stretneme,“ s nesmelým úsmevom nastavil svoju
ruku a zostala som trochu zmätená. Slušne som mu ňou potriasla
a s nechápavými myšlienkami v hlave odišla nazad za bar.
„Ja som to videl,“ pribehol ku mne Dave o pár minút so
šibalským úsmevom na tvári. Erica si pustila jazyk na špacír, nemohol ma vidieť
cez celý klub a k tomu cez to mravenisko ľudí.
„Videl čo ?“
„No teba a toho chalana, tuším Matt,“ takže Dave má
tetovanie na pleci ?
„Tušíš správne,“ prikývla som mu a naliala do pohára
džús, o ktorý ma požiadala dožratá blondína, ktorá mi to opakovala už pár
minút. Posunula som jej ho k ruke a ešte aj s ohrnutím nosa
opustila môj rajón. Prestávam obsluhovať spečené blondíny zo solárka !
„Tak čo, bolo niečo ?“ zjašene zamával ukazovákmi
a pokrútil hlavu. To nadšenie sa dalo krájať, nebiť toho, že okolo mňa sa
nenachádzal ani jeden nôž. To by som skôr rozkrájala jeho veľkolepé otázky.
„Myslíš čo ?“ neprítomne som nadvihla hlavu a odtrhla
pohľad od počítania drobných.
„Tvoje neopodstatnené otázky ma zabíjajú, si si toho vedomá
?“ kamennou tvárou na mňa hľadel hodnú chvíľu s rukou v bok zatiaľ čo
sa druhou opieral o pult.
„Ja vážne netuším, čo odo mňa chceš počuť,“ pokrčila som
plecami. Čakal tam na niečo, o čom sa ani nedokázal vyjadriť ako pes, keď
mu svietia oči pri tom ako držíte v ruke misku s jeho granulami.
„Nebola si tu dva dni a on tie dva dni presedel tu ako
teraz sedím ja pred tebou,“ buchol päsťou po pulte. Nedokáže sa vyjadriť,
bombarduje ma svojimi otázkami, ktoré mi pripomínali dotazník po návšteve
psychológa a ešte sa rozčuľuje, že mu nechcem nič povedať.
„A prečo mi búchaš po doske ? Rozlievaš mi vodu,“ nadvihnutým
obočím som prejavila svoje nanajvýš pohoršené pocity. Bavilo ma vyvádzať ho
z trpezlivosti, keď si mal chuť vytrhať vlasy z mojich vysušených
odpovedí ako bylinky po celodennej saune na slnku.
„Mala by si si zájsť do krúžku herectva a naučiť sa
aspoň predstierať záujem o moje informácie, ktoré sa ťa týkajú,“ premeral
si ma pohľadom a pustil na svoje miesto nejaké dievča.
„Dave, končí ti pauza,“ zvolal Luc.
„Aspoň to skús. Ver mi, pomôže to nie len tebe ale aj nám
trom,“ takže on celú svoju prestávku premrhal nečinným ťahaním noviniek
z mojej hlavy pričom som za ním iba niečo zašomrala a nechala ho
odplaviť sa do svojej časti. Spokojne som si pokračovala vo svojej robote,
zadumaných myšlienkach o izbe, ktorá mi skôr pripadala ako miestnosť plná
vecí z kontajnera so stenami izby v nemocnici. Krik a spev
zákazníkom mi v mozgu zanechával ryhy ako klinec na kapote auta. Sem tam
som si poklopala nohou, zavrtela so sebou alebo začula narážku od Luca ohľadne
mojej divnej nálade pripadajúcej k dnešnému dňu. Môžem ja za to, že môj
bratranec ma vydiera hrou Človeče nehnevaj sa, jeho kamarát proti mne kuje
ročný plát s názvom „Ako doviezť Beth k infarktu v desiatich
kapitolách“ z čoho si ja asi vyvodím dôsledky a začnem kuť vlastné
plány v spolupráci s Eleanor a k tomu všetkému sa cudzí
chlapec na mňa chodí vypytovať mojich kolegov.
„Som nazad,“ vyrušil ma známi hlas z rozmýšľania. Na
lakťoch som sa opierala o pokladňu a čmarbala po notese. Takmer som
prišla o rovnováhu a všetku rozvážnosť, keď som uvidela Matta stáť
udýchaného predo mnou.
