Sláva! Stokrát upravené a dokončené!
Ospravedlňujem sa za absenciu, je toho v škole veľa a navyše som nejako vyplytvala nápadmi a chuťou do písania. Ale už je to celkom v poriadku :) Dúfam, že sa bude páčiť :) xxx
„Jace, už musím ísť domov,“ s hrčou v hrdle mu
povedala pár krátkych slov. S roztrasenými rukami si pozbierala svoje
veci, nahádzala ich do priestrannej tašky a vyletela z gauča do výšky
ako raketa.
„Čože? Čo sa deje?“ Jace zbystrel a prekvapene sledoval
Noe, ako si nešikovne snažila obliecť bundu.
„Zabudla som na otca. Dnes idem k nemu. Veď vieš, že sú
rozvedení,“ odpovedala s hlasom plným nervozity. Každú chvíľu, ktorú
nevenovala pohľadu na Jace blúdila k dverám, za ktorými nedávno videla
jeho tvár. Už dávno zmizla, ale jej to pripadalo ako by to bolo len pred pár
stotinami sekúnd. Dúfala, že nestihol zájsť príliš ďaleko, aj keď pri jeho
rýchlosti nikto nikdy nevie. Pritom, ako sa sužovala touto otázkou si spomenula,
že jediné čo ju táto bezvýchodisková situácia naučí, je lepšie
a hodnovernejšie klamať blízkych ľudí.
„Áno, to viem. Ale veď to nie je až tak súrne, alebo áno?“
„Nevidel ma skoro dva týždne. Bol preč,“ oponovala mu. A aj
keď si myslela, že klamala, bola pravda.
„Mrzí ma, že som ťa zdržal. Aspoň ťa odprevadím,“ zodvihol
sa a siahol po bunde prevesenej na operadle. Noe s úžasom sledovala
jeho ochotu, ktorú musela tak či tak odmietnuť.
„Si milý, ale netreba. Rada sa prejdem sama, ty dorob úlohy
a potom mi ich ukážeš, fajn?“
„Ale...“
„Skvelé. Uži si večer,“ usmiala sa, prehodila si tašku cez
plece a s pomocou nadobudnutej rovnováhy sa snažila rýchlo vypariť
z jeho spoločnosti. Iróniu o peknom večery s biológiou si
odoprieť nemohla. Len čo vyletela z dverí, pohľad jej blúdil sprava doľava
a naopak. Ako ho sama najviac chcela nájsť, aspoň nejaké známky jeho
prítomnosti, nenašla nič. Zhurta sa snažila vybrať telefón z vrecka
a už vytáčala jeho číslo.
„Poďme, poďme...zdvihni to!“ teatrálne sa ho snažila
prinútiť odpovedať na jej zúfalé pokusy kontaktovať ho. Bez rozmýšľania sa
vybrala po chodníku k blízkemu parkovisku, na ktorom často parkoval Jared,
keď ju viezol do mesta. Ulica bola neobyčajne
prázdna, slnko pomaly zapadalo a na oblohe sa objavovali odtiene červenej,
oranžovej a žltej pomiešané dokopy ako na palete. Na toto sa mohla Noe
dívať hodiny, keby nebola v kaši až po uši. Jemný vietor jej dvíhal vlasy
do vzduchu a podrážky balerínok sa ľahko odrážali od kachličiek na
vykladanom chodníku. Vytáčanie jeho čísla už zahájila tretíkrát
a nemienila prestať, kým by jej nezodvihol. Hoci by to malo znamenať, že
si o nej pomyslí, že je akási otravná stíhačka.
„Videl som ťa s tým chalanom,“ dunivý hlas k nej
prenikol spoza chrbta ako rana bičom po nahej koži. Zľakla sa. Jej telo sa pod
preľaknutím celé strhlo a vydesene zaostrila na postavu, ktorá pred ňou
stála. Harryho strapaté a skučeravené vlasy rámovali jeho opálenú tvár.
