Just Carry On 4.

So...Let´s read :)

Dnes nie som veľmi spokojná ale pridám ju aby som sa mohla pohnúť ďalej.

Pripájam pesničku, pretože na Imagine Dragons začínam nejako fičať :) 
Thanks for comments ;)

Dobrú x

Ja dnes na matike pri buzerovaní od učiteľa za slovné úlohy. Arggg !

Trvalo hodnú chvíľu kým som sa dostala do Harryho auta. Postála som si pred klubom ešte asi desať minút. Skupinka chalanov si neodpustila blbé poznámky a vyslúžila som si aj pochvalu. Vyhadzovač po nich niečo zakričal, poďakovala som sa mu načo mi len opätoval úsmev a znovu si robil svoju prácu.

„Nemohol som vycúvať.“ Objasnil situáciu Harry, keď zastavil pred schodmi a ja som sa rukami chytila miesta na dverách, kde s sťahuje okno.

„To sa ti ani nečudujem, stiahol si toho toľko čo ja za celý rok.“ Odpovedala som.

„Ideš ?“ opýtal sa nedočkavo s rukami položenými na volante.

„Nie.“ Vyplazila som jazyk a otočila sa na odchod. Zips na mikine som vytiahla až ku krku a na hlavu si prehodila kapucňu. Pár prameňov vlasov sa mi vplietalo do očí no ja som ich statočne odhadzovala a kládla jednu nohu za druhou aby som sa dostala k zastávke autobusu. Úprimne som pochybovala, že by nejaký pojazdný stroj podobný autobusu zavítal na toto miesto o pol tretej ráno. Posadila som sa na lavičku a čakala. Napadlo ma aj zavolať Louisovi, veď ho mám brať ako veľkého brata. Ale určite mal na práci niečo lepšie než prísť po mňa. Ani som nevedela, kde sa nachádzam. V diľke som uvidela veľké auto, ktoré sa šialenou rýchlosťou po prázdnej ulici bez akejkoľvek živej duše a mne začínalo zvierať hrdlo. Prečo vždy začnem v hlave komponovať tie najhoršie scenérie, aké by sa mi mohli stať ? To mám určite z tých filmov, mala by som ich prestať toľko sledovať. Kým sa približovalo, začalo brzdiť až som zacítila smrad od spálených gúm.

„Baví ťa to ? Nasadni.“ Nervózne zvolal Harry po tom, čo stiahol okno kým som sedela na lavičke s nohami zloženými pod bradou.

„No určite. Nesadnem do jedného auta s chlapom, ktorý pil. Taká zúfalá ešte nie som.“ Fľochla som načo som zistila, že moja odpoveď sa Harrymu veľmi nepozdávala.

„Mal som dva poháriky, prečo vyvádzaš ?“

„Ja ?“

„Áno ty ! Louis ma zabije ak neprídeš domov so mnou tak si proste ušetrime problémy a sadni si.“ Naznačil rukou a otvoril mi dvere na mieste spolujazdca.

„Robím to len kvôli Louisovi. Nič si nenamýšľaj, jasné ?“ výhražne som nadvihla obočie.

„Nemám záujem, vďaka.“ Pochybovačne odpovedal a naštartoval. Poskladala som sa do malého kĺbka na mieste spolujazdca a započúvala sa do tichej piesne rozlievajúcej sa po aute. Nepovedala som ani slovo, jediné čo bolo počuť bolo to, ako si Harry pohmkával melódiu. Viezli sme sa vyše štvrť hodiny. Jediné čo Harry robil bolo to, že točil volantom a nevenoval mi ani jediné slovo. Za oknom sa mihalo len pouličné osvetlenie, sem tam svetlá auta a nejaký ten podnapitý chodec schádzajúci z chodníka. Londýn v sobotu v noci som predstavovala trochu živšie. Čím to asi bude ?

„Kam ideme ?“ zbystrila som pozornosť a vyšplhala sa na sedadle vyššie.

„Nemusí ťa to trápiť, o chvíľu budeme doma.“ Odvrkol a ani sa mu neuráčilo pozrieť sa mojim smerom. Z časti Marissu ľutujem. Aj pri nej sa správa takto hnusne ? Prakticky k celému ženskému pokoleniu ? Zovrela som pery a oprela hlavu o operadlo. Nevedela som sa dočkať kedy to auto zastane, ja budem môcť vyliezť, osprchovať sa a zhodiť sa do postele.

„Konečná.“ Vyhlásil a zatiahol ručnú.