„Po štvrťhodinovom presviedčaní samého seba, spracúvaní
kamaráta o tom, aby otočil volant a vrátil sa sem, som sa ti prišiel
znovu ospravedlniť za to podanie rúk. Bolo to divné a trápne,“ oprel sa
rukami o pult tiež a vďaka svetlám rozvešaným všade nad barom som mala
možnosť zadívať s do jeho sivomodrých očí.
„Takže ty si svojich kamarátov zlanáril vrátiť sa nazad len
kvôli tomu, aby si sa mi prišiel ospravedlniť za to, že si mi podal ruku ?“
objasňovala som si okolnosti a neskrývala svoje pobavenie.
„V podstate. A nesmej sa mi. Navyše som zbieral celé
dva dni odvahu na to, aby som sa ti mohol pozrieť do očí a opýtať sa ťa,
či so mnou pôjdeš von po tom, ako som ti tu vylial svoje srdce. Váš ochrankách
na mňa divne zazeral, pretože som medzi vchodom vonku na chodník a vchodom
sem dnu pretĺkal asi ďalších desať minút odkedy som vystúpil z auta takže
si zváž všetok ten môj presviedčací talent v hlave a odpovedz mi,
prosím ťa,“ s nádejou v očiach na mňa pozeral ako malé dieťa na
hračku.
„Navonok taký drsňák a vo vnútri tak poetická duša,“ skonštatovala
som s veselým úsmevom a nadvihnutou hlavou. Pri pohľade na jeho
netrpezlivosť som sa ešte viac rozbehla vo svojich nápadoch ako ho naťahovať.
No to by sa už asi pozbieral aj so svojimi kúskami trpezlivosti, nasadol do
auta ku kamošom a zakázal im poslúchať ho.
„Robíš mi to naschvál ?“ pomrvil sa neisto nahmatal niečo vo
vrecku koženej bundy.
„Nie nie, prepáč. Ak ti odpoviem, že s tebou pôjdem
rada ?“
„Tak budem rád aj ja,“ odhalil dva rady zubov bielych ako
sneh a z vrecka vytiahol malý papierik.
„Bloček ?“ opýtala som sa znovu a ešte viac pobavene.
„Prestaň, nič iné pri sebe nemám,“ s úsmevom ho posunul
ku mne. Natiahol sa cez pult a z pohára položenom pri pokladni
vylovil jedno z pier.
„Napíš mi, prosím ťa, svoje číslo. Nemám pri sebe mobil,“
dlaňami začal tľapkať po nohaviciach a márne sa snažil nájsť zázrak
techniky. Svoje číslo som mu naškrabala na kus papiera a podala mu ho.
„Ďakujem. Ahoj.“ Usmial sa a zamával. O pár minút
ho nebolo, no zachytila som Daveov pohľad, podobajúci sa na vraždiaci stroj
s prižmúrenými očami, rukami založenými na bokoch a krútiacou hlavou.
Nasledujúce ráno:
Nie, nie, nie, nie, nie, nie a ešte raz veľké tučné
a obézne nie ! To nemôže byť pravda. Čertila som sa a nadávala ako
chlapi v krčme po treťom pohári piva. Vyhádzala som zo skríň oblečenie.
Prehrabala šuplíky a celú kúpeľňu prevrátila hore nohami. Dávala som si
ešte väčší pozor pri tom, keď som to vracala na miesto, ale ten prekliaty obal
som nenašla nikde. V Londýne ma ešte nikto, nikdy v živote nevidel
s okuliarmi na očiach. Práve preto som ich dobre skrývala v cestovnej
taške pohodenej v skrini. Ani si nikto nevšimol, že nosím šošovky. Prečo
by aj mali...Pri tejto maličkej starosti som aj celkom zabudla na Matta. Kedy
zavolá ? hovoril, že mi zavolá. Či nie ? Začínam byť paranoídna a podobať
sa na tie zúfalé ženské z filmov, ktoré nerobia nič iné, len sedia pri
telefóne a ohrýzajú si nechty do bezvedomia.
V pyžame a strapatá som pomaly a potichu
otvorila dvere. Nikto nebol hore, teda ani doma. Skontrolovať však situáciu
bolo nanajvýš dôležité. Prstom som si posunula okuliare, našťastie moderného
vzhľadu namiesto popolníkov, ktoré nosievali ľudia v minulom storočí.
