Hrozne ďakujem za pomoc El :) Thanks :*
Spätná väzba by potešila :)
Viem, že je to skoro ale asi už nič nepridám, takže Vám všetkým mojim úžasným osôbkam prajem Šťastný nový rok, aby ste si pevne stáli za svojimi predsavzatiami (ak nejaké máte) a aby sme spolu mohli stráviť ďalší takíto skvelý rok. Ľúbim Vás ♥ xxx
Pevne verím, že pointa Vám neutečie ;) :D
Kým stála po Harryho boku, kŕčovito si
svoju sklonenú hlavu pritláčala na jeho plece. Tajne prosila aby sprcha jedla,
ktoré doteraz mala tak rada, konečne skončila. Našťastie nevidela, ako sa
tvária ostatní, ale pevne dúfala, že sú taktiež pod paľbou. Ryža patriaca
mladomanželom pre šťastie lietala z jednej strany na druhú a na
miesto toho, aby malé biele zrnká zasiahli Louisa spolu s jej sestrou,
hromada ryže dopadla na ňu a Harryho, ktorý jej poskytoval štít, za ktorý
sa mohla skryť.
„Skončilo to už?“ opýtala sa. Nadvihla
hlavu a prvé čo uvidela bol dav jej príbuzných kráčajúci po schodoch
z kostola preč. Pri kríkoch, ktoré boli vysadené popri schodoch stáli už
iba oni. Možno si pripadali zvláštne a ako nejaký oneskorenci, ale Noe
nikdy nemala rada tie hromadné vychádzania a vchádzania, preto sa vždy
zdržiavala na samom konci. A keďže sa Harry jej spoločnosti len a len
tešil, rád s ňou počkal.
„Áno, už sa môžeš narovnať,“ v jeho
hlase zacítila výsmech. Lakťom doňho precízne buchla, ale s ním to ani
nepohlo.
„Neuťahuj si zo mňa,“ oduto zamumlala.
Hromada ľudí z kostola sa pokojne začala rozchádzať do svojich áut mieriac
do budovy, kde sa konala hostina. Noe s Harrym si dávali načas, nebolo sa
kam ponáhľať, hoci by jej rodičia mali iný názor a šikovali ich ako na
závodoch. Pokojne im stačilo viesť sa medzi poslednými autami opúšťajúcimi
parkovisko.
„Neuťahujem. Ja len, že si bola na mne tak
príjemne nalepená, každý nás videl a tebe to, prekvapivo, nevadilo,“
zasmial sa a spomedzi kučier, ktoré lemovali jej okrúhlu tvár jej povyberal
pár šikovných zrniek, ktoré pristáli v jej tak jednoduchom účese, spočívajúceho
z natočených vlasoch pripomínajúcich farbu roztopenej čokolády
spolu s malým kvetom, ktorý jej držal pravú polovicu vlasov pri ľavej
strane temena a tak jej všetky zvlnené pramene padali cez ľavé rameno.
„Myslím, že to nebolo až tak intímne, aby
to niekomu pripadalo podozrivé,“ s posmechom mu pripomenula. Prevrátil oči
spolu s úškrnom a kým sa posadil vedľa nej a zavrel dvere, ona
si zapla bezpečnostný pás a uložila malú kabelku na žltú látku, ktorá jej
zakrývala nohy. Už ju vonkoncom neudivovalo, prečo sa tak triasla. Za prvé, už
nebola pri osobe z ktorej sálalo teplo a ona sa cítila ako pri
radiátori. Za druhé, vonku bolo málo stupňov a v tej chvíli hrešila
na celý november, ktorý mala dovtedy tak rada. A navyše sa hrešila aj za
to, že nepočúvla mamu a nevzala si pod kabát ešte aj hrubý sveter. Uznala,
že mamine rady nie sú vždy na zahodenie.
„A ak by sme vzali nejakú fľašu
a vopchali sa s ňou pod stôl, ako by sme vyzerali vtedy?“ naďalej
polemizoval. Zahodil svoj čierny kabát so striebornými gombíkmi na zadné
sedadlo a zapol topenie v aute.
„Ako nejakí stredoškoláci kradnúci chľast
na školskom plese,“ zasmiala sa a pomädlila si ruky.