V ruke držal telefón a jedným pohybom prsta zrušil jej prichádzajúci
hovor. Nepozdával sa jej veľmi nahnevaný, ale už dávno vedela, že vie skvele
maskovať pocity svojim výrazov tváre a tak ju ľahko obalamutiť aby si
myslela to, čo chce on.
„Zrejme si si užívala jeho spoločnosť. Zdala si sa byť šťastná,“
povedal s rukou založenou vo vrecku nohavíc.
„Prosím?“ príliš mu nevidela do tváre. Stál rovno oproti nej
a zapadajúce slnko jej svietilo do očí. Ako sa k nej približoval,
pred tvárou jej robil tieň a tak ju už neoslepovalo svetlo, cez ktoré
sotva mohla zaregistrovať jeho výraz.
„Nechcela si mi o ňom povedať?“ zdvihol hlas a Noe
svoje prsty zvierala tak, že sa jej nechty ohýnali na kryte telefónu. Má právo
sa hnevať.
„Nie je treba zdvíhať hlas. Iba ho doučujem biológiu. Mala
som ti o ňom povedať skôr, aby sme každú minútu kedy by sme boli spolu
mohli venovať iba jemu? Ako napríklad teraz?“
„Namiesto hnevu mám len pocit, že ťa chce doučiť iný druh
biológie a pevne dúfam, že nie si tak naivná a vieš, aký druh
biológie myslím.“
„Ty žiarliš? Na Jacea?“
„Ahá, konečne sme sa dopracovali k jeho menu. Jace! Vieš,
vždy som si chránil veci, ktoré mi patrili ako oko v hlave
a z toho zvyku som neupustil,“ vykročil dopredu a stačilo mu
urobiť len krok, aby sa zastavil pred jej postavou. Mierne sklonil hlavu, aby
jej videl do tváre. Na svojich zápästiach zacítila jeho teplé prsty obtáčajúc
sa okolo jej kože tak pomaly ako hady.
„Takže ja som pre teba iba vec. Takto som to mala pochopiť?“
„To som nepovedal. Nikdy by som si nedovolil ženu označiť za
vec.“
„Ale áno, práve si to povedal. Nie som pre teba nič viac,
než len majetok, ktorý chceš kontrolovať?“ odvrátila tvár a odmietala sa
mu pozrieť do očí, čo Harryho ešte viac vzpružilo. Počastoval ju hlbokým
povzdychom, chcel si ju k sebe privinúť no ona sa nedala. Zdalo sa jej, že
je preňho ťažké nepoužívať hrubé slová, ktoré by možno chcel použiť, alebo iné
gestá, ktorými by vyjadril svoje emócie.
„Počúvaš sa, čo hovoríš?“ odbil jej pripomienku.
„Isteže počúvam. A nenávidím, keď si niekto myslí, že
mnou môže manipulovať,“ odstúpila od neho.
„Nemienim ti hovoriť to čo máš a nemáš robiť, ale vážne
ma štve fakt, že aj keď spolu chodíme, ten magor za tebou dolieza deň čo deň!“
rozhodil rukami smerom ku kaviarni, ktorá sa pred chvíľou stala svedkom dôvodu
ich hádky.
„Chodíme spolu do školy. Je logické, že sa vidíme.“
„Ja ti nevyčítam to, že spolu chodíte do školy. Nedokážem
vystáť iba to, že mu nedávaš najavo hranice. Potom si robí čo chce a mňa
ide poraziť,“ jeho sánka sa pod náporom hnevu napla a koža ju bezchybne
obopínala. Videla, ako ním lomcovala nevraživosť voči Jaceovi, čo chápala. Ale
nečakal, že by mohol robiť cirkus aj z nevinného sedenia vedľa seba na
pohovke.
„Ako mu mám dať najavo hranice, keď len jedna osoba vie, že
spolu chodíme?“
„Mne je to jedno, je to na tebe. Lepšie by bolo, keby za
tebou prestal snoriť,“ zhlboka sa nadýchol. Nad Noe sa týčil ako mohutný
mrakodrap, sotva videla niečo, čo sa nachádzalo za ním. Vyžarovala z neho ráznosť,
prísnosť a to, ako si chránil človeka, na ktorom mu záleží jej prišlo ešte
viac obdivuhodnejšie. Aj cez to, že ju nepriamo nazval vecou, a že to
zahŕňa žiarlivosť, ktorá z neho priští, ako šialená voda z hydrantu,
všade naokolo.