Úprimne som si začínala myslieť, že moje puzdro so šošovkami sa v noci
premiestnilo z mojej izby. Keď som prišla domov, osprchovala som sa
a ľahla do postele. Pohľad mi padol na dvoje dvere. Neboli predsa doma,
nemali by sa tam ako dostať. Nabehla som do kuchyne a odtrhla si kúsok
papierovej utierky z držiaka a trochu vyleštila sklá v rámoch.
Nemala som ich na sebe tak dlho, odkedy som ich v druhom ročníku na
strednej dostala. Keď nemám šošovky, nie som úplne slepá ale vidím dosť
rozmazane. V tom momente som začula, ako buchli dvere. Nech je to Louis,
prosím !
„Dobré ráno.“ Začula som hlas môjho druhého spolubývajúceho.
Okuliare som skryla do vrecka na pyžamových nohaviciach a robila sa,
akoby sa nič nestalo. Nepotrebujem jeho hlúpe poznámky o tom, že vyzerám
ako nejaká jeho profesorka zo základnej školy. Znovu by som zbytočne vybuchla.
„Aj tebe.“ Odpovedala som mu.
„Louis ešte neprišiel ?“
„Nie, asi spal u Eleanor.“
„Spal ako spal.“ Posmešne poznamenal.
„Ako bolo v práci ?“ zmeravela som keď som začula jeho
otázku. Načisto sa pomiatol ?
„Vymyli ti mozog ? Odkedy sa zaujímaš o to, ako sa mi
darí.“
„Dostal som hodinovú prednášku od Danielle a Eleanor
o tom, že sa k tebe mám správať prívetivo. Takže sa takto správať
môžem iba v ich prítomnosti, ak chceš.“
„Mne je to jedno, nemám rada pretvárky.“ Pokrčila som
plecami.
„Aha. A prečo sa rozprávaš s chladničkou keď ja
stojím na opačnej strane ?“ prevrátila som očami a snažila sa niečo
vymyslieť.
„Nasávam ten chlad, v izbe je strašne teplo.“ Otočila
som sa na päte. Tresnúť takúto hlúposť
bolo umenie a pritom si nič nevšimol.
„Veď nie je ani otvorená.“
„Nemôžeš proste prijať môj argument a nechať to tak ?“
zahučala som a vyhýbala sa tomu, aby som sa naňho musela pozrieť.
„Moja snaha vyšla na nič. Fajn, ako chceš.“ Arogantne za
mnou brechol. Ešte stále som si na oči nedokázala nasadiť okuliare. Určite som
musela vyzerať ako zúfalí opilec, ktorý sa snaží nájsť obrubník o tretej
ráno na opustenej ulici. Tackala som sa z jednej strany, privítala ma aj
stena a samozrejme som musela čelom naraziť aj do dverí. Hlúpy pocit hanby
za okuliare !
„Nie sme na psychiatrií aby sme mali mäkké steny. Zvykaj si
na nové podmienky, moja pekná.“ Zakričal za mnou. Inteligentne som odignorovala
jeho narážku na moju chôdzu. Prečo práve dnes ? Prečo práve ja ? Prečo práve
vtedy, keď mám ísť s nimi na koncert. Tak ešte raz, prečo ?
S okuliarmi na nose som sa vydala do kúpeľne. Umyla som
si vlasy, zmotala ich do drdola a prezliekla sa. Vonku bolo pochmúrne,
rovnako ako aj v mojej mysli. S polhodinovou prechádzkou po izbe som
sa rozhodla, že sa opýtam Harryho, či nevidel vec, po ktorej pátram viac než
FBI po zločincovi na ktorého je vydaný celoštátny zatykač.
„Harry, nevidel si niekde v byte puzdro na šošovky ?“
oslovila som ho. Slušne sedel v kresle a prstami mlátil do klávesnice
na notebooku. Lenivo nadvihol hlavu, zrejme aby som si pripadala tak akoby ho
moje problémy zaujímali a následne sa mu roztvorili oči ako na Vianoce.
„Ty...“ nedokončil. Nafúkol do líc vzduch, premenil ich na
dve tenisové loptičky a sčervenel. Kedy mohol, roztrhlo by ho. Spadol by
na zem a udlávil by sa v kŕčoch od smiechu až k samej smrti.