„Vďaka za odvoz.“  Zamumlala som aby sa nedalo povedať, že som nevďačná a vybrala sa dnu do komplexu. Privolala som si výťah a nastúpila.

„Snáď by si mi mohla podržať aspoň výťah, nie ?“ S arogantným úškrnom vložil do zatvárajúcich sa dverí nohu a vošiel dnu s fľašou z baru v ruke. Skrútila som pery a založila ruky na prsiach. Myslela som si, že si bude chieť ísť niekam vypiť a ja by som mu robila šoféra alebo čo.

„Nerozprávaš sa so mnou ?“ zamával mihalnicami a vopchal hlavu pred moju tvár.

„Poďakovala som sa ti, čo ešte potrebuješ ?“ vystrelilo zo mňa.

„Ja len, že by si mohla byť trochu milšia.“ Nadvihol kútik úst a tým vytvoril škodoradostný úsmev. Tak rada by som mu ho pokrivila. Ovládla som sa a pokračovala v rozhovore, ktorý by som najradšej ani nenačala.

„Ja a milšia ? Kamarát, robíš si zo mňa dobrý deň ? Najprv sa pozri na seba a neskôr kritizuj ostatných. V poriadku ?“ prstom som mu štuchla do hrude a vyšla z výťahu.

„Ak ináč nedáš. Bude po tvojom.“ Rukou do mňa drgol, kým som z vrecka vyberala kľúče. Nastavenou teniskou som mu potkla nohu. To isté urobil aj on. Strčila som doňho rovnako ako aj on do mňa a tým som ho mierne odhodila od zámky dverí. Bokom sa zaprel do toho môjho a chcel ma odtisnúť preč.

„Prestaň sa tlačiť !“ vyhŕkla som keď som otvorila dvere a on sa spolu so mnou tlačil cez prah dnu.

„Ty prestaň, blokuješ mi cestu.“ Vyplazil jazyk a prepchal sa cez ten úzky priestor medzi mnou a zárubňou.

„Si ako malý chlapec.“ Zakričala som za ním a stŕpla pri myšlienke, že som práve zobudila Louisa. Pri komode som však nevidela jeho conversi tak som sa so spokojnou dušou vyzula. Zahla som si rifle povyše členkov, zobliekla si mikinu a bosá prebehla do kuchyne. Kabelku som medzi cestou hodila do izby a nevedela sa dočkať pohára plného studenej vody.

„Ty si horšia, chováš sa akoby sa všetko točilo len okolo teba.“ Zúrivo odpovedal sediac na kuchynskej linke.

„Nevieš o mne nič, tak sa prosím ťa nestaraj. Dobre ?“ vybuchla som. Len čo si spomeniem na svoje detstvo, chytá ma nutkanie na plač. Sledoval ma ako som horko ťažko za sebou buchla dvermi izby. Zhodila som zo seba to oblečenie, osprchovala sa a prezliekla do pyžama. Na kresle som našla oprané oblečenie, Louis sa znovu staral o náš poriadok. Kľudne som si ich skladala do skrine keď som narazila na pár Harryho tričiek. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla z izby. Štipka slušnosti sa vo mne ešte našla, zaklopala som sa a čakala, kým mi povolí vojsť.

„Ďalej.“ Ozvalo sa.

„Mal si u mňa tričká, odlož si ich.“ Oznámila som mu neutrálnym hlasom a položila mu veci na stolík. Postával pri okne, bez trička a navyše s telefónom v ruke. Lahodne na mňa zazeral, akoby ma nikdy v živote nevidel.  Bála som sa, že som tam stála nedajbože bez šortiek na spanie alebo trička s neodolateľným zajačikom.

„Zavolám ti naspäť.“ Povedal, zložil a naďalej si ma premeriaval.

„Čo ?“ opýtala som sa.

„Kradneš mi veci ?“ s úškrnom sa opýtal a prešiel pár krokov ku mne. Čierne rifle sa mu ledva držali na bedrách a na hlave sa mu ako vždy týčila strapatá hriva plná kučier.

„Vieš čo, radšej by som si odsekla ruky než by som si mala vziať niečo, čo je tvoje. Dobrú noc.“ Od srdca som mu odpovedala a chystala sa opustiť jeho izbu.

„Si nejaká ne svoja keď som v tvojej blízkosti.“ Sebaisto prehlásil  s úškrnom.

„Daj si studenú sprchu Styles. Možno sa spamätáš a prestaneš trepať od veci. Maj sa.“ Vyviedla som ho z omylu a nechala ho byť naďalej v jeho teatrálnom svete v ktorom si myslí, že je najkrajší a najzvodnejší. Pche ! No to určite, možno pre Marissu. Nie pre mňa.

„Želám ti pekné sny.“ Započula som keď som pri dverách kontrolovala mobil. Naschvál som sa mu neotočila chrbtom a prevrátila očami. Aj cez zavreté dvere som počula ako sa smial.

    Neskutočné ráno sa premenilo na skutočnosť. Bolela ma hlava a to som ani nepila. Celá izba páchla od cigaretového dymu, pretože som oblečenie zabudla hodiť do koša na špinavé prádlo a tak to celú noc zostalo tu. Znechutene som to odpratala do kúpeľne, začala si čistiť zuby a vyšla von z izby kvôli zvončeku pri dverách.

„Veď idem.“ Zvolala som. Prešla som po studenej podlahe cez obývačku až som zastala pri dverách.

„Ránko !“ zvolal Zayn a objal ma. Len tak tak som si v ústach udržala kefku, ktorá by ináč zaparkovala na jeho modrom tričku. Vystrelila som rukami k jeho trupu no už ma aj púšťal a na rad išiel ďalší.

„Nejaká si smutná.“ Skonštatoval Liam a uštipol ma za líce.

„Mne sa zdáš v pohode.“ Vysmiaty Niall zastal predo mnou a podal mi papierovú tašku a objal. Prekvapilo ma ich nadšenie a ranné správanie, ktoré by som odhadovala skôr na nerozlepené oči, rozospaté výrazy a vyťahané tepláky s ledajakou mikinou. Ale nie, vždy vyparádení sa nahrnuli do bytu. Ako poisťováci sa nasúkali do obývačky na sedačku a čakali, kým k ním niekto nepríde. Teda okrem Zayna, ten niekam zmizol.

„To aj som. Koho napadlo strašiť tu už od rána ?“ opýtala som sa.

„Ostatní ešte spia ?“ opýtal sa Liam pohotovo a moju otázku nechal v povetrí. Mykla som plecom.

„Zlez z mojej postele. Alebo si ľahni, hlavne neskáč.“ Začula som Harryho hromžiť s rozospatým hlasom. Cez otvorené dvere von vyletel vankúš a začula som krik kombinovaný so smiechom. Zákerne som sa zaškerila keď Zayn vyšiel z jeho izby s blaženým pohľadom a teniskami v rukách.

„Pochytila nás besnota, Beth ?“ opýtal sa s úsmevom slniečka na hnoji keď okolo mňa prešiel. Len preto, že som mala na perách pastu, neznamenalo to, že trpím chorobou rovnakou ako on už od narodenia.

„Vieš čo, hneď to pôjdem do nemocnice zistiť. Aspoň nebudem musieť počúvať tie tvoje primitívne otázky.“ Zamávala som naňho kefkou v ruke. Pregúľala očami, zachytila Niallov som smiech z gauča a šla sa prezliecť. Nemotorne som si tvár opláchla studenou vodou, zmotala si vlasy do voľného vrkoča a vydala sa k cestovnej taške, ktorá ešte stále nebola vybalená. Vytiahla som z nej šortky s voľným tričkom a rýchlo sa do nich prezliekla. Rozhodla som sa, ísť sa pozrieť do mesta. Zbalila som si všetko do ruksaku, skontrolovala peniaze, ktoré som si našetrila a vzala sem a vybrala sa von z izby.

„Kam ideš ?“ opýtal sa Harry. Zatriasla som hlavou. Zdalo sa mi, že som zle počula.

„Odkedy sa ti ja musím spovedať ?“ odpovedal som pomedzi to, ako som sa obúvala pri dverách.

„Musím sa ťa na to opýtať, pretože ako som už včera poznamenal, Louis ma tým poveril. Kam ideš slečinka ?“ ohrnul nosom.

„Za prvé, som od teba mladšia iba o rok. Nevolaj ma slečinka. Za druhé, idem do mesta. Prejsť sa, pretože mám divné nutkanie zavolať tých chlapov v bielom s kazajkou vždy keď ťa vidím.“ Vyškerila som sa.

„Ňa ňa ňa ňa....“ pokrčil nosom a odpapuľoval.

„Donesiem vám niečo ?“ s dobrou náladou som sa opýtala prítomných sediacich v obývačke nalepených na obrazovke sledujúc s nadšením futbal.

„Jedlo !“ zvolal Niall s Liamom bez toho, aby sa na mňa čo i len pozreli. Pregúľala som očami a roztvorila dvere kde som zbadala Louisa držiac papierové tašky s nákupom v ruke a druhou sa snažil vopchať kľúč do zámky.

„Oh Beth, ahoj. Ideš von ?“ prekvapene sa opýtal a nasadil nevinný úsmev. Podozrivé!

„Ehm, hej. Len tak sa poprechádzať.“ Opätovala som mu úsmev a vyšla z dverí.

„Mimochodom, mám sa tu cítiť ako doma, že ?“ vykukla som spoza rohu.

„Ale samozrejme, Beth.“ Diplomatickým výrazom mi odpovedal.

„To ako myslíš vážne ?“ s protestom vybehol Harry na chodbu.

„Sklapni a ber nákup. O štvrť hodiny odchádzame do štúdia.“ Päsťou mu vrazil do pleca a vkopal ho nazad do bytu.

Ubehli asi tri hodiny, keď som prešla ulice Londýna a navštívila niekoľko obchodov. Úprimne som si nechcela ani priznať, koľko peňazí som minula. Nebolo to však na oblečenie aj keď som pár kúskom neodolala. Väčšina vecí však spĺňala iný charakter. Brnkla som osobe, ktorá by mi snáď mohla pomôcť. Snáď mi to všetko pomôže dovliecť domov a nenechá ma tu s tým nákladom postávať na ulici.

Nedočkavo som si odpila z fľaše plnej minerálky a zazerala na nepekne sivé mraky, ktoré sa nado mnou zhromažďovali. A to so sebou nemám ani dáždnik. Na takú podstatnú vec stále zabúdam. Telefón mi začala vo vrecku vibrovať. Nadšene som zdvihla a tešila sa z hlasu, ktorý sa mi prihovoril.

„No konečne som ťa zastihol. Ako sa máš, kuriatko ?“ zašvitoril otec celý natešený.

„Skvele. Až na to, že si mi nepovedal, že budem bývať s dvoma chalanmi a ani to, že ma bude budiť ich partia v doprovode priateliek dvoch z nich !“ zvýšila som hlas.

„V tom ruchu som nestihol, prepáč ?“ znela jeho odpoveď.

„No je už aj tak jedno. Mala som prvú noc v robote.“

„A aké to bolo ? Máš dobrých kolegov ? Neopováž sa piť !“ zdôraznil posledné slovo.

„Oci, pracujem v bare.“ Pripomenula som mu.

„Prečo máš už osemnásť ?“

„Pretože som sa narodila pred osemnástimi rokmi. Oci nerada, ale už musím končiť.“

„tak dobre, napíš mi email a vypíš mi všetko. Ako to tam ide a podobne, dobre ? Mám ťa rád.“

„Aj ja teba.“ Usmiala som sa len tak pre seba a vypla mobil. Cez ulicu som videla prefrčať béžový mini cooper. Môj odvoz dorazil !

„Neprichádza v úvahu aby som ti toto všetko napchala do tejto krabičky.“ El potľapkala po streche svojho vozidla a mne sa úsmev skrútil na neidentifikovateľnú čiarku na tvári. Čím viac krútila hlavou, tým som ja viac zužovala pery.

„No ták, sklopíme sedadlá.“ Vycerila som zuby.

„V sobotu mi umyješ auto.“ Nedobrovoľne privolila a pomohla mi všetky tie kvety v kvetináčoch, vankúšiky a ostatné doplnky do domu naskladať dnu. Keď sa posadila za volant, namiesto ofiny jej na čele pristálo pár listov z mojej rastlinky. Pohľadom vraždiaceho býka sa na mňa pozrela kým zapínala pás a jemne si fúkla na čelo. Skryla som svoj smiech pod dlaň položenú na ústach a nechala sa odviezť až domov. S Božou pomocou sme to vytiahli hore, naskladali do bytu a Eleanor sa rozhodla, že ostane na noc. Po tom lejaku, ktorý sa vonku spustil nechcela pokúšať svoje šťastie s novým vodičákom. Preto zaliezla do Louisovej izby, obliekla si jeho tričko s teplákmi ktoré sa dali porovnať ako keď potopíte kávovú lyžičku do bazénu plného vody.

„Idem si po deku, hneď som späť.“ Povedala som. El bola aj tak totálne zažratá do predpovede počasia, nevšímala si ma. Z postele som zhrabala deku, zabalila sa do nej a keď som chcela už výjsť, začula som ako niečo strešťalo. Asi niečo spadlo.

„Bethany, okamžite dokluš sem.“ Zvrieskol Louis na celé hrdlo. Zábava začína !