„Harry, nemôžeš mi zakázať sa stretávať s kým chcem.“
„To nechcem a ani nemôžem. Len sa od neho drž ďalej
a povedz mu, že nemáš záujem, ináč mu to poviem ja,“ jeho hlas sa stál
ráznejším, no nemohla poprieť, že by z neho necítila starosť. Na jeho
tvári chcela znovu vidieť tie jamky, ktoré odhalil vždy pri šibalskom úsmeve. Namiesto
toho rozhnevane dával najavo svoju nespokojnosť a ona bola vďačná za to,
že okolo nich dlhú dobu nikto neprechádzal.
„Ty?“ prekvapene zvýskla.
„Myslíš si, že sa bojím nejakého stredoškoláka?“
„To som nepovedala. Čo mu chceš urobiť?“ celé jej telo
zaplavila horúčava. Mala by sa začať o Jacea báť? Z Harryho niekedy
ide strach, ale nebolo možné, aby Harry zašiel k niečomu, čo by mohlo mať
dočinenia so zákonom. Možno.
„Nemusí ťa to trápiť, viem si zariadiť všetko čo
potrebujem,“ bola si vedomá toho, že Harryho hrozby sa nestratili len tak vo
vetre. Sama je toho dôkazom, že aj bez toho, aby mu povedala svoje meno o nej
zistil všetko, čo potreboval na to, aby sa s ňou znovu stretol.
„Mám mu povedať, aby
sa ku mne nepribližoval?“
„Hovorím, ak to nevyriešiš ty, tak to urobím ja. Mám ťa rád
a chrániť ťa budem pred tým idiotom,
alebo hocikým iným či chceš, alebo nie,“ po poslednom slove ťažko vydýchol.
Narovnal svoj zohnutý chrbát, ktorý mu pomáhal lepšie vidieť jej tvár, otočil
sa a bez slova sa otočil na odchod druhým smerom od nej. Začula, ako sa mu
v rukách mykali kľúče od auta. Natiahol ruku, odomkol auto, ktoré stálo
odparkované obďaleč na obrubníku chodníka. Neverila tomu, čo sa práve odohralo.
Na jednej strane ho chápala, samozrejme že by mala výhrady, ak by sa okolo neho
motala nejaká žena, ale nemusel reagovať tak prehnane. Mala chuť sa rozkričať z celých
pľúc, až by jej došiel dych a ona by mohla spokojne omdlieť. Hoci aj na
strede ľudoprázdnej ulice. Potrebovala zo seba dostať von všetko, čo mu chcela
povedať, ale radšej to nechala udusiť na smrť, než by sa s ním mala ešte
väčšmi pohádať.
O pár dní
„Prišiel Jared. Poď už dole,“ spoza odchýlených dverí sa
ozýval mamin vysoký hlas. Ako náhle školský zvonec ohlásil koniec vyučovania,
utekala do sestrinho bytu, aby sa tam mohla bez rušenia prehrabávať tak dlho,
ako potrebovala. Noe oblečená v saténovo čiernych šatách s úzkymi
ramienkami a perlovými ozdobami, ktoré bez povolenia vzala svojej sestre
zo skrine, si na nohy obula sandále a obliekla sako. Nemala čas na nákupy,
preto si urobila malý výlet k sestrinej skrini, ktorú ešte nestihla
presťahovať k Louisovi. Vlasy s jemnými vlnami prehodila dopredu,
prstami ich divoko rozstrapatila aby dostali na objeme a s vlastným
zhodnotením, že už nič lepšie vymyslieť nemôže, sa pustila po schodoch dole do
haly.
„Nie, teta, ja už viac blesku nezvládnem. Vážne stačilo,“
Jared sa jej mamu snažil od seba odtlačiť pomedzi to, ako si prstami pretieral
oči. Držala v rukách fotoaparát a veselo sa chichúňala.