„Ani sa nenadýchni, ináč to schytáš.“ Varovala som ho. Ruka
mi v vystrčeným ukazovákom vyletela dopredu ako poslancovi
v parlamente a okuliare som si znovu posunula vyššie ku koreňu nosa.
Svoju tvár ponoril do vankúša. Videla som, ako s ním mykalo
a natriasalo. Vyzeral, akoby mal astmatický záchvat.
„Mám tu rovno umrieť ?“ opýtal sa s híkaním
a zadržiavaným návalu pobavenia.
„Ak chceš, ja ti tú pohrebnú službu zavolám. Až také zviera
nie som.“ Svoj zadok v rifliach som elegantne usadila vedľa neho
a s fľašou minerálky mu jedným očkom mrkla na obrazovku.
„Čo porábaš ?“
„A z akého dôvodu by som to mal vyzvoniť práve tebe ?“ podozrievavo nadvihol obočie a vytočil sa s notebookom odo mňa.
„Som tvoje milovaná spolubývajúca, pamätáš ?“ zamávala som
mihalnicami. Kamenným výrazom mi vyplazil jazyk. To ho v škôlke nenaučili,
že sa to nemá robiť ? Na dvere niekto začal usilovne klopať. Surovo sa mi
nechcelo zdvíhať zo sedačky, ktorá bola tak príjemná a mäkká.
„Ideš tam ?“ opýtala som sa.
„Samozrejme, nevidíš ? Utekám až si idem dolámať nohy. Úplne
horím nedočkavosťou.“ Neprítomne poznamenal so sarkazmom v hlase.
Prevrátila som očami a vykročila k dverám.
„Ahoj Danielle...a Marissa.“ Prekvapene som vyslovila aj
meno priateľky človeka, ktorý kysol na gauči ako knedľa mojej babky v mise
zabalenej v deke.
„Ahoj....dievča. Zlatko.“ Zvolala až ma išla ovaliť tá sladká vôňa, keď okolo mňa prefrčala ako riadená strela. Nemala ani toľko snahy
zapamätať si moje meno ?
„Ahoj, ako sa máš ?“ nie veľmi nadšene sa jej opýtal Harry keď
sa k nemu posadila a ovinula svoje ruky okolo jeho krku. Vyzeral, že
sa chce radšej udusiť než sa s ňou zhovárať. Nezaslúži si to, aj keď
vyzerá nie divne, ale nezvyčajne náklonne voči jeho osobe a k tomu si
nepamätá moje meno. TO je závažný dôvod, prečo jej neprejavovať priateľstvo.
Zatiaľ...
„Beth, ty ideš do mnou na koncert. Tak vyrazme skôr, než
s nami bude chcieť ísť aj Marissa.“ Rukami ukázala na výťah
a vyzerala, akoby sa jej chcelo skôr na toaletu, než by chcela zdrhnúť
pred nejakým dievčaťom.
„No ja neviem, nemali by sme sa jej na to aspoň...“
„Hneď Beth, hneď...
myslím v tomto momente.“ Nástolila a dupala nohami s kľúčmi
v ruke, ktoré jej štrngali ako zvonkohra pri vchode do obchodu.
„Fajn, v poriadku. Veď idem. Harry, povedz Louisovi, že
som už šla s Danielle ak by po mňa prišiel,“ vyhlásila som, keď mu Marissa
niečo šepkala do ucha a jemu sa to asi páčilo. Odzrkadľovalo sa to na jeho
úškrne na tvári a ruke, ktorá prechádzala po jej kolene.
„Jasné, choď už.“ Odrovnane a prekvapene som si
prevesila cez plecia zahalené v mikine ruksak a vykročila za Dan. Jej
malá škatuľka parkovala hneď na parkovisku oproti vchodu. Vonku sa nepekne
spriadali tmavé mraky dokopy a čo chvíľa sa začali malé kvapky dažďa rútiť
nebezpečnou rýchlosťou z neba. Len čo sme nastúpili, vytiahla
z kabelky nejaký sprej a začala ho striekať všade naokolo.
„Mala si stiahnuté okienko ?“ opýtala som sa pri zapínaní
pásu.
