Dámy, myslela som že to dokážem zbúchať aspoň na štyri strany a aha! Šesť a pol strany. WHAT ?
Dúfam, že sa Vám bude nová časť páčiť. Snáď ma nezačnete nenávidieť po tom ako si to prečítate a zistite, čo som tam porobila za neplechu. Pardón...
Nerada to pripomínam, ale do školy ostáva iba 13 dní. Ako sa na to pripravujete ?
Ja sa držím aby som nerozmýšľala nad jesenným vzhľadom na blogu a aj v mojej izby, ktorý ma tak strašne láka :(
Ja sa držím aby som nerozmýšľala nad jesenným vzhľadom na blogu a aj v mojej izby, ktorý ma tak strašne láka :(
Ďalší dôvod, prečo ma spacifikovať. Už som ticho, užite si časť :)
Papa :) ♥ xxxxxxxx
Harry za sebou zavrel ťažké dvere hneď ako výťah zastavil na
prízemí. Otočil sa ku mne a usmial. Znepokojili ma jeho jamky lícach no na
druhej strane ma zalial príjemný pocit. Taký pocit, ktorý veľmi neviem popísať.
Opretá o stenu som sledovala ako sa na mňa díva a odhŕňa malé
pramienky vlasov z mojej tváre, ktoré zalialo niekoľko sĺz po tom, ako som
ho žiadala aby šiel do bytu. Sklonila som hlavu a naklonila ju na stranu.
Pochopil, že mi jeho dotyk bol na tvári cudzí. Rozumel, že som si priala aby ju
stiahol. Bola som vďačná.
Vyzula som sa. Bosými nohami som prešla podlahou až
k pohovke, na ktorú som sa posadila. Za obeť mi padol jeden
z vankúšov. Pritlačila som si ho k bruchu, nadvihla nohy
a pritisla ich naňho. Rukami som obmotala kolená a bradu položila na
vrch. Harry stál neďaleko mňa a hlavou sa opieral o stenu. Sledovala
som ho kútikom oka. Nevšimol si, že ho pozorujem. Jeho hruď sa nadvíhala
pravidelne ale príliš rýchlo. Na zavretých očiach sa mu triasli mihalnice
a ruky mu kľudne odpočívali vo vreckách na nohaviciach. Len čo mu spod
viečok vykukli zelené zorničky, svoj pohľad som uprela pred seba. Zrejme ani
jeden z nás nebol schopný povedať niečo, čo by toho druhého nejako
uspokojilo. Prestala som si to myslieť vtedy, keď sa jeho chrbát odlepil od steny
a pohol sa dopredu. Rýchlo som zavrela oči a snažila sa vyzerať tak,
akoby som doteraz len hlúpo rozmýšľala nad tým čo sa stalo. Opak bol pravdou.
Jediné čo som si priala bolo vymazať ho z mojej mysle. Z môjho
živote. Akoby som ho v živote nestretla. Nepočula som nič. Ani šum, ani
zvuk dverí a ani kroky. Neisto som otvárala oči a kým som ťahala
pohľad od spodu nahor, zastavila som sa na ružových a vykrojených perách,
ktoré zdobili tvár môjho spolubývajúceho.
„Ukáž, prosím...“ vyslovil po tom, čo sa chcel dotknúť môjho
zápästia, ktoré som ihneď po dotyku odtiahla a schúlila pri zložených
nohách.
„Nemusím,“ šepla som do ticha.
„Prestaň a nechaj ma sa na to pozrieť. Beth, no tak.
Nemusíš sa už báť...“ jeho slová ma mali ukľudniť, ale oni ma naopak znepokojili.
Nebolo zvykom aby sa ku mne správal milo, aby sa ku mne prihováral tichým
hlasom. Očami sa na mňa zdola pozrel a roztiahol pery.
„Nemusíš sa o mňa starať. Nemáš to za povinnosti,“ po
tom čo som zakašľala a zachrípnutým hlasom od kriku som mu odpovedala.
„Ja chcem, ani ty mi v tom nezabrániš,“ odpovedal.
Uvedomoval si, že môj pohľad ho spaľuje keď mal v dlani padnuté moje pravé
zápästie. Našťastie nie to, ktoré som mala porezané.
„Ale ja nechcem, aby si si o mňa robil starosti.