„Ach, konečne. Môžeme
ísť?“ šibalsky ju štuchol do nahého pleca a uškrnul sa. Noe pregúľala
očami s nepatrným úsmevom a len čo chcela odísť, mama ju odchytila na
prahu dverí.
„Prosím ťa, môžeš všetko zariadiť tak, aby mi teta Jully
nevolala kvôli Jaredovim modrinám?“
„Znovu sa to už nestane. Nechceme predsa žiť
v stereotype,“ zakričal Jared s úškľabkom a mykol obočím, aby na
seba upozornil. V tesilových nohaviciach a košeli so vzorovanou
kravatou sa opieral o zábradlie na verande a obe ich uprene
pozoroval.
„Mal by si prestať počúvať cudzie rozhovory. A to aj
keď si synom mojej sestry,“ ukázala naňho s mrazivým výrazom, ktorý
narúšal úsmev.
„Všetci vieme, že to sa tak skoro nestane. Môžeme?“ nadvihol
ruku a s nadradeným výrazom v tvári ju nadvihol tiež, zatiaľ čo čakal,
kedy ho Noe chytí za lakeť. Urobila tak hneď ako uistila mamu, že sa domov
dostaví bez ujmi na zdraví.
„Bavte sa,“ zakričala za nimi, nakrátko im zamávala
a vrátila sa nazad do domu.
„Dnes sedíš vzadu!“ povedal s radosťou v hlase.
„Prečo?“
„Pozri sa na miesto spolujazdca a pochopíš,“ vyškieral
sa od ucha k uchu, keď otočila tvár dopredu a na prednom sedadle
uvidela dievča. Bolo pre ňu šokujúce už len to, že to bolo dievča a nebola
to Layla. Kayla s vypnutými vlasmi dohora a milým, trochu zmäteným,
výrazom sa obhliadala z jednej strany na druhú Keď uvidela Jareda, ako jej
máva, neudržala sa. Roztiahla kútiky pier do nenúteného úsmevu.
„Prosím, nevystrašte ju. Je naozaj milá a nechcem, aby
ju Layla so svojimi šialenými nápadmi odplašila.“
„O všetko sa postarám. Dôveruj mi,“ úsmevom sa ho snažila
upokojiť. Narýchlo ju objal a šikovne obehol kapotu zhrdzaveného Forda, aby
Kayla nemusela dlho čakať. Rozhojdané zvere sa za ním ťažko so vŕzganím
zavreli a jediné na čo sa ešte čakalo, bola ona.
„Kayla, chcem ti predstaviť Noe. Je to moja sesternica. Noe,
toto je Kayla,“ vzrušene sa k nim obom natočil a Kaylina tvár sa
rázom objavila oproti Noe. Veselé hnedé oči Noe hneď zdvihli náladu
a maličké vrásky pod očami naznačovali široký úsmev, ktorým ju radostne
poctila.
„Veľmi ma teší. Jared mi o tebe veľa rozprával. Nebola
si to náhodou v tej cukrárni ty, keď sme sa s Jaredom stretli?“
ukázala na ňu prstom, ktorý hneď skryla po tom, čo si uvedomila ako rýchlo ho
na ňu nasmerovala.
„Presne,“ Noe sa zazubila a pokračovala, „Dúfam, že
máte masky,“ prehodila, pretože jej na um nezišlo nič iné. Nechať takto
rozbehnutú konverzáciu zaseknutú na bode mrazu jej prišlo nemiestne.
„Jasné, že máme. Máme ešte jednu navyše, ak by si niekto
náhodou zabudol. Môžeš ho poslať rovno za nami,“ odpovedala Kayla. Noe sa zdala
byť veľmi milá, celkovo jej zapadala do ich skromnej skupiny, pri ktorej sa
ľudia nebili, aby ju obohatili o nových členov.
„Dobre vedieť,“ povedala a v spätnom zrkadle si
všimla Jareda, ako sa na ňu vďačne pozerá.