„Nie, očistná kúra. Viezla som sem Marissu. Baba jedna
panovačná. Za desať minút stihla skritizovať môj účes, moje šoférovanie pričom
ona sama nevlastní vodičák a moje posledné vystúpenie, v ktorom som
sa vraj tvárila ako keby ma poštípali všetky včely vyrojené z úľa. Vraj
som mala tak napuchnutú tvár, alebo akú na mne našla chybu. K tomu ešte
vyzdvihla svoje skvelé nové miesto ani neviem kde a vlasmi mi buchla do
tváre. Nie som veľmi človek takého typu, ktorí si všetko berie k srdcu,
ale toto mi robí už niekoľko mesiacov a mne ide vybuchnúť tvár od jedu, ak
s ňou mám byť v jednej miestnosti. Prepáč ak budeš voňať ako oceán,
ale nič iné v aute nemám.“ Pobúrene mlela ako mlynček na mäso
a vhodila malý osviežovač vzduchu do zásuvky pod sedadlo.
V niekoľkých sekundách som myslela, že odpadne pretože sa medzi slovami
ani len nenadýchla.
„Aspoň že si tu ty, jediný normálny človek s Eleanor.
Navyše ak príde na koncert, budem sa musieť neskutočne ovládať a...Odkedy nosíš
okuliare ?“ prekvapene na mňa zazrela s úsmevom.
„Od šestnástich, ale až teraz som stratila šošovky.“
Vycerila som zuby.
„Si rozkošná. Pristanú ti.“ Skonštatovala a vycúvala
z parkovacieho miesta.
„Ďakujem.“ S úsmevom som sklonila hlavu
a prečítala správu, ktorá mi prišla ešte cez moju pátraciu akciu.
„Hlási sa ten divný chlapec z baru. Matt, ak si ešte
pamätáš. Mohla by ti vyhovovať prechádzka zajtra poobede ? Okolo štvrtej ?
Veľmi sa na to teším J“
Nemala som síl odpovedať mu. Stále mi trhalo kútikom pier z Daniellinho
pobúreného výrazu v tvári, keď naštvane zvierala volant v rukách
a ignorovala vodičov trúbiacich všade okolo nás.
„Nechceš žuvačku ? Odpudzuje stres.“ Navrhla som.
„Už mi je lepšie, ale aj tak ďakujem.“ Odvetila pri tom, ako
zamykala auto.
„Kde to sme ?“ obzerala som sa okolo seba a nevedela zaradiť,
kde sa to nachádzam.
„My Beth, vchádzame zadným vchodom. Ináč by som tu už
nebola. A ak fanúšičky zistia kto si ty, tak ti to bude dosť vyhovovať
vchádzať tak ako ja s Eleanor.“ Vycerila zuby a schopila ma za ruku.
Spoločne sme kráčali po úzkom chodníku. Nevedela som, či si mám užívať to, že
smiem vchádzať do arény spoločne s ostatnými ľuďmi, ktorý znamenajú „niečo
viac“ alebo to mám brať ako samozrejmosť, keď som teraz už člen tejto skupiny a rovnako
aj spolubývajúca Louisa a toho ďalšieho človeka.
„To je to dievča !“ začula som odniekiaľ zakričať vysoký hlas.
Po celom tele mi nabehli zimomriavky, pretože nejaké dievčatá sa k nám blížili
svetelnou rýchlosťou s plagátmi. Danielle zúfalo búchala na dvere. Vyľakane
som zvýskla, keď ma nejaká pevná ruka stiahla dnu a zavrela za mnou ťažké
kovové dvere.
dokonalooosť :)) :) :) :) :) :) ja to uplne zbožnujem :)) a je to dokonalé :) a ja sa tak neskutočne teším na dalšiu :)) jujky :3 a vobec mi nevadi že časť je tak skoro :)) Smajlik
OdpovedaťOdstrániťJúúúúj ďakujem peknééé :) xxx
Odstrániťvieš čo? ten Matt ma začal celkom zaujímať a ak mu spravíš ešte nejakú dokonalú osobnosť, opäť sa zamilujem do fiktívnej postavy :D
OdpovedaťOdstrániťuž som ti vravela, že zbožňujem tvoj štýl písania? prirovnania alá "zúfalý opilec, ktorý sa snaží nájsť obrubník o tretej ráno na opustenej ulici" túto poviedku ozvláštňujú, ľúbim to:)xxx
Tá božská osobnosť ťa ožiari tak, že budeš slintať :D Ale nie, kecám...ešte sa uvidí ale načrtnutého ho už mám, taký mňam bude ;) A asi hej, asi si mi to hovorila ale mne sa to ľúbi čítať takže ešte raz, ďakujem :D A tie prirovnania no...inšpirujem sa okolitým svetom :D Ešte raz vééééééélikánska vďaka ;) xxx
OdstrániťWueey. Matt, šošovky, koncert... ako dobre! Zase sa ti podarilo napísať niečo čo sa mi neskutočne páči a nemôžem sa dočkať čo sa z toho všetkého vykľuje. Yay^^. A ešte otázka. A teraz vážne.. Kde sú tie šošovky? O.o
OdpovedaťOdstrániťKujéééém :D Šošovky ? Há, to by si chcela vedieť :D uvidíš ;)
OdstrániťP.S. sama neviem, kde sú :D xxxx
tak ta marissa nema chybu :D smejem sa na nej kvalitne.. :D dzana
OdpovedaťOdstrániťEšte stále ma neprestáva udivovať čas tvojho komentovania, že dva minúty do jednej rána :D cha ! :D...si z nejakého iného časového pásma ? :D Nevadí, aj tak si to cením a ľúbim.... na Marisse zo seba vybíjam tie pocity paničky na vysokej nohe :D ;) xx
OdstrániťUplne njlepsi ... Jak Dan reaguje na Marrisu :DD... A ten Matt co tam jako.. Ale urcite to bude nejaky ňuňaty kluk :33... A ze nemuze najit cocky .. Tak to bude stejna jak ja ale ja nemuzu dycky najit brejle :DD... Tesim se na dalsi :) ;) .. Tva povidka se mi libi cim dal vice :)) ;)) -V-
OdpovedaťOdstrániťNosíš okuliare ? to je zlaté :) Strašne strašne strašne sa teším, že sa ti to páči. jáááj :D budem sa snažiť pridať novú čo najskôr :) x
Odstrániť:D :D :D Panecku,to je perfektne :3 :D :D
OdpovedaťOdstrániťTen Matt.. boze,ja som sa asi zamilovalw do vymysleneho chlapa :D nie,ale proste on je aky uzssny! :33 a presviedcal kamarata,aby sa vratili len kvoli tomu,ze to podanie ruk bolo trapne? :D :D :D :D :D :D :D zlate :))
Ten Harold.. presne si to viem predstavit ako sa smeje na Beth s okuliarmi :D
Pockat,inac ona je az taka slepa ,ze nevie rozoznat harolda od chladnicky,a naburava do stien? :D :D
No a zaklincovala to Dan s kazdym jednym slovom :D :D
Neskutocne sa tesim aj za Beth na tu prechadzku alebo co to bude s Mattom :3 :D Tvoje casti ma vzdy vedia rozosmiat a potesit :)) :D
A.. nemozem si proste s tou Haroldovou prvou fotkou na pravo pomoct.. som si aj triedila kus obrazky a fotky v PC a tu fotku tam mam minimalne 5 krat. Uz by som ju mohla prestat stahovat :D Daj ju prec,mna rozptyluje :D :D
Cast je ako inac perfektna,uplne brutalnedokonala! ;)) rychlo dalsiu :33
PS: Ja sa tym clankom potesim a urcite na nich budem reagovat,rada budem nieco o tebe vediet a tak :) takze kludne pis clanky o hocicom :33 :D
Takže, kde začať :D...teším sa, že sa ti páčia tie hlášky aj všetko, júúúj :D No k tomu, že si sa zamilovala do imaginárneho chlapa...neboj sa, nie si v tom sama ;) K obrázku, keďže si napísala aby som ho dala preč, naschvál ho tam nechám. Nie preto, aby som ťa trápila, ale preto, že to má lepší efekt s ním než bez neho na všetky čítateľky ;) A k tej ankete, práve že ja som chcela od vás nejaký podnet :D ale aj tak dikes xxxx