Prestaň,“ prikázala som mu. Pozastavil sa nad mojou pripomienkou a usmial
sa na nej. Nerobilo mu problémy usmiať sa ani v tých ťažkých momentoch.
Preňho to vlastne ťažký moment ani byť nemusel.
„Prečo sa správaš tak milo ? Nemáš na to najmenší dôvod,“
šepla som.
„Pretože aj taká sviňa, ako si si ma vykreslila, môže byť vo
vnútri iný človek,“ pripomenul mi a stiahol rukáv, ktorý prikryl červené
odtlačky na zápästí. Hanbila som sa. Za všetko, za seba a za hlúposť ktorú
som na sebe ukazovala. Primitívnosť, ktorou som ho urážala za to všetko, čo pre
mňa teraz spravil.
„Nestaraj sa o mňa, nezaslúžim si to. Nechcem...,“ vybehla
som z medzery medzi jeho kolenami v ktorej som mala položené svoje
nohy a prekročila jeho stehno.
„Keď si ma videl na
chodbe mal si sa radšej vrátiť do výťahu. Už aj tak som ti dosť dlžná,“ so
slzou na kraji som odpovedala a prešla popri jedálenskému stolu
k svojej izbe.
„Takže som ho mal radšej nechať, nech ti zlomí ruku ? Jediné
čo by mi stačilo je prosté ďakujem,“ postavil sa zo svojho miesta a chcel
sa ku mne priblížiť. O koľko krokov sa posunul dopredu, o toľko
krokov som ja cúvla dozadu. Pätou som zacítila stenu a tak som nemohla
pokračovať ďalej. Harry využil príležitosť a posúval sa dopredu. Zastavil
však v primeranej vzdialenosti, ktorú som aj ja považovala za znesiteľnú.
Všimol si, že sa chvejem a všetky jeho dotyky, hoci aj nepatrné
a myslené v dobrej viere, sú pre mňa ako rany bičom.
„Nemôžem ti poďakovať. Nemôžem sa zmôcť ani na obyčajný
úsmev pretože som ti už toho dlžná tak veľa, že neznesiem aby sa ten dlh ešte
viac zväčšoval, chápeš to ?“ zvolala som aby sa konečne prebudil z omylu
v ktorom žil.
„Nie si mi nič dlžná. Priatelia to pre seba robia,“
zmeravela som keď ma zaradil do okruhu svojich priateľov. Osobu, ktorá by mi
povedala že sa toto v budúcnosti stane by som zrejme vysmiala.
„Práveže som ti toho dlžná až príliš veľa. Nechajme to tak
a robme akoby sa nič nestalo. Naďalej sa ignorujme kým si nezoženiem
nejaký podnájom. Prosím...“ vydýchla som a chcela prerušiť svoju
prítomnosť v jeho okruhu.
„Nie!“ povedal ráznym tónom a svoje dlhé prsty obmotal
okolo môjho zápästia. Sykla som. Vytrhla som ho z jeho dlane
a chytila si ho svojou aby sa bolesť čo najviac zmiernila. Z očí sa
mi statočnou silou vydrala ďalšia slza. Ubíjalo ma to, videla som jeho nepekný
výraz.
„Prepáč mi to, ja som nechcel...“ zašepkal.
„Nezáleží na tom. Len ma nechaj samú, to bude najlepšie.“
„Prestaň s tou nedostupnosťou voči mne. Chcem sa
s tebou normálne pozhovárať, tak prečo sa stále snažíš byť tak chladná.
Zachránil som ťa pred tým kreténom, povedal som ti, že ťa podvádzal len
a len pre tvoje dobro a namiesto toho, aby si mi pomohla s týmto
celým problémom sa len skrývaš za dlhom, ktorý v mojich očiach ani
neexistuje,“ jeho oči boli príliš
rozhnevané na to, aby sa z jedného okamihu na druhý len tak upokojili.
Nevedela som ich zastaviť, ani jeho ústa či myšlienky ktoré sa mu preháňali.
Jediné čo som od neho chcela bolo ticho, len pár minút ktoré by mi poskytli
útočisko od všetkých spomienok na Matta. Od Harryho náklonnosti k priateľstvu
so mnou a tak isto od všetkých otázok, ktorými by ma všetci zahrnuli.
„Tak fajn. Ďakujem. Ďakujem ti za to, že si sa ma zastal.
Ďakujem ti za to, že si mi o všetkom povedal a nenechal Matta zo mňa
robiť najväčšiu hus na svete. A ďakujem ti aj za to, že si dokázal zavrieť
oči pred všetkým čo som ti urobila. Ja to nedokážem. A vždy mi niečo
v hlave bude brániť pri tom, ak by som sa k tebe chcela správať milo.
Jednoducho to nejde. Tak mi to, prosím ťa, prepáč,“ so slzami na kraji som zo
seba konečne dokázala dostať pár súvislých viet, ktoré mali Harrymu objasniť
môj postoj.
„Mne je to jedno, ja svoj postoj nezmením. Môžeš ma
presviedčať ty a aj hocikto iný. Ty nemusíš, ak to nedokážeš,“ Nepochopil
to. Bolo to očividné, že tomu chápať nechcel. Nevedel zaregistrovať to, že sa
pred ním hanbím stáť ? Vždy keď sa na mňa pozrie mám pocit, že zo mňa niečo
chýba. Že pred ním stojím celkom nahá, bez akejkoľvek obrany, ktorú by som
mohla použiť. Lenže on sa zo mňa nesmeje. Neprikladá môjmu rozchodu toľko pozornosti
ako som myslela. Chce mi pomôcť. Snaží sa, aby som sa cítila lepšie, ja to však
nechcem. Nechcem, aby ma rečami ukľudnil a nahuckal, že je všetko
v poriadku a zabudnuté. Chcem si pamätať, že som mu robila napriek
zatiaľ čo on mi robil napriek tiež, no pomohol v najťažších chvíľach.
A čo môžem ja ? Hrať sa na hlúpu ? To ani nemusím, ja som!
„Uhm, ešte spím a zodvihlo ti moje námesačné ja stojace
v strede balkóna iba v spodnom prádle.“
„Je ironická so štipkou otrávenosti. Dnes to bude ťažký deň,
chlapci,“ aj cez to, že zakryl mikrofón som to počula no cez to, že sú ku mne
vždy takí milý som sa to rozhodla ignorovať.
„Daj to sem. To som ja, Liam. Dobré ránko prajem, slniečko,“
rovnako energicky sa mi prihovoril. Prečo vynakladajú toľko energie len do
telefonátu ?
„Nesnaž sa, nejde ti to,“ rozospatým hlasom som odpovedala.
„Moja drahá, bola by si tak milá, využila všetku lásku
ktorou nás zalievaš a ktorú k nám cítiš a vložila ju do pohybu
smerujúcemu k telefónu aby si nám odomkla vchodové dvere, prosím ?“
„Ešte že vieš svoje potreby tak pekne skomponovať
a zmanipulovať ľudí vo svoj prospech. Som tam do desiatich minút. Ak nie,
volaj domovníka,“ zložila som a nenechala mu priestor pre protesty. Kým
som si natiahla všetky svaly, zhundrala všetky veselé farby ktoré by som mohla
nahradiť tmavšími a poprehadzovala všetko oblečenie zo stoličky do skrine
aby moja izba vyzerala trochu dievčensky, až po tom som sa dokázala donútiť ísť
im otvoriť dvere.
„Mrzí nás to, Louis nám to povedal. Priniesli sme sladkosti,
zmrzlinu, dokonca aj čipsi ak by si na ne mala chuť a kupón na pizzu
v hodnote päť libier, ktorý sme našli na parkovisku,“ vyškeril sa Niall.
No neurobí tento blonďaví Ír niekomu krajší deň ? Paže obmotal popri mojich
rebrách a nadvihol do vzduchu. Je milé vedieť, že vás niekto môže
povzbudiť len takýmito jednoduchými gestami.
„To parkovisko si si mohol odpustiť,“ štuchol doňho Zayn
pred tým, než stihol vystriedať Liama a vyjadril mi neúprimnú sústrasť
voči môjmu rozpadnutému vzťahu a voči Mattovi sa vyjadril ako
o obyčajnom sedliakovi, ktorí si neváži ženy.
„Prečo vám stále musím chodiť otvárať ja ?“ opýtala som sa
pri tom, ako som sa zhodila na jedno z kresiel a obdivovala svoje
papuče v tvare krokodíla ktoré som dostala od Dan a El.
„Pretože jedine ty nás máš natoľko rada aby si svoje
končatiny vytiahla z postele o pol desiatej ráno a prišla nám
otvoriť s piesňou v srdci a úsmevom na perách,“ odpovedal Liam
monitorujúc televízor.
„Ty si dnes na raňajky zjedol romanticko-milú kašu alebo máš
len príliš dobrú náladu ? A ako to, že vám nerobí žiadne problémy tak
skoro vstať ?“ podozrievavo som sa opýtala.
„Veď ideme na turné. To je proste bomba!“ rozplýval sa Zayn
a vynechal odpoveď na moju ďalšiu otázku.
„Dobré ránko, vy ste už tu ?“ prekvapený Louis sa vyškriabal
zo svojej izby a ruka v ruke s nie príliš nadšenou Eleanor sa
pripojili k našej malej diskusii.
„Moja drahá, je mi to veľmi ľúto. Určite si nájdeš lepšieho
chlapa než bol tento. AK nie, nájdem ti ho sama, súhlasíš ?“ Eleanor sa rozbehla
a nebolo v ľudských silách ju zastaviť. Jej objatie bolo tak tesné,
že mi na niekoľko sekúnd skoro zabránilo dýchať.
„Ak myslíš,“ pokrčila som plecami.
„Neboj sa, v New Yorku je plno chlapov. El má kopu
kontaktov,“ nechápavým pohľadom som naznačila aby prestali v mojej
prítomnosti hovoriť v šifrách a by používali zrozumiteľné slová.
V tej chvíli sa otvorili dvere Harryho izby a jeho postava zastavila
tesne pri stene.
„Zdravím,“ nadvihol ruku. Ešte s rozospatým očami sa
zastavil na mne a usmial. Nepatrne mi trhlo kútikom úst, no nedovolila som
aby si to niekto všimol.
„No počkať, čo ja budem robiť v New Yorku ? Načo by som
tam išla ?“ spozornela som keď mi niečo nesedelo. Čo zase naplánovali za mojim
chrbtom ?
„No veď s nami. Aspoň na dva týždne, taká menšia
dovolenka,“ vysvetľoval Louis, kým mi El plietla vlasy.
„Nie!“ rázne som odmietla.
„Skvelé... hej halo! Akoto, že nie ?“ roztrešťal sa.
„Mám trvalé zamestnanie, ktoré vyžaduje moju prítomnosť. To
je len taká maličkosť, však ?“ tajomný úsmev všetkých štyroch prítomných mi
prezradil, že kým sa tu ja rozdrapujem a odmietam pozvánky na medzinárodný
výlet, oni si pískajú a vedia, že všetko je už dopredu naplánované
a moje nesúhlasy sú len akousi formalitou na ktorú boli pripravení.
„Povedzme si to tak, že na tvoj odchod je všetko pripravené
a ty nie povedať nemôžeš,“ usmial sa Zayn.
„Tak počúvaj. Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie!“
opätovala som mu úsmev, kým jeho povädol a premenil sa na prižmúrené oči
naštvaného staršieho brata, ktorého prekabátila malá sestra.
„Predsa to len mohla povedať,“ skonštatoval Niall
s úsmevom.
„Pozrite, ja si veľmi vážim, že ma chcete niekam vziať. Ak
je to len kvôli tomu, že som sa s niekým rozišla tak sa vám kvôli mne
neoplatí rozhadzovať peniaze. Ja si tu budem pekne sedieť, vídem si s El
a Dan na prechádzku alebo nákupy, budem pekne chodiť do práce
a telefonovať vám každý druhý deň. Postarám sa, aby vám šialené fanúšičky
nevystopovali adresu bydliska a všetko bude skvelé. Hm?“
„No to určite, naposledy keď sme ťa nechali samú tak si si
našla, ja ho nechcem urážať, ale aj bez tvojho povolenia ho tak nazvem,
psychopata. Navyše ťa nebude mať kto navštíviť, Danielle je mimo Londýna
a Eleanor ide s nami,“ moja posledná nádej v Liamovi zhasla aj
s plamienkom radosti že ostanem v kľude a sama s občasnou
návštevou Eleanor alebo Danielle.
„Dobre, aj keby som súhlasila, že s vami pôjdem, nikdy
ma moja náhradná šéfka nepustí z práce na dva týždne,“ tajne som dúfala,
že môj posledný argument obmäkčí srdcia prítomných v miestnosti, no moje
prosby sa nevyplnili.
„Povedzme, že keď nás štyroch uvideli tvoje atraktívne kolegyne
za fotky s nami ľahko nahovorili tvoju šéfku na pár dní voľna. Mimochodom,
Harry, pýtali sa na teba,“ Louis sa šibalsky usmial. Nedalo sa nevšimnúť ako sa
Eleanor zadívala na Louisa po slove „atraktívne“.
„Manipulátori!“ vyhlásila El.
„Miláčik, je to len a len pre dobro vás oboch. Ty by si
sa bez Beth nudila tam a Beth by sa bez teba zase nudila tu. Je to ľahká
matematika,“ flegmaticky mávol rukou, akoby to bola maličkosť. Zdá sa, že
v ich živote vziať niekoho len tak na turné maličkosť je.
„Nemáš žiadnu šancu aby si ich prehlasovala. Vidíš, že už
všetko zariadili tak si iba nahádž pár vecí do kufra a ide sa,“ oznámil mi
spoza chrbta Harry.
„Fajn. Tak idem, ale nedovolím aby ste mi všetko platili vy.
Letenku si zaplatím sama,“
„S tebou sa nedá hádať. Vždy máš nejaké námietky,“
skonštatoval Zayn.
„Je desať, pohnite si lebo zmeškáme to fotenie. El, prosím
ťa, pobaľte sa pretože zajtra ideme tak aby sme sa znovu nezastavovali
v obchodoch na letisku, fajn ? Ideme!“ zvolal Louis. El naňho pokrivila
oči aj s čelom. Zdá sa, že aj jej bolo o turné povedané len
v blízkej minulosti a narážky na náhle nakupovanie neberie príliš
ružovo.
„Neboj sa, bude to skvelé. V hoteloch máš rozkošné
mydielka ktoré si môžeš nechať, bez ochranky ktorá sa podobá na Grizzliho
neprejdeš ani meter pokiaľ ti to jeden z týchto piatich alebo Paul výslovne
nepovolí a keď niekam pôjdeme, na niekoľko minút ohluchneš kvôli dievčatám
ktoré kempujú pred hotelom už tri dni dopredu,“ zasmiala sa.
„Jaj!“ nasilu som zo seba vydala. Keby ma na dva týždne po
ich bokoch nahuckali v iný čas, určite by som sa nevedela dočkať odchodu.
Zlé načasovanie sa chytilo sa ruku so zlou náladou a teraz budem
znepríjemňovať deň nie len sama sebe, ale aj ostatným ktorí si to nezaslúžia.
Po niekoľkých hodinách strávených v izbe s Eleanor
som mala hlavu ako balón. Jej zmysel pre módu a snahu zladiť moje tradične
tmavé oblečenie s pár kúskami svetlého záblesku jej robilo radosť a nevedela sa rozhodnúť
či bielu blúzku s volánikom má priradiť k čiernej obtiahnutej sukni
alebo čiernym úzkym džínsom. Navrhla som, že sme si túto dilemu mohli nechať na
nudné poobedia v hoteloch no ona odmietla a nadšene vysvetlila, že
každý deň ma zavedie na nejaké pekné miesto aby som sa nenudila, pretože ona
tam už niekoľko krát s Louisom bola a tak chce, aby som sa tam
rovnako dobre cítila aj ja. Za jej nadšenie som jej pekne poďakovala a pripomenula,
že by svoju nádhernú garderóbu mohla ísť zbaliť tiež ak nechce do kufra hádzať
oblečenie vtedy, keď ho Louis s vodičom auta budú nakladať do kufra.
Odkedy odišla zostala som doma sama. Pri dverách čakal jeden malý kufor a v ruksaku
som mala pár najnutnejších vecí. Moje vnútro zožieral zlý pocit. Akoby som
niečo tušila. Na druhej strane som sa bála. Že niekto zaklope na dvere. Ja sa
postavím a otvorím ich. Že uvidím nepeknú tvár, budem ich chcieť zavrieť
ale nebudem môcť kvôli nohe, ktorá tomu bude zabraňovať. Budem do nich tlačiť a jediné
čo sa do mojich uší dostane bude víťazný smiech. Jeho oči boli tak pekne
zelené, keď sa na mňa pozrel. Stále sa však prichytím, ako po nich pátram.
V tme, cez deň, osamote. A keď ich konečne nájdem, pod očami sa
vytvoria malé vrásky naznačujúce úsmev. Rýchlo svoju tvár skloním, odvrátim do
iného smeru aby jeho pohľad nespáľoval moje vnútro iba tým, že je otočený mojim
smerom. V kľučke zahrkali kľúče a niekto vošiel do bytu. Moje telo
vystrelilo z pokojnej polohy v kresle a postavilo sa. V tlmenom
svetle som uvidela vysokú osobu. Samozrejme, že mi bola známa.
„Ahoj, Louis je už doma ?“ opýtal sa chrapľavým hlasom. Niečo
sa mi nezdalo. Jeho reč bola zvláštna, akoby ju niečo narušovalo.
„Ešte nie. Mám pocit, že pomáha El baliť,“ odpovedala som.
So zovretými päsťami som sa otočila jeho smerom, keď sa vyhýbal mojej tvári a podišiel
k chladničke.
„Som zvedavý, kto zbalí jeho,“ zamumlal.
„Načo potrebuješ ľad ?“ moja otázka okamžite smerovala na
vec v jeho ruke zabalenej v kuchynskej utierke.
„Na nič. Idem si ľahnúť, tak dobrú noc,“ snažil sa vykrútiť
no ako okolo mňa prechádzal, strhla som
ho za rukáv košele a potiahla k sebe. Nechcela som veriť vlastným
očiam. Pod okom sa mu začal vytvárať fialový monokel, na sánke mal niekoľko
fľakov podobnej farby a z rozbitej spodnej pery mu tiekla krv. Moje
zovretie tuhlo, všimla som si to keď ňou mierne mykal a snažil sa prebrať
môj tupý pohľad na jeho tvár.
„Beth, pustíš ma ? Musím sa vyspať,“ pravou rukou chytil
moju o dosť menšiu ruku keď som na jeho hánkach a prstoch uvidela malé ranky, ktoré
boli dosť špinavé. Akoby sa vyváľal na špinavej ulici.
„Kto ti to urobil ?“
„Na tom nezáleží. Prosím ťa, pusť ma,“ jeho čelo sa
zamračilo po tom, ako som sa prstom dotkla jeho pery. Na prste mi ostala
červená značka, ktorá mi do oči nahrnula pár sĺz.
„Pýtam sa, kto ti to urobil ?“ s trasúcim sa hlasom som
tvrdšie položila otázku.
„Beth...“
„Bol to on, že ?“ to, ako mi nedobrovoľne prikývol hovorilo
za všetko.
„Beth, je ti dobre ?" vydesene sa na mňa pozrel. Cítila som, ako sa mi zrýchľuje tep. Ako môj dych naberá na obrátkach a nestíham prijímať toľko vzduchu koľko by som potrebovala.
„Kľud, len pokojne dýchaj," jeho ruky silno zovierali moje predlaktie no telo sa pýtalo na zem. Snažila som sa prísť na to, čo sa so mnou deje. Nikdy sa mi nič podobne nedialo. Podlaha chladila moju pokožku, lenže môj dych sa neukľudňoval. Vnímala som, ako ma Harry rukami silno zovrel a pritlačil k svojej hrudi. Bol tiež na zemi. Prstami som zablúdila až k jeho retiazke okolo ktorej som obtočila prsty a cítila, ako jeho prsty prechádzajú po mojom chrbte a taktiež vlasoch. Cítila som sa v bezpečí.
Achhhhhhh :O
OdpovedaťOdstrániťJa toho smrada zabijem! Vážne! Vykastrujem!!! On je taký idiot sprostý, fuj, jak ja ho nemám rada :D Och.. A on ubližil Haroldíkovi.. Nech si ma nepraje!! Veď on uvidí kto tu je Rambo.. :D Dobre, tak možno nie :D :D
Ja sa tak teším, že ide s nimi na to turné.. :D Ako Zayna skurila s tým "nie" :D:D
Nepáči sa mi aká je Beth voči Harrymu odmeraná, prečo je taká hnusná vlastne? :D Šak oni majú byť spolu, tak nech to pochopia, dofrasa! :D
Aj tak sa mi najviac páči posledná veta "Cítila som sa v bezpečí" Konečne niečo pozítivne čo sa tyka Haroldíka :D ... Juuuj :3
Neskutočne skvelá časť!!! :) A nech už ten Matt zmizne :D Nemám ho rada. :D Teším sa na ďalšiu časť :D
Asi sa tebou inšpirujem pri tom, keď sa na mňa niekto vykašle :D Ale ona musí byť, veď jak sa k nemu hnusne správala a potom sa nemôže len k nemu tak hodiť...či ? :) A Matt ? O ňom ešte porozmýšľam :) Ale vďaka velikáááánska ♥ xxxx
OdstrániťP.S. Ty ako Rambo ? Bože chráň! :D
to je hajzl co si myslí.. ketén !! ..ať se jde vycpat Matt jeden :D ... jinak je to úžasná část :33 ... ten Niall já ho zbožňuju :33 :D ... doufám že si tour užijou tak jak se patří :)) ... a poslední věta mě velmi potěšila :)... prostě dokonalé a těším se na další :) -V-
OdpovedaťOdstrániťNiall ? :D Toho zbožňujem aj ja :D No, seriózne sa ti priznám, že nemám vôbec vymyslené čo budú na turné robiť ale to sa nejako napraví :) Ďakujem veľmi pekne ;) xxxx
OdstrániťBože, čakala som hoci čo len nie toto ale už si sú aspoň troška bližší :) Krásne :)
OdpovedaťOdstrániťNo, to záleži z akého uhlu pohľadu sa na to pozeráš :) Ale aj tak veľmi pekne ďakujem :) xxxxxx
Odstrániťja to milujem! vieš? nevieš! úplne strašne som zamilovaná do tejto poviedky, aj keď moja 1D mánia vyprchala... a čítam jedine tvoj blog, lebo... proste niečo na ňom je:) straaašne sa mi páčia tie tvoje prirovnania (však to už som ti vravela:) a zápletka a proste všetko:)) dokonalá časť, nehnevám sa na to s Harrym, predsa potrebuješ vzrúšo, ALE... ty vieš na čo čakám!^^ tak šup písať, som zvedavá na ďalšiu časť, dúfam, že v New Yorku sa udeje niečo zaujímavé:3 looove ya♥
OdpovedaťOdstrániťTeraz už viem, že to miluješ ;) A tešííííím sa z toho neskutočné! Jedine môj blog ? Asi sa rozplačem, strašne si to cením :) Katarina! Harry sa s ňou nemôže len tak z fleku vyspať :D Pri tvojom sexuálnom vypätí som sa skoro zadrhla zmrzkou. Mala by si ma na svedomí :D My sa musíme porozprávať! Napíš mi prosím ťa e-mail...musím si pri tebe niečo zistiť :D Prosííím :)
OdstrániťAko som už spomenula, do New Yorku nemám ešte nič vymyslené. Snáď sa niečo nájde :)
Luv ya too ♥ xxxxxxxx
Oh my god. Dievča ja ťa milujem. Úplne seriózne. Ten koniec bol úplne že awww. Ako sa o ňu Harry pekne stará a ešte sa aj pobil. Úplné zlatíčko. :-) Teším sa na pokračovanie. :-D
OdpovedaťOdstrániťAj ja ťa milujem :)
OdstrániťNo, on sa vlastne nepobil. Dobre ja radšej sklapnem a pekne poďakujem ;) xxxx
oh maj gáš...! :3 milujem, milujem, milujem toto...! nie je nič lepšie, ako celý deň stráviť nad romantickými filmami s čokoládou a vreckovkou v ruke a k tomu, keď si začnem čítať ešte tvoju story... Som na mäkko... hlavne čo sa toho konca týka... :3 :)
OdpovedaťOdstrániťÓóó moja pekne, romantika ti prospieva. Ďakujem pekne :) xx
Odstrániťjaj konecne dalsia cast :) a poviem ti ze sa oplatilo cakat...pises nadherne :) uz sa tesim na dalsiu :) džana
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne. Vieš čo že aj ja sa teším, pretože KONEČNE mi kamoška trošku pomohla s nápadmi. KUJEM EL ak to vidíš a ja viem že hej :D xxxxx Luv ya Džana. Dlho si tu nebola, ako sa mi máš ? :) xx
Odstrániťbože :O :33 ááááááááááááááá :3 ja mám motýýliky v bruuchu :3 užasné dokonalé a ááá:3 ♥ ♥ neviem sa inak vyjadriť . :DD DOKONALOST :3 :) rýýýýýýchlo dalšiu :)
OdpovedaťOdstrániťÁ koľko dĺžňov :D Ďakujem veľmi pekne ;) x
OdstrániťNormálne si viem tu konverzáciu medzi nimi predstaviť :OO :D Dievča ty si proste perfektná :-* milujem ťa vážne ! :D len píš ďalej a teším sa na ďalšiu časť :) -Viky :)
OdpovedaťOdstrániťJééémine strašne sa teším, že sa ti to páči :) Ďakujem krásne ♥ xxx
Odstrániťidem poporade :D takže pesnička úplne krásna :) už ju mám aj stiahnutú a počúvam dokolečka :D a časť no čo ti poviem perfetkná akpo vždy,ale prišla mi na začiatku trochu chaotická :) neviem ako to inak vyjadriť nie že by som ju nechápala alebo by sa mi nepáčila, to nie :) ale stále Harry urobil krok vpred a Beth zase vzad... hra na mačku a myš :D a mala som dosť veľkú potrebu ti vtrhnúť do príbehu a nakopať Beth pekne dozadku :D aby mala nejaké ďaľšie zranenie okrem toho zápästia , pretože sa správala hlúpo :) ale chalani boli strašne zlatí :) ako k nej ráno prišli a snažili sa ju presvedčiť , aby im prišla otvoriť dvere :) Liamov šarm slova :D inak vidím, že si tam prejavila svoju slabosť pre nášho Nialla :) a ona ide na turné !!! s nimy!!!! jejjjoooo :) pekne ju postavili pred hotovú vec :D teším sa, kto vie čo sa tam všetko môže stať :)a samozrejme El musela pomáhať s balením :D bolo by super mať takú kostimérku doma :D ale ja s jej šatníkom :) kokšo , ale čo si tam vyviedla Harrymu... ja som bola smutnučká, že moj kudrnatý milášik dostal pekne povedané na hubu :D a do toho ešte Beth ... :D to bude zaujímavé toto :D ale mám jednu nejasnosť ona chytila nejakú svoju reťiazku??? pretože ja som si to prispôsobila , aby to bolo viac ňuňu, že chytila jeho :D aby sa cítila lepšie :D
OdpovedaťOdstrániťso see you soon darling & love you :) :* and by the way i am looking forward to seeing your new chapter :)
Prosím ťa, LIamov šarm zaberie vždy. Kde som prejavila slabosť ? :D Neviem si nejako spomenúť :/ Ty kokšo aj ja by som chcela El, ale rovno za sestru :) Lepší prístup k chalaňom :D Milášik, to nie je z toho Pána Prsteňov ? :D A myslím, že si to pochopila správne lebo to mala byť jeho retiazka :) Idem si prečítať ešte raz ten moment lebo som ho možno nejasne opísala :) Ak hej, opravím niečo :) Love ya too, darling :) xxx
OdstrániťDívam sa na obrazovku notebooku ako taký puk a neviem nič povedať nahlas... Rozplývam sa.. rozplývam sa nad tvojimi vetami, ktoré ma privádzajú do šialenstva, kde je radosť a zároveň smútok.. Premýšľam nad sebou a uvažujem.. Prečo mám ja vlastne blog? Keď vidím tie riadky, ktoré ma nútia vnárať sa do toho prekrásneho deju.. Peti obdivujem ťa a skladám pred tebou imaginárny klobúk.. vieš prečo? Lebo takýto by mali byť všetci spisovatelia, ktorí píšu príbehy... Lebo sa cítim ako skľúčená Beth.. lebo som vhupla do tohto tu. Lebo milujem, keď čítam veci od teba. Lebo Just carry on, bude vždy v hlboko v mojom vnútri. To, ako chlapci rozprávajú, to ako opisuješ myšlienky a pocity... skladám poklonu a neviem sa dočkať čím novým ma znovu prekvapíš, ohromíš a hlavne privedieš do toho stavu v ktorom som práve teraz, z ktorého nechcem odísť... nebudem klamať ak poviem, že mám vlhké oči.. a že za to môže tvoja neuveriteľne šikovná myseľ a tvoje prsty, ktoré to pekne naťukali :) pozdravuj ich ! :)) ďakujem Peti, ily, honey... Blue xxxxxxxxxxxxxxxxxdein
OdpovedaťOdstrániťBožéé chce sa mi plakať :( Prečo máš blog ? pretože si úžasná duša, ktorá dokáže so slovami vytvoriť nádherné veci, netočí sa všetko len okolo mňa, žiadne zrážanie sa pod čiaru! Ďakujem krásne, veľmi veľmi si to cením. Love ya too ;) xx ♥
Odstrániť