Dvere, ktoré oddeľovali telocvičňu od školského dvora boli
ošarpané a kovovo studené. Zvonku nič nenaznačovalo tomu, že by sa tu mal
konať školský ples. Noe sa od parkoviska pomaly, ale isto vliekla za Jaredom,
ktorý bol príliš hanblivý, aby Kaylu chytil za ruku. Zľahka sa nad nimi
usmievala, kým znovu kontrovala telefón, na ktorom sa nenachádzal žiaden
zmeškaný hovor, či správa. Zdá sa, že trucovanie mu ide. Odkedy sa rozišli v zlom,
niekoľkokrát mu chcela zavolať. Vždy ju premohla myseľ a telefón odložila
na opačnú stranu aj keď vedela, že je to ona, ktorá je neoficiálne na vine,
pretože neurobila nič také, za čo by ju mohli zavrieť do väzenia.
Ako Noe predpokladala, pod rukou jej kamarátky a ostatných
nedobrovoľných dobrovoľníkov sa znudená a v rohoch plesnivá
telocvičňa premenila na miestnosť pripravenú na zábavu. Znútra sa ozýval
smiech, pred dvermi stáli tretiaci, ktorých Noe uprosila, aby sa podujali na rolu
ochranky za jedlo zdarma. Za pultom s aparatúrov spoznala maturanta, ktorého
sem-tam videla mihnúť sa okolo nej na chodbe a po parkete šantila hromada
študentov, ktorý na tento deň čakali už mesiace.
Kdesi v sfarbenom svetle uvidela Laylinu tvár. Rozbehla
sa za ňou, potrebovala nejakú spoločnosť, aby ju udržala od telefónu. Jared
s Kaylou sa už zvŕtali do rytmu hudby a preto ich vyrušovať nechcela,
aj keď ju volali so sebou. Keď to jej bratrancovi veľmi dobre nešlo
s dievčatami, na parkete sa o nešikovnosti nedalo ani premýšľať. Spoza
chrbta, kde v rukách držala masku, si kúsok kovu nasadila na tvár. Pár
pierok presahujúcich spod zatočených kovových častí ju na koži šteklili
a cítila, ako jej maska skvele obopínala črty tváre.
„Kam si sa zašila? Nemohla som ťa nájsť dobrú štvrť hodinu,“
Noe sa vynorila za Laylinym chrbtom ako najtemnejší tieň. Prekvapilo ju, že sa
jej nezľakla, pretože väčšinou zvýskla a následne zahrešila. Teraz
zvierala telefón v ruke, druhú ruku s dvoma mohutnými trblietavými
náramkami mala namosúrene založené v bok a špičkou lodičky kopala do
umelohmotného koša plného papierových tanierov.
„Až na to, že môj doprovod mešká dve hodiny, sem som musela
prísť autobusom v oblečení, ktoré ľuďom pripomínala diskoguľu a k tomu
sa nám dvakrát pokazil stroj na paru, je všetko v absolútnom poriadku,“
odsekla s iróniou v hlase. Vyzerala vážne nervózne, čo u nej
nebolo nič výnimočné, ale tentoraz to bolo zvláštne.
„Čiže v podstate je tvoj život zruinovaný, ale aj to je
v poriadku, však?“
„Svoj humor si nechaj na inokedy, teraz to myslím seriózne. Daniel
sa na mňa vykašľal. Budem jeden z tých lúzrov, ktorých nikto nepozval!“
zamávala rukou a zronene sa zhodila na jednu zo stoličiek postavených
okolo stola blízko nich.
„Teba pozvali! A ináč, vďaka...“dodala.
Zároveň poukázala na to, že aj ona je tu sama a že ju nepriamo
označila za lúzra. Jej studenú ruku chytila do dlane, priateľsky ju stlačila
a posadila sa vedľa nej.
„Ale ty si iná. Urobila si si okolo seba bublinu, do ktorej
si žiadneho chlapca nepustila. To sa nepočíta. On sa na mňa vykašľal,“
zhodnotila a svoj negatívny postoj ešte viac utužila. Telefón zhodila vedľa
svojho lakťa, ktorým si podopierala hlavu. Noe ju takto nevidela rada, bola
zvyknutá na Laylu plnú života, plnú radosti a energie.