Odstrániťkuki koho tu máš komentár :D :D :D po tak veľmi dlhej dobe... za ktorú sa veľmi ospravedlňujem, ale nebol čas :)darling všetky časti boli úplne na zožratie milujem tie hádky, ktoré vytváraš medzi Harrym a Beth :) a nový chlapec na obzore??? júúúúj ako sa tešiiim :)ako pokaždý krát sa divím, kde ty chodíš na tie hlášky drahá :D alebo tie tvoje prirovnania :) fakt študuj žurnalistiku, lebo niekedy by som si naozaj radšej našla nejaký tvoj kometár k niečomu v tom časopise ako tie drísty, ktoré tam oni niekedy píšu :D k tým rastlinkám by som mala asi rovnaký postoj ako Harry :D (bohužiaľ... :( :( ) ja mám rastliny rada, ale vonku a nie vnútri alebo na okne :) takže tešííím sa na ďalšiu časť (ako vždy :D) ako tam dúfam opíšeš "rande" Matta a Beth :) vlastne by som sa tešila aj na to keby si napísala iba "ahoj" :D :D :D
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka toho, že by si chcela vylepšiť blog.... ako vravím :) prečítam od teba čokolvek, ale zastavila by som sa pri tých trefných poznámkach, ktoré ty dokážeš do tích príbehov tak vsunúť :) takže mňa napadlo čo keby si písala recenzie na niečo :) mňa by vcelku potešilo si nájsť od teba odporúčanie alebo naopak kritiku nejakého filmu/knihy/výrobku .... je to na tebe to je moj nápad :) alebo ak máš na niečo nejaké dobré typy čo rada robíš a pomáha to na niečo to by tiež nebolo na zahodenie ( napríklad ako to, že vieš tak dobre písať???) :D
PS: dnes som sa bola fotiť na tablo!!! to zase sú fotky :D :D a budeme mať rozlúčku vonku !!! :( každý rok to bývalo vnútri, ale nie my to musíme mať vonku :) vieš si to predstaviť bude sa spievať Gaudeamus igitur (maturantská hymna) a ja začnem miesto spievania pištať, lebo bude okolo mňa lietať osa alebo včela :/ :/ :/ a všetky oči budú na mne = trapááás :D :( ( mám veľký strach z tíchto tvorov :/ ) :D :D :D
tak moja opúšťam ťa s malou dušičkou, že za chvíľu tu uvidím blikať novú časť :) :* drž palce na maturu už za mesiac!!! AAAAAAAAAAAAAAAA !!!!!!!!!! som na nervy :D I love youu, see you soon :):*
No, je niečo po deviatej a ja sa tu z toho komentu smejem ako najatá ! no neskutočne :D že všetky oči na mne, kokos :DDDDDDD Nemáš rada kvety ? My máme doma džungľu a páči sa mi to :D No, to je váááážne super nápad ako oživiť blog. myslím, že to nejako pomixujem všeko dokopy a možno z toho niečo dobré víde. Moja, nevedela by som si predstaviť samú seba niekde na žurnalistickej fakulte v BA (hej, zisťovala som si :D) ale ukáže sa to v budúcnosti pretože písanie a fakt neskutočne baví :)To s tými osami, ani ja ich veľmi nemusím :D FUJ TO ! Pošli mi prosím ťa fotky, lebo by som si vážne chcela pozrieť ako to vyzeralo na vašej rozlúčke. Normálne som sa už bála, že si to tu prestala všetko čítať ale potom mi docvaklo, že aha ! Naša Miška je maturantka, dig :D No a ešte mi zreferuj, na aké vysoké si si dala prihlášku. Chcem vedieť ;) No a strááááášne ti držím prsty na matutri. Ty mi prosím ťa drž prty na prijimačky lebo ja sa vážne neučím (?! mala by som byť na seba prísnejšia, už by som sa mohla aj do kníh pozrieť) a toť vsjo :D Dikes ešte raz za pochvalu ;):* xxxxxx
OdpovedaťOdstrániťno my sme ešte rozlúčku nemali,ale bude v dohľadnej dobe :) preto sa obávam včiel a tak :D pošlem ti fotky z tabla, čo som sa fotila keď si prosíš :) (mám bledšie vlasy :D :D :D ) šak čas ti ukáže akú vysokú ked tak :) ale hodila by sa tam naozaj :) žerem tvoje písanie :) a som rada, že ti moje typy pomohli :) teda dúfam :) :D no dala som si na komeského v bratislave a masarykovu v brne na medinu obe :) :D držím ti palce neboj :) inak ani ja tomu učeniu moc nedávam :/ a dosť sa obávam :/ ako chemiu aj viem , biola tam som v štvrťke, anglina cela len ta slovenčina no..... prijimačky snažím sa učiť tak uvidíme :) :D
Odstrániť