„Roztomilé. Veď ty si na strednej.“ Mala
sto chutí mu pripomenúť, že budú stačiť ďalšie dva roky a už by ju tak
nazvať nemohol. Na náznak hlbokej urážky, ktorú jej uštedril, zovrela pery
a urobila grimasu.
„Ja nemôžem za to, že niekto riadi klubu
a niekto sa stále vzdeláva,“ naoko namosúrene otočila hlavu smerujúc
k oknu. Sledovala auta so stužkami na spätných zrkadlách ako vejú vo
vzduchu. Ako pomaly vychádzajú z parkoviska a ako pridávajú na
rýchlosti keď prechádzajú cestou preč od kostola.
„To nemala byť urážka, drahá,“ prstom sa
dotkol jej brady a posunul ju k sebe. Perami sa dotkol jej líca
pokrytého jemnou vrstvou púdru a ešte pred tým, než ho Noe stihla od seba
odtlačiť, všimla si, ako sa precízne opera rukou o volant aby dosiahol na
jej tvár. Čo keby už prestal rozoberať jej „búrlivý“ stredoškolský život?
Preblesko jej mysľou.
„Harry, niekto nás môže vidieť,“ hanblivo
sa usmiala. Líca sa jej rozkošne zapýrili a dlaňami prilepenými na jeho
snehovo bielej košeli ho odštuchla, aby sa poslušne posadil. Tak, ako sa na
šoféra patrí. Zhlboka sa nadýchla, aby prekonala to zvláštne brnenie
prechádzajúce celým jej telom.
„Ešte som ti dnes nepovedal, ako úžasne
vyzeráš,“ zašepkal chrapľavým hlasom neďaleko jej ucha. Komické. Jediné čo jej
prišlo na um. Mohol by sa prihlásiť do ochotníckeho divadla, určite by mu tam
malú rolu našli. Pomyslela si ako sa dostali na hlavnú cestu a sledovala
autá ako vyhadzujú smerovku tým istým smerom ako oni. Sklopila svoj pohľad hneď
po tom ako sa na ňu bokom pozeral a potajomky uškŕňal spoza svojej ruky,
ktorou držal volant.
„...preto zdvihnime poháre a pripime si na
Emmu a Louisa aby šťastne zakotvili v prístave lásky. Veľa šťastia, deti,“ Noeinmu krstnému otcovi
sa hlas triasol ako za mrazov v polovici januára, keď sa vracal
z večernej prechádzky s ich vlčiakom. Zo záhadného dôvodu Noe prídu
formálne prípitky a rôzne príhovory starších členov jej rodiny neskutočne
vtipné. Nebolo to výnimkou ani na svadbe, keď si Noeina mama utierala slzy spod
očí a jej otec jej držal balíček servítok hneď po ruke taktiež
s precitliveným výrazom v tvári, kým ju do ruky drgala Layla
pravidelne každé dva minúty aby utĺmila svoje zvuky pri smiechu. Jared sa
k nej nedobrovoľne pridal pretože preňho je Noe so svojim smiechom akýsi
spúšťač k neutíchajúcej eufórií endorfínov.
„Čo ti je?“ vrazila do nej Layla. Noe
silno potiahla nosom a prstami si utrela maličké slzy, ktoré jej vyhŕkli
z očí. Naproti nej za stolom sedel Harry a pozeral sa na ňu. Jednoduché
prirovnanie v príhovore sa jej zdalo tak zábavné, ako nikomu. Prekvapene
sa na ňu díval zelenými očami a ona nevedela, ako reagovať. Smiať sa na nej bolo asi to najrozumnejšie,
k čomu sa dokázal prikloniť.
„Ale nič, prepáč,“ odbila ju. Jej
kamarátke odpoveď stačila na to, aby prestala vyzvedať nevyzvedateľné
a obula sa do druhého člena ich skromnej spoločnosti. Znovu sa chcela
pozrieť na Harryho, ale ten tam už nebol. Jeho sako zostalo prevesené na
operadle stoličky, ktorá bola potiahnutá bielou látkou a pri stole zostal
iba Niall, na ktorého meno si konečne spomenula, a Liam zaujatí čítaním etikety
na fľaši nejakého alkoholu.
„Jared, ideme tancovať?“ zakričala Layla
cez hlasnú hudbu duniacu celou miestnosťou. Noe sa obhliadala okolo seba
a niekoľko párov sa už spoločne zvŕtalo na parkete po ktorom prechádzalo
mnoho farebných obrazcov zo stroja pripevneného na strope. Medzi nimi nechýbalo
ani čudo nasúkané v bielych šatách spolu s jej , už oficiálnym,
švagríkom. Myslela si, že keď bude hlavná družička tak bude so svojou sestrou
viac. To bol ale ďalší z faktov, pri ktorých sa mýlila. Okolo nej sa totiž
krútili len jej dve priateľky hltajúce pohľadom Liamovich kamarátov, za čo
Layla dostávala chuť vraždiť. Na Liama upierala oči tak dlho, kým sa nepostavil
a s Niallom neodišli tancovať k Louisovi.
„Teraz nie, o chvíľu,“ zachrčal
s plnými ústami zemiakových lupienkov. Znechutene naňho obe zazreli pri
čom si chudými a dlhými prstami snažil povoliť uzol na kravate, ktorý ho
škrtil pri jedení.
„Nevyrušujem vás, mládež?“ zašvitoril hlas
patriaci postaršej dáme so striebristými vlasmi. Starká Gabriella si sadla
vedľa Noe, pričom Layla sa ocitla v strede a po jej ľavici sa naďalej
napchával Jared.
„Nie, len tak tárame. Spolu s...Jaredom,“
prehltla veľkú hrču vzduchu, keď si všimla ako okolo seba jej bratranec trúsi
zákusky, keď si ich snaží vložiť do úst na prvý šup.
„No čo je? Od rána som nič nejedol,
nestihol som raňajky,“ agresívne sa bránil. Každému bolo známe, že hladný Jared
je neznesiteľný Jared. Laylu striaslo po celom tele a preto sa slušne
ospravedlnila a odkráčala preč od ich stola. Ešte za ňou Noe chcela
čosi zakričať, ale ona sa stratila v dave ľudí na tanečnom parkete za
ich chrbtami.
„Ak tu
budete len posedávať, žiadnych pravnúčat sa nedočkám, deti moje,“ zamumlala
starká so smutným výrazom v tvári. Do rúk, ktoré pokrývali drobné vrásky, schytila
dlaň svojej vnučky a položila si ju na kolená, pričom súcitne pozrela na
Jareda.
„Babi, predsa nechceš,
aby sme práve teraz niekde na toaletách pracovali na pravnúčatách,“ jediný
chlapec v dámskej spoločnosti si svoje ústa utrel do obrúska, ktorý
pokrčil do maličkej guličky a odhodil kdesi do stredu stola pomedzi fľaše
naukladané vedľa seba. Noe si voľnou rukou zakryla ústa a rozosmiala sa.
Vždy ju dokázali prekvapiť Jaredove pohotové odpovede.
„Drahý, to sa len vraví. Nemusíš to brať doslova,“ ukľudnila
ho starká a pár krát potľapkala po kolene.
„Tak čo, máš nejakú nápadníčku?“ Noe sa pri tejto otázke
prevrátil žalúdok hore nohami. Vycítila, že práve teraz sa jej naskytla
príležitosť na rýchli únik. Svoju starkú mala nadovšetko rada, ale keď prišlo
na jej osobné vzťahy, radšej zaradzovala spiatočku a utekala kade ľahšie.
„Môžem si od vás na chvíľku odskočiť?“ postavila
sa a s nádejou, že jej starká nebude klásť ďalšie otázky a že
bude môcť utiecť a potĺkať sa celým hotelom pokojne a úplne sama.
„Ale iste, ja si tu vystačím aj
s Jaredom,“ jeho pomliaždený výraz tváre hovoril za všetky jeho pocity.
Rozhovory s dôchodcami mu nešli rovnako ako rozhovory s peknými
dievčatami. Teda, nie len s nimi. Celkovo sa mu ženské pokolenie akosi
nedarilo správne odhadnúť, čo sa komunikácie týkalo.