„Určite nie. Podľa mňa ho len niečo zdržalo.“
„Áno. Určite ho zdržalo niečo oveľa lepšie a zábavnejšie,
než nudná školská zábava a ja.“
„Neber si to tak. Vieš dobre, že ak by sem s tebou nechcel
ísť, tak by ťa sem nepozval.“
„Priznajme si to. Sme dve skrachované a skvelo vyzerajúce
študentky s dobrými známkami, ktoré nemajú šťastie na chlapov,“ Noe sa
pery zvlnili do úsmevu, pretože aj keď bola Layla sklamaná, vždy vedela aj
z toho najhoršieho vyťažiť niečo úsmevné.
„Je zaujímavé, ako si aj v tejto situáciu dokázala
vyzdvihnúť naše prednosti.“
„A ty? Prečo si nevzala Harryho? Alebo Jacea?“ jej
gigantický skok Noe spôsobil šok. Stále jej o ich hádke nepovedala. Radšej,
než riešenie svojich problémov, mala riešenie problémov tých iných.
Nespôsobovalo jej to toľko premýšľania nad svojim životom, ktorý sa jej zdal
byť ako jedna veľká paródia na pekný vzťah, o ktorom snívala. Ale odmietala
sa sťažovať, pretože všetko si zapríčinila sama a to čo Harry robil, bola
len jeho prirodzená reakcia.
„Už ťa prešiel žiaľ za Danielom?“ ignorovala jej otázku.
„Musím sa niečím rozptýliť,“ uškrnula sa Layla.
„Máte sa dámy?“ vyrušil
ich mužský hlas, ktorý sa jej zdal byť známi. Jeho čierne sako a nohavice
ho ešte viac vťahovali to temnoty, ktorá v kúte, kde sedeli, spôsobovala
mizivé vyhliadky na zaostrenie jeho tváre. Aj tak to bolo márne, pretože pozdĺž
očí a nosa sa mu tiahla čierna škraboška skrývajúca jeho identitu.
„Ide to. A ty? Ty Zorro?“ vyhŕkla Layla a Noe mala
pocit, že celú noc bude naštvaná na celé mužské pokolenie bez ohľadu na vek,
výšku alebo príbuzenské a kamarátske vzťahy.
„Nemá niektorá z vás chuť si zatancovať?“ zašvitoril.
„Nemá!“ zvolala Layla, schmatla telefón do ruky
a s hrkotom, ktorý vydávala jej bižutéria a malé kamienky
prišité na jej šatách, sa od nich odpratala preč.
„Nenechaj ma na ocot, prosím,“ ani sa k Noe nemusel
otáčať, pretože to Layla sa zavŕtala do debaty, ktorá podľa neznámeho mala
panovať medzi ním a Noe.
„Prepáč, ale ja s cudzincami v maskách
netancujem,“ usmiala sa.
„Nechcem ťa nejako extra vyviesť z miery, ale toto je
maškarný ples. Väčšinou sa na ne chodí s maskou, aj ty máš jednu,“ posadil
sa k nej. Elegantne si rozopol sako a pohodlne sa pripravil na dlhé
presviedčanie tým, že si lakte odeté v čiernej a jemnej látke oprel
o kolená.
„Vážne nie, prepáč mi.“
„Noe, prosím. Zbieram odvahu na to, aby som ťa pozval
tancovať tak dlho, odkedy si zmizla z tej kaviarne,“ svoju škrabošku šikovne
strhol zo svojej tváre a vtedy sa jej tvár konečne spojila s hlasom.
Ak by bolo v miestnosti svetlo zažaté úplne, určite by si Jace všimol to,
ako zdesene Noe vyzerala. Srdce sa jej tlačilo niekam do krku, pulz sa jej čím
ďalej tým viac zrýchľoval.
„Nie,“ vedela, že by sa z jeho prítomnosti mala pakovať
čo najrýchlejšie ako sa len dalo. To, čo sa stalo medzi ňou a Harrym
spôsobil práve on. Nechcela žