So...Let´s read :)
Dnes nie som veľmi spokojná ale pridám ju aby som sa mohla pohnúť ďalej.
Dobrú x
Ja dnes na matike pri buzerovaní od učiteľa za slovné úlohy. Arggg !
Trvalo hodnú chvíľu kým som sa dostala do Harryho auta.
Postála som si pred klubom ešte asi desať minút. Skupinka chalanov si
neodpustila blbé poznámky a vyslúžila som si aj pochvalu. Vyhadzovač po
nich niečo zakričal, poďakovala som sa mu načo mi len opätoval úsmev
a znovu si robil svoju prácu.
„Nemohol som vycúvať.“ Objasnil situáciu Harry, keď zastavil
pred schodmi a ja som sa rukami chytila miesta na dverách, kde
s sťahuje okno.
„To sa ti ani nečudujem, stiahol si toho toľko čo ja za celý
rok.“ Odpovedala som.
„Ideš ?“ opýtal sa nedočkavo s rukami položenými na
volante.
„Nie.“ Vyplazila som jazyk a otočila sa na odchod. Zips
na mikine som vytiahla až ku krku a na hlavu si prehodila kapucňu. Pár
prameňov vlasov sa mi vplietalo do očí no ja som ich statočne odhadzovala
a kládla jednu nohu za druhou aby som sa dostala k zastávke
autobusu. Úprimne som pochybovala, že by nejaký pojazdný stroj podobný autobusu
zavítal na toto miesto o pol tretej ráno. Posadila som sa na lavičku a čakala.
Napadlo ma aj zavolať Louisovi, veď ho mám brať ako veľkého brata. Ale určite
mal na práci niečo lepšie než prísť po mňa. Ani som nevedela, kde sa nachádzam.
V diľke som uvidela veľké auto, ktoré sa šialenou rýchlosťou po prázdnej
ulici bez akejkoľvek živej duše a mne začínalo zvierať hrdlo. Prečo vždy
začnem v hlave komponovať tie najhoršie scenérie, aké by sa mi mohli stať
? To mám určite z tých filmov, mala by som ich prestať toľko sledovať. Kým
sa približovalo, začalo brzdiť až som zacítila smrad od spálených gúm.
„Baví ťa to ? Nasadni.“ Nervózne zvolal Harry po tom, čo
stiahol okno kým som sedela na lavičke s nohami zloženými pod bradou.
„No určite. Nesadnem do jedného auta s chlapom, ktorý
pil. Taká zúfalá ešte nie som.“ Fľochla som načo som zistila, že moja odpoveď
sa Harrymu veľmi nepozdávala.
„Mal som dva poháriky, prečo vyvádzaš ?“
„Ja ?“
„Áno ty ! Louis ma zabije ak neprídeš domov so mnou tak si
proste ušetrime problémy a sadni si.“ Naznačil rukou a otvoril mi
dvere na mieste spolujazdca.
„Robím to len kvôli Louisovi. Nič si nenamýšľaj, jasné ?“
výhražne som nadvihla obočie.
„Nemám záujem, vďaka.“ Pochybovačne odpovedal
a naštartoval. Poskladala som sa do malého kĺbka na mieste spolujazdca
a započúvala sa do tichej piesne rozlievajúcej sa po aute. Nepovedala som
ani slovo, jediné čo bolo počuť bolo to, ako si Harry pohmkával melódiu. Viezli
sme sa vyše štvrť hodiny. Jediné čo Harry robil bolo to, že točil volantom a nevenoval
mi ani jediné slovo. Za oknom sa mihalo len pouličné osvetlenie, sem tam svetlá
auta a nejaký ten podnapitý chodec schádzajúci z chodníka. Londýn
v sobotu v noci som predstavovala trochu živšie. Čím to asi bude ?
„Kam ideme ?“ zbystrila som pozornosť a vyšplhala sa na
sedadle vyššie.
„Nemusí ťa to trápiť, o chvíľu budeme doma.“ Odvrkol
a ani sa mu neuráčilo pozrieť sa mojim smerom. Z časti Marissu
ľutujem. Aj pri nej sa správa takto hnusne ? Prakticky k celému ženskému
pokoleniu ? Zovrela som pery a oprela hlavu o operadlo. Nevedela som
sa dočkať kedy to auto zastane, ja budem môcť vyliezť, osprchovať sa
a zhodiť sa do postele.
„Konečná.“ Vyhlásil a zatiahol ručnú.
„Vďaka za odvoz.“
Zamumlala som aby sa nedalo povedať, že som nevďačná a vybrala sa
dnu do komplexu. Privolala som si výťah a nastúpila.
„Snáď by si mi mohla podržať aspoň výťah, nie ?“
S arogantným úškrnom vložil do zatvárajúcich sa dverí nohu a vošiel
dnu s fľašou z baru v ruke. Skrútila som pery a založila
ruky na prsiach. Myslela som si, že si bude chieť ísť niekam vypiť a ja by
som mu robila šoféra alebo čo.
„Nerozprávaš sa so mnou ?“ zamával mihalnicami
a vopchal hlavu pred moju tvár.
„Poďakovala som sa ti, čo ešte potrebuješ ?“ vystrelilo zo
mňa.
„Ja len, že by si mohla byť trochu milšia.“ Nadvihol kútik
úst a tým vytvoril škodoradostný úsmev. Tak rada by som mu ho pokrivila.
Ovládla som sa a pokračovala v rozhovore, ktorý by som najradšej ani
nenačala.
„Ja a milšia ? Kamarát, robíš si zo mňa dobrý deň ?
Najprv sa pozri na seba a neskôr kritizuj ostatných. V poriadku ?“
prstom som mu štuchla do hrude a vyšla z výťahu.
„Ak ináč nedáš. Bude po tvojom.“ Rukou do mňa drgol, kým som
z vrecka vyberala kľúče. Nastavenou teniskou som mu potkla nohu. To isté
urobil aj on. Strčila som doňho rovnako ako aj on do mňa a tým som ho mierne
odhodila od zámky dverí. Bokom sa zaprel do toho môjho a chcel ma odtisnúť
preč.
„Prestaň sa tlačiť !“ vyhŕkla som keď som otvorila dvere
a on sa spolu so mnou tlačil cez prah dnu.
„Ty prestaň, blokuješ mi cestu.“ Vyplazil jazyk
a prepchal sa cez ten úzky priestor medzi mnou a zárubňou.
„Si ako malý chlapec.“ Zakričala som za ním a stŕpla
pri myšlienke, že som práve zobudila Louisa. Pri komode som však nevidela jeho
conversi tak som sa so spokojnou dušou vyzula. Zahla som si rifle povyše
členkov, zobliekla si mikinu a bosá prebehla do kuchyne. Kabelku som medzi
cestou hodila do izby a nevedela sa dočkať pohára plného studenej vody.
„Ty si horšia, chováš sa akoby sa všetko točilo len okolo
teba.“ Zúrivo odpovedal sediac na kuchynskej linke.
„Nevieš o mne nič, tak sa prosím ťa nestaraj. Dobre ?“
vybuchla som. Len čo si spomeniem na svoje detstvo, chytá ma nutkanie na plač.
Sledoval ma ako som horko ťažko za sebou buchla dvermi izby. Zhodila som zo
seba to oblečenie, osprchovala sa a prezliekla do pyžama. Na kresle som
našla oprané oblečenie, Louis sa znovu staral o náš poriadok. Kľudne som
si ich skladala do skrine keď som narazila na pár Harryho tričiek. Zhlboka som
sa nadýchla a vyšla z izby. Štipka slušnosti sa vo mne ešte našla,
zaklopala som sa a čakala, kým mi povolí vojsť.
„Ďalej.“ Ozvalo sa.
„Mal si u mňa tričká, odlož si ich.“ Oznámila som mu
neutrálnym hlasom a položila mu veci na stolík. Postával pri okne, bez
trička a navyše s telefónom v ruke. Lahodne na mňa zazeral,
akoby ma nikdy v živote nevidel. Bála som sa, že som tam stála nedajbože bez
šortiek na spanie alebo trička s neodolateľným zajačikom.
„Zavolám ti naspäť.“ Povedal, zložil a naďalej si ma
premeriaval.
„Čo ?“ opýtala som sa.
„Kradneš mi veci ?“ s úškrnom sa opýtal a prešiel
pár krokov ku mne. Čierne rifle sa mu ledva držali na bedrách a na hlave sa
mu ako vždy týčila strapatá hriva plná kučier.
„Vieš čo, radšej by som si odsekla ruky než by som si mala
vziať niečo, čo je tvoje. Dobrú noc.“ Od srdca som mu odpovedala
a chystala sa opustiť jeho izbu.
„Si nejaká ne svoja keď som v tvojej blízkosti.“ Sebaisto
prehlásil s úškrnom.
„Daj si studenú sprchu Styles. Možno sa spamätáš
a prestaneš trepať od veci. Maj sa.“ Vyviedla som ho z omylu
a nechala ho byť naďalej v jeho teatrálnom svete v ktorom si
myslí, že je najkrajší a najzvodnejší. Pche ! No to určite, možno pre
Marissu. Nie pre mňa.
„Želám ti pekné sny.“ Započula som keď som pri dverách
kontrolovala mobil. Naschvál som sa mu neotočila chrbtom a prevrátila
očami. Aj cez zavreté dvere som počula ako sa smial.
Neskutočné ráno sa
premenilo na skutočnosť. Bolela ma hlava a to som ani nepila. Celá izba
páchla od cigaretového dymu, pretože som oblečenie zabudla hodiť do koša na
špinavé prádlo a tak to celú noc zostalo tu. Znechutene som to odpratala
do kúpeľne, začala si čistiť zuby a vyšla von z izby kvôli zvončeku
pri dverách.
„Veď idem.“ Zvolala som. Prešla som po studenej podlahe cez
obývačku až som zastala pri dverách.
„Ránko !“ zvolal Zayn a objal ma. Len tak tak som si
v ústach udržala kefku, ktorá by ináč zaparkovala na jeho modrom tričku.
Vystrelila som rukami k jeho trupu no už ma aj púšťal a na rad išiel
ďalší.
„Nejaká si smutná.“ Skonštatoval Liam a uštipol ma za
líce.
„Mne sa zdáš v pohode.“ Vysmiaty Niall zastal predo
mnou a podal mi papierovú tašku a objal. Prekvapilo ma ich nadšenie
a ranné správanie, ktoré by som odhadovala skôr na nerozlepené oči,
rozospaté výrazy a vyťahané tepláky s ledajakou mikinou. Ale nie,
vždy vyparádení sa nahrnuli do bytu. Ako poisťováci sa nasúkali do obývačky na
sedačku a čakali, kým k ním niekto nepríde. Teda okrem Zayna, ten
niekam zmizol.
„To aj som. Koho napadlo strašiť tu už od rána ?“ opýtala
som sa.
„Ostatní ešte spia ?“ opýtal sa Liam pohotovo a moju otázku
nechal v povetrí. Mykla som plecom.
„Zlez z mojej postele. Alebo si ľahni, hlavne neskáč.“
Začula som Harryho hromžiť s rozospatým hlasom. Cez otvorené dvere von
vyletel vankúš a začula som krik kombinovaný so smiechom. Zákerne som sa
zaškerila keď Zayn vyšiel z jeho izby s blaženým pohľadom
a teniskami v rukách.
„Pochytila nás besnota, Beth ?“ opýtal sa s úsmevom
slniečka na hnoji keď okolo mňa prešiel. Len preto, že som mala na perách
pastu, neznamenalo to, že trpím chorobou rovnakou ako on už od narodenia.
„Vieš čo, hneď to pôjdem do nemocnice zistiť. Aspoň nebudem
musieť počúvať tie tvoje primitívne otázky.“ Zamávala som naňho kefkou
v ruke. Pregúľala očami, zachytila Niallov som smiech z gauča
a šla sa prezliecť. Nemotorne som si tvár opláchla studenou vodou, zmotala
si vlasy do voľného vrkoča a vydala sa k cestovnej taške, ktorá ešte
stále nebola vybalená. Vytiahla som z nej šortky s voľným tričkom
a rýchlo sa do nich prezliekla. Rozhodla som sa, ísť sa pozrieť do mesta.
Zbalila som si všetko do ruksaku, skontrolovala peniaze, ktoré som si našetrila
a vzala sem a vybrala sa von z izby.
„Kam ideš ?“ opýtal sa Harry. Zatriasla som hlavou. Zdalo sa
mi, že som zle počula.
„Odkedy sa ti ja musím spovedať ?“ odpovedal som pomedzi to,
ako som sa obúvala pri dverách.
„Musím sa ťa na to opýtať, pretože ako som už včera
poznamenal, Louis ma tým poveril. Kam ideš slečinka ?“ ohrnul nosom.
„Za prvé, som od teba mladšia iba o rok. Nevolaj ma
slečinka. Za druhé, idem do mesta. Prejsť sa, pretože mám divné nutkanie
zavolať tých chlapov v bielom s kazajkou vždy keď ťa vidím.“ Vyškerila
som sa.
„Ňa ňa ňa ňa....“ pokrčil nosom a odpapuľoval.
„Donesiem vám niečo ?“ s dobrou náladou som sa opýtala
prítomných sediacich v obývačke nalepených na obrazovke sledujúc s nadšením
futbal.
„Jedlo !“ zvolal Niall s Liamom bez toho, aby sa na mňa
čo i len pozreli. Pregúľala som očami a roztvorila dvere kde som
zbadala Louisa držiac papierové tašky s nákupom v ruke a druhou sa
snažil vopchať kľúč do zámky.
„Oh Beth, ahoj. Ideš von ?“ prekvapene sa opýtal a nasadil
nevinný úsmev. Podozrivé!
„Ehm, hej. Len tak sa poprechádzať.“ Opätovala som mu úsmev
a vyšla z dverí.
„Mimochodom, mám sa tu cítiť ako doma, že ?“ vykukla som
spoza rohu.
„Ale samozrejme, Beth.“ Diplomatickým výrazom mi odpovedal.
„To ako myslíš vážne ?“ s protestom vybehol Harry na
chodbu.
„Sklapni a ber nákup. O štvrť hodiny odchádzame do
štúdia.“ Päsťou mu vrazil do pleca a vkopal ho nazad do bytu.
Ubehli asi tri hodiny, keď som prešla ulice Londýna a navštívila
niekoľko obchodov. Úprimne som si nechcela ani priznať, koľko peňazí som
minula. Nebolo to však na oblečenie aj keď som pár kúskom neodolala. Väčšina
vecí však spĺňala iný charakter. Brnkla som osobe, ktorá by mi snáď mohla
pomôcť. Snáď mi to všetko pomôže dovliecť domov a nenechá ma tu s tým
nákladom postávať na ulici.
Nedočkavo som si odpila z fľaše plnej minerálky a zazerala
na nepekne sivé mraky, ktoré sa nado mnou zhromažďovali. A to so sebou
nemám ani dáždnik. Na takú podstatnú vec stále zabúdam. Telefón mi začala vo
vrecku vibrovať. Nadšene som zdvihla a tešila sa z hlasu, ktorý sa mi
prihovoril.
„No konečne som ťa zastihol. Ako sa máš, kuriatko ?“ zašvitoril
otec celý natešený.
„Skvele. Až na to, že si mi nepovedal, že budem bývať s dvoma
chalanmi a ani to, že ma bude budiť ich partia v doprovode priateliek
dvoch z nich !“ zvýšila som hlas.
„V tom ruchu som nestihol, prepáč ?“ znela jeho odpoveď.
„No je už aj tak jedno. Mala som prvú noc v robote.“
„A aké to bolo ? Máš dobrých kolegov ? Neopováž sa piť !“ zdôraznil
posledné slovo.
„Oci, pracujem v bare.“ Pripomenula som mu.
„Prečo máš už osemnásť ?“
„Pretože som sa narodila pred osemnástimi rokmi. Oci nerada,
ale už musím končiť.“
„tak dobre, napíš mi email a vypíš mi všetko. Ako to
tam ide a podobne, dobre ? Mám ťa rád.“
„Aj ja teba.“ Usmiala som sa len tak pre seba a vypla mobil.
Cez ulicu som videla prefrčať béžový mini cooper. Môj odvoz dorazil !
„Neprichádza v úvahu aby som ti toto všetko napchala do
tejto krabičky.“ El potľapkala po streche svojho vozidla a mne sa úsmev
skrútil na neidentifikovateľnú čiarku na tvári. Čím viac krútila hlavou, tým
som ja viac zužovala pery.
„No ták, sklopíme sedadlá.“ Vycerila som zuby.
„V sobotu mi umyješ auto.“ Nedobrovoľne privolila a pomohla
mi všetky tie kvety v kvetináčoch, vankúšiky a ostatné doplnky do
domu naskladať dnu. Keď sa posadila za volant, namiesto ofiny jej na čele
pristálo pár listov z mojej rastlinky. Pohľadom vraždiaceho býka sa na mňa
pozrela kým zapínala pás a jemne si fúkla na čelo. Skryla som svoj smiech
pod dlaň položenú na ústach a nechala sa odviezť až domov. S Božou pomocou
sme to vytiahli hore, naskladali do bytu a Eleanor sa rozhodla, že ostane
na noc. Po tom lejaku, ktorý sa vonku spustil nechcela pokúšať svoje šťastie s novým
vodičákom. Preto zaliezla do Louisovej izby, obliekla si jeho tričko s teplákmi
ktoré sa dali porovnať ako keď potopíte kávovú lyžičku do bazénu plného vody.
„Idem si po deku, hneď som späť.“ Povedala som. El bola aj
tak totálne zažratá do predpovede počasia, nevšímala si ma. Z postele som
zhrabala deku, zabalila sa do nej a keď som chcela už výjsť, začula som
ako niečo strešťalo. Asi niečo spadlo.
„Bethany, okamžite dokluš sem.“ Zvrieskol Louis na celé hrdlo.
Zábava začína !
zabava začina? -_- to fakt si to takto zakončila ? o.O to naozaj? :O toto ma naštvalo :(( ale je to dookonalá časť! :3 uplne úžasná :3 ale akože plne dokonalá ! :3 zbožňujem to :) ja si neviem pomocť:) ale neskutočne som sa "zaľubila" do tohto pribehu :))) ja to zbožňujem :)) ale že uplne kompletne dokonalé to je :) ja viem že tu meliem znova o tom istom ale ked ja si neviem pomocť ked je to také dokonalé :)) fakt uplne užasne :)) Smajlík :)
OdpovedaťOdstrániťPrepáč :D Nenávidím ak to robí niekto iný ale ak to mám urobiť ja, baví ma to :D A ďakujem veľmi pekne, som rada, že sa ti to páči ;) xx
OdstrániťSuper a ten koniec riadne sa smejem som zvedavá čo z toho bude :) hrozne sa teším čo a ako bude ďalej :)-N
OdpovedaťOdstrániťJúúj nechaj sa prekvapiť ;) xx
Odstrániťohmygod! asi. som. sa. zamilovala (nie asi, určite)! budeš nová obeť môjho srdca, ó, dokonalá Just Carry On?^^
OdpovedaťOdstrániťP.S.: aj ja fičím na Imagine Dragons, xoo
Páčia. Sa. Mi. Takéto. Vety. :D Ďakujem že som sa tam dostala, moja :D Jáááj spriaznena duša a Imagine Dragons, som v.... ;D xxx
OdstrániťAbsolútne nechápem kde chodíš na nápady ale je to úžasné! Ale ten konieccc. Neznášam to. :D Tak sa prosím ťa dlho nezdržuj s ďalším dielom. Nevydržím. Inak je to úžasné. Ako vždy, samozrejme.
OdpovedaťOdstrániťAni ja neviem, kam na ne chodím :) Nerada zdržujem ale trvá to, kým sa mi podarí niečo dať dokopy. Chápem ťa a budem sa snažiť vyhovieš vám :) A ďakujem ;)x
OdstrániťTento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťPíšem ešte raz, pretože som sa zmotala -_- :D
OdpovedaťOdstrániťTakže.... nechápem ako je toto možné!
Tie hlášky s Harrym a všetko okolo toho :3
Len 4 časť a ja už to milujem :3 :)
Nevadí, ja sa tiež furt dokopem :D Ďakujem veľmi veľmi veľmi pekne Mimi ;) xx
Odstrániťje to prostě úžasný :33....ten Harry a Beth... to s El v tom autě :D :D ...aaa ten konec co to jako je?! :D .. těším se na další část :) až budu vědět co tím Louis myslel ;)) ...
OdpovedaťOdstrániťÁááá ďakujem pekne ;) Veľmi si cením takéto energiou nabité komentáre. Strašne ma povzbudzujú ;) xx ♥
Odstrániťzlatko. miláčik. Nádhera. Prekrásne to je. Nikdy nebudem vedieť písať takéto veci. Je to tak príjemné, vtipné, humoristické prosto je v tom všetko. Naozaj je to prekrásne a ta Eleanor a autičko. Oh my god! :-) a to ako sa rozpráva s Harrym, a ten Louis? Bože, diplomatický úsmev? ohh, stroskotala som na ostrove bezmocnosti. Nemôžem si ani otvoriť word a písať svoju poviedku! DIevča, ničíš ma ale v dobrom, láska :-) ily xxx Blueik
OdpovedaťOdstrániťĎakujéééém :) Ticho, píšeš úžasne a toto už počuť nechcem. Žiadne podceňovanie, chapeme sa ? :D xx
OdstrániťMoje predstavy sú asi také že.. :D Keďže sa Beth pýtala Louisa, že či sa tu môže správať ako doma, tak teraz niečo vyvedie, alebo si niečo také pokupovala.. alebo ja neviem :D ja to chcem vedieť, taký debilný koniec dáš! :D že sa nehanbíš :D:D
OdpovedaťOdstrániťinač.. hovorila som ti, že to úplne ale fakt že úplne milujem? :D a to je 4tá časť! :D ... je to božské :33 tíí chalani, úplne zlatí.. Beth, taktiež.. najmä s Haroldom :D je to úžasné, také ťuťí, ňuňí atď :D
teším sa na ďalšiu :33
Nie, nehanbím sa :D Prepáč :D A otázka, ako to, že mi vidíš do hlavy ? :D Prestať, desíš ma :P :D xxx
Odstrániť