Pred tým, než si našla miesto kde by mohla
zakotviť sa najprv rozhliadla po celej miestnosti. Napadlo ju, že by mohla ísť
za sestrou. Priznala si, že jej chýba jej panovačnosť a jej kamarátkam
chcela otráviť aspoň pár minút z ich času. Mama! Svitlo jej v hlave. Ona
by mohla vedieť, kde je Emma, keď jej už sestra zmizla zo zorného poľa. Neďaleko
seba uvidela jej šaty ušité z látky hnedej farby. Už sa len stačilo
predrať cez pár ľudí, pričom si musela držať svoje šaty dlhé až po zem aby jej
ich niekto neprišliapol a ona nezostala iba v šatách, ktoré by mala
rázporok až k jej pásu. Čo by sa jednému z prítomných vonkoncom
nepáčilo.
„Mami, môžeš na chvíľku?“ tľapla ju rukou
po pleci. Spustila svoje šaty až k zemi, aby mala svoje ruky voľné
a keď sa k nej mama otočila s prívetivým úsmevom, pred Noe sa ocitla
postava o ktorej snívala nejednu noc. Nad ktorou slintala ako pravá
osemnástka na tribúne ich školského ihriska, keď zo seba zvliekal spotený dres
a chystal sa do šatní.
„Á, Noelle. Ideš ako na zavolanie. Toto je
chlapec, o ktorom som ti včera hovorila, keďže som ti ho už nestihla
predstaviť. Jace, toto je moja dcéra Noelle,“ ukázala na ňu a ona stuhla.
Pripadala si ako kúsok cencúľa visiaceho zo strechy ich domu. Nedokázala sa
pohnúť a len tak tam stála. Bola by si myslela, že Jace sa začne
nekontrolovateľne smiať pri ich smiešnom stretnutí, ktoré sa konalo práve na
svadbe jej sestry, ale bolo to naopak. V nemom úžase na ňu zazeral, ako by
ju dnes videl prvý krát v živote. S pohárom nejakej farebnej tekutiny
nečinne stál vedľa svojej, Noe predpokladala, matky, keďže tá milo vyzerajúca
pani mala svoju ruku obmotanú okolo jeho lakťa.
„My sa už poznáme,“ úsmevne odpovedal.
„Vážne? Odkiaľ?“ nadšene sa opýtala jeho
mama. Nebola jediná, ktorá ostala celá bez seba a v milom prekvapení.
„Chodíme spolu do školy,“ pre zmenu sa
konečne prinútila niečo povedať aj Noe. Z prekvapenia, ktoré jej uštedril
sa jej chcelo len zasmiať nad celou touto situáciou.
„Nevedela som, že naše deti spolu chodia
do jednej školy,“ Jaceova mama sa rozosmiala. Kým jej mama reagovala na šok
svojej kolegyne, musela sa pozrieť na Jacea. Doširoka sa zazubil.
„Čo keby ste si šli zatancovať?“ navrhla
jej mama. Nie! Preblesklo jej v sekunde celou mysľou. Nastala chvíľa, kedy
si mohla znovu vymyslieť nejakú výhovorku a využiť svoju bujnú fantáziu.
„Konečne som ťa našiel. Poď so mnou
tancovať,“ jej pásu sa dotkol pár rúk a ona od ľaku podskočila. Chcela
naňho začať jačať, či si náhodou nevšimol, že je vedľa neho jej mama, ale na
druhej strane bola vďačná, že sa pri nej objavil. Jamky, ktoré mu vyskočili na
líci len prispeli k tomu, aby nevybuchla ako časovaná bomba. Padlo jej
však vhod, že ho po dlhej dobe znovu videla.
„Harry, milé prekvapenie,“ jej mame úsmev
poklesol. Harryho dlaň zvierala Noeinu ruku a jej to bolo prvý krát
nepríjemné. Potajomky dúfala, že je to posledný krát, čo ju bude skľučovať
takýto pocit. Jace zmätene sledoval celú situáciu. Situáciu, kde mu nejaký
chlap kradne potencionálnu spoločnosť pri tanci.
„Zdravím, pani Hammondová,“ uškrnul sa. Už
teraz jej bolo jasné, že mama ho v láske nemá, aj keď ho nazvala
šarmantným mladým mužom. Tobôž nie vtedy, keď jej kazí majstrovské plány.
„Môžeme ísť?“ rozčarovane sa na ňu
zadíval.
„Akurát sa sľúbila Jaceovi. Však, Noe?“
mala pocit, že sa jej vypleštené oči o chvíľu vykotúľajú z jamiek.
Jacea sa zdal byť nervózny, zatiaľ čo jej mama sršala nadšením. Jediné, čo ju
naozaj trápilo bol Harryho. Jeho milý výraz sa rázom rozpŕchol ako ľahký popol
vo vetre.
„Môžeme?“ opýtal sa Jace. Načiahol
k nej ruku a ona ju prijala. Sama nevedela, čo to robí. Nechcela to.
Dobre, možno áno. Predsa len to bol chlapec, za ktoré spoločnosť by pred pár
týždňami dokázala aj zamdlieť. Lenže teraz v nej skrsla vina. Vina za toho
chlapca bez kravaty s rozopnutou košeľou, ktorá mu odhaľovala kúsok hrude.
„Ja...Asi, áno,“ z úst jej unikol
jemný náznak smiechu. Aj nezainteresovaná osoba by si všimla, že to bol smiech
vytlačený následkom premáhania sa. Štvať svoju matku nechcela, preto jej ruka
vyletela k Jaceovi a kráčala za ním. Harry stál za jej chrbtom
a sama sa bála otočiť a vidieť jeho výraz tváre. Ešte nevedela čo
očakávať, keď si ho ešte len včera večer pripustila bližšie k sebe.
V takejto situácií sa neocitla, preto nedokázala odhadnúť, či za jeho
nečitateľným výrazom bude zloba, hnev či dokonca žiarlivosť, alebo hnev
v príjemnejšej verzií rýpania do nej a urážania sa.
„Tušila si, že ten s kým ťa mama
zoznámi budem ja?“ jeho hlas jej znel v ušiach len matne. Pri tom, ako sa
pomaly otáčali na mieste jej padol pohľad na jej partnera spred oltára.
S rukami založenými vo vreckách sa na ňu tajomne díval. Jeho napnutá sánka
jej dávala najavo, že spokojný nie je. Úprimne, takýto pohľad by určite
nepotešil ani jedného priateľa, ak ho tak môže nazvať. Vo vnútri jej tele sa
rozlial pocit, aký ešte necítila. Jej priateľ, znelo jej v hlave...
„Väčšinou, keď sa so mnou rozprávaš, sa
aspoň usmievaš. Dnes nebude ani úsmev?“ nahol hlavu k svojmu plecu, ponad
ktoré sa Noe dívala do neznáma a zabránil jej vo výhľade.
„Prepáč,“ zasmiala sa. Jeho sivé oči sa na
ňu pozerali spoza malých vrások z úsmevu, ktoré ich obopínali. Noe sa
v tom momente cítila zmätene. Jedna časť jej vnútra sa tešila, že
s ním tancuje. Ale druhá časť, tá väčšia, jej rozožierala všetky bunky
uprené na Harryho. Ten chlap jej zmizol z dohľadu. Už sa nedočkavo nevrtel
na jednom mieste. Nebolo po ňom vidno ani vietor. Mama jej z diaľky mávala
a hrdo sa usmievala. Keby jej tak mohla zakričať, nech sa s ňou príde
vymeniť.
„Ako sa cítiš v role družičky?“
„Ehm, už asi tri hodiny som sa so sestrou
nerozprávala, takže som dosť mizerná družička,“ zhlboka sa zasmial. Páni,
pripadá mu to smiešne, pomyslela si. Ona ho rozosmiala, to sa jej ešte nikdy
nestalo.
„Určite nie. Nemôžeš jej predsa behať za
chrbtom ako telesný strážca,“ nesmie byť predsa tak milý! Prečo sa, dofrasa,
musel objaviť práve teraz? Keď sa už takmer rozhodla pre jednu cestu? On si
príde akoby z nich mali byť najlepší priatelia, pričom v jeho
prítomnosti nedokázala povedať tri súvislé vety, a jediný, kto bol súci sa
s ním zhovárať bola Layla alebo Jared. Prečo?
„Hm... a znovu mi neodpovedáš. Trápi
ťa niečo?“ zadíval sa na ňu z výšky. Kŕčovito mala svoje prsty vryté do
jeho saka na pleci. Určite v ňom zostali značky po jej nechtoch.
„Nie, nie. To nie. Je mi fajn,“ ubezpečila
ho, aj keď sa tváril, že jej príliš veriť nechce. Keď mala výhľad cez jeho
plece na všetkých ostatných, všimla si, ako sa niekto valí cez ľudí tancujúcich
neďaleko nich. Spoza postáv sa vynorila Layla, spolu so svojimi čiernymi mini
šatami, ktorými vzbudzovala záujem nie u jedného z prítomných
opačného pohlavia. Ako sa ponáhľala, Noe tušila, že čoskoro ju zdrapí za ruku
a niekam odvedie. Obyčajne to urobila, ak mala takýto výraz. Vlasy sa jej
vplietali do tváre a neverila vlastným očiam, ako dokázala tak rýchlo
mašírovať pri výške opätkov jej lodičiek.
„Noe, prepáč, ale nevieš kde máš svoj
nepodarený klon?“ zahučala. Noe bola pevne pripravená na jej namosúrený hlas,
lenže Jace nie. Trhlo ním, plecom buchol svoju partnerku priamo do líca
a Noe silno zovrela oči a prstami si pošúchala boľavé miesto. Zhurta
sa začal ospravedlňovať a kontrolovať jej líce, kým Layline oči naberali
na veľkosti.
„Jace?“ prekvapene zvolala až cúvla
o krok dozadu. Neveriacky jej padli plecia a ona musela nadvihnúť
hlavu. Zrejme si myslela, že namiesto neho nájde Harryho. Omyl!
„Layla?“ Jace jej venoval rovnako zmätený
pohľad. Noe sa rozhodla ukončiť túto ošemetný a divný rozhovor, ktorý sa
pred ňou črtal.
„Jared? Netuším kde je,“ odpovedala. Svoje
ruky si zložila za chrbtom a sledovala svoju priateľku ako sa rozdrapuje
a o chvíľu nafúkne ako balón.
„Pýtala som sa takého strašne milého
a pekného čašníka či ho náhodou nevidel a povedal mi, že ho videl,
ale vraj pred pár minútami niekam šiel s partiou chlapcov v jeho
veku,“ pri slove čašník sa sama pre seba na pár sekúnd rozplynula ako zmrzlina
na slnku, no o chvíľku už bola pevne poskladaná a odhodlaná svojho
partnera nájsť za každú cenu.
„Pomôžem vám nejako?“ navrhol Jace. Noe sa
snažila prehovoriť, ale Layla ju elegantne umlčala.
„Nie, netreba. Ja asi viem kam šiel, ale
budem si musieť požičať Noe. Môžem, všakže? Maj sa pekne, Jace, rada som ťa
videla,“ dotkla sa kamarátkinho pleca a štuchla ju, aby kráčala dopredu.
„Aha, dobre. Dúfam, že ho nájdete,“
zakričal za nimi, celkom odrovnaný a sám v strede tanečného parketu.
Noe ho bolo ľúto. Chudák, aspoň mu mohli splašiť nejakú milú sesternicu.
„To bolo ale hnusné,“ skonštatovala Noe po
pár minútach ticha, kým kráčali ku schodom.
„Ako to, že tancuješ s Jaceom, keď si
tu s Harrym?“ Layla zastavila a spustila spŕšku slov, ktoré na Noe
zapôsobili ako soľ nasypaná do čerstvo otvorenej rany. Najprv pálili, no potom
už tak neboleli.
„Takže ty nehľadáš Jareda? Len si ma
chcela zjazdiť za to s kým tancujem?“
„Nie, hľadám aj jeho, pretože sa nudím
a väčšina tvojich bratrancov je už mimo dosahu. Zjazdiť ťa bol bonus,“
uškrnula sa a mykla plecom. Zdolala prvý schod potiahnutý krvavočerveným
kobercom s rôznymi obrazcami zlatej farby, no trvalo nejakú tú minúty, kým
sa Noe pohla za ňou.
„Nemám šajnu kam šiel.“
„Ja áno. Dlho som nevidela Liama
a tých jeho kamarátov. Podľa mňa ho oni stiahli so sebou, lebo inú partiu
chalanov v jeho veku som tu nevidela.“
„A ako ich chceš nájsť, Sherlock?“
„Ideme po mobil do izby, skúsime mu
zavolať. A možno s nimi bude aj Harry, ale jemu zavoláš ty.“
„V žiadnom prípade,“ namietala Noe a aby
Layle bolo úplne jasné, že to neurobí, nadvihla ruky a zamávala nimi pred
jej očami. Pri predstave, že by sa mala zhovárať s Harrym ju striaslo. Na
druhej strane, možno by to bolo aj dobré, nevidieť ako sa mu na čele vytvárajú
vrásky, jamky v lícach mu zmiznú a jeho napnutá čeľusť vystúpi na
povrch tváre spolu so zúrivým pohľadom v očiach. Možno by ani nebol tak
nahnevaný, možno si to celé len namýšľa.
„Prečo? Je to pre dobro tvojej vlastnej
krvi.“
„Nevydieraj ma tu s vlastnou krvou.
Ešte prednedávnom si mi tvrdila, že vlastná krv mi je na nič, ak sa na mňa
vykašle tak, ako som sa ja vykašľala na Jareda a nechala ho so starkou.“
„Musíš byť plná morálnych zásad práve
teraz, keď som ochotná ho hľadať? Dobre vieš, že ja takéto stavy často
nemávam,“ s falošným nešťastným výrazom spolu kráčali po chodbe druhého
poschodia. Nebolo tam ani živej duši preto predpokladala, že tu sa nenachádzajú,
keďže celú chodbu zapĺňalo pár kusov starého nábytku spolu s nemodernou tapetou
a hromadou dverí vedúcich do izieb. Pri spomienke na ostatných chlapcov,
ktorých videla by typovala, že budú nanajvýš hluční.
„Tak fajn, poďme po ten telefón. Ale ja
nikomu nevolám, zavolaj si Jaredovi sama. Aj on aj Harry sú na mňa naštvaní,“
odpovedala. Svoju ruku položila na kľučku dverí Laylinej izby, kam mali pôvodne
namierené. V tom jej však Layla drgla lakťom do boku a bojazlivo sa k nej
natlačila.
„Nie je to...dym?“ šepla
Layla tesne vedľa Noe. Rukami sa jej dotkla hlavy a jej tvár zamierila
presne na ten výklenok z chodby, na ktorý sa pozerala aj ona.
„Božemôj!“ zvolala Noe a rozutekala sa.
No dobre, takže sa najskôr vyjadrím k tomu koncu, pretože to je asi jediné čo predýcham z tej časti, i keď je to ĎALŠÍ cliffhanger!! Ale podľa mňa tam nič nehorí, iba si tam atraktívni chlapci podávajú jointa!:D Či? Uvidíme.:)
OdpovedaťOdstrániťOkej, fajn, pfú. Scéna v aute, roztopená som na zemi, a nikdy som si viac neželala byť v roli Noe.:D
A strčíš tam Jacea, na to Harryho, na to znovu Jacea a očakávaš, že to máme prežiť??! Kokos, keby má aj moja sestra takúto svadbu a ja by som bola žiadaná družička, asi by som zomrela.:D Ale voľba medzi týmito dvomi je stále naklonená na stranu Harryho, just sayin' :D Presne si ho viem predstaviť naštvaného, keď mu tak zdrhla pred nosom. But why Noella?!:D Nech ho nájde teraz, však s ním bude teraz??
Teším sa na ďalšiu neskutočnú časť, love.:)xoxoo
Katherine!!!!
OdstrániťS jointami sa ešte všetko uvidí, čo ak tam fakt horí? :D Áh, myslím si, že každý chce byť v koži postavy, ktorá sa krúti okolo Harryho...no kto by nechcel? :) Ale myslíme, v tom dobrom slova zmysle, samozrejme. Ja nie som nikdy žiadaná družička, úprimne, nie som nikdy družička :( Preto si to kompenzujem tu :D Ďakujem krásne sa pochvalu, dúfam, že sa ďalšia časť bude páčiť :) xx love too
(Človek 20 minút odpisuje na mail a hneď ho niekto predbehne ↑. :D)
OdpovedaťOdstrániťSom hlboko podctená a prúdom blčiacich emócií unesená, že sa moje meno ocitlo v tom krátkom úvode s informačnou, želacou a venovacou funkciou. Tento moment sa navždy vryje do mojej pamäte a nie len preto, že mi pri tom zabehlo... Dosť bolo sentimentálnych rečičiek....
Ako som už povedala asi 5 minús som zízala na ten obrázok hore. Hovorím si: Pokoj, len na to kukaj a ono ti to dojde. Nie si až taká blbá... Hmm, asi som. Ale hovorím ti, že keď to dakto uhádne, osobne mu pogratulujem :)
Časť bola ako vždy skvelá. Vieš, čo by ti na to povedal Simon Cowell? Že sa stávaš predvídateľná. Tzv. predictable :) Lebo všetko, čo napíšeš jej vysokej kvality a myslím, že tu sa ani zlého článku nedočkáme, ale keby náhodou budem prvá, ktorá ťa sprdne :D
Ešte som si vravela, že keď sme to včera 38 minút rozoberali, že nebudm prekvapená. Holy Shit! Furt som!
A rada som ti pomohla a dobudúcna, aj rada pomôžem :)
Ja som odstavená toľkými "polite" slovami (v slovenčine som správne slovo nenašla :D) A v teba som tak veľmi verila, že to dáš! Strýka Cowella nepoznám, niekedy som za to vďačná a niekedy kvôli tomu idem rozkopať obývaciu stenu -_- Okej, som so sebou vyrovnaná! Teším sa na tvoje sprdnutie, určite to bude nezabudnuteľné :D Som šťastím bez seba, že ťa dokážem furt prekvapiť. Ave mua! (ako by Caesar povedal!) Ďakujem znovu krásne za pomoc a ja ti tvoju pomoc rada oplatím ;) mám pre teba jeden materiál pre to, o čom sme sa rozprávali a ja som navrhovala aby chodili LEN v bielom :D ;)
Odstrániťo môj bože :OO to je také dokonalé :O a ten koniec :O akože si zo mna robíš srandu ? :OO akože toto :O dokonalé to je :3 ♥ ale akože ten koniec :O dufam že sa nič nestane .. vážne alebo teda akože .. o.O som mimo teraz z toho pretože to je také dokonalé a tak trepem blbosti .. o.O :DDD ale neskutočne sa teším na dalšiu časť:) a aj tebe Šťastný NOVý rok :) :3 ♥
OdpovedaťOdstrániťÁáááááá kričím od šťastia!!!!
OdstrániťNetrepeš blbosti, ja si takéto vyjadrenia pocitov, ktoré ani poriadne nedokážeš vyjadriť :D Dúfam, že sa ďalšia bude páčiť :) Aj tebe šťastný nový rok ;) xxx
Oh my gosh, toto je normálne ako pozerať nejaký romantický thriller a stopnúť ho uprostred. -_-
OdpovedaťOdstrániťOpäť neskutočná časť s ďalším cliffom na konci, ktorý ma raz vážne zabije. :D
Svadby zbožňujem a najmä u teba, lebo ich píšeš hrozne zábavne a zároveň napínavo, čo by som od typickej nudnej svadby nečakala. :)
Ale tak nie "typickej", lebo Harry a Jace a Jared. ♥♥♥
Všetkých troch absolútne zbožňujem, stvorila si nám tu dokonalých chlapov. :33
A každý bude teraz pravdepodobne naštvaný na Noe, kvôli tomu nepriamemu odmietnutiu Harryho, ale ja ju chápem. :D
Veď už je tak dlho buchnutá do Jacea, tak prečo si s ním aspoň nezatancovať?
Vzhľadom na fakt, že Harryho reakcia, keď sa dostane k Noe bude zaujímavá. :D
Ale teraz vážny problém, ja som veľmi nelogický a nevšímavý človek, takže zámeru toho obrázka hore fakt nechápem. :DD
To by si ma mala vidieť ako tie písmenká čítam zo všetkých smerov. :DD
By the way, je to úžasná poviedka, s úžasnými postavami, s úžasným názvom a s úžasnými dlhými napínavými kapitolami. :)))
And of course, HAPPY NEW YEAR! ♥♥♥
Thriller? Až tak? :D
OdstrániťVieš, keď som na svadbe tak je tam stááále nuda tak si to snažím oživiť :D Jé, ty ľúbiš Jareda? Tak to ma teší, potrebujem aby mal Niall partiu :D Keď tam vidíš H -ako Harry, N -ako Noe a J -ako Jace tak to znamená čo?? :D pozri sa na to rozloženie písmen...háá? :D jo? tak jo! Ďakujem krásne za komplimenty ♥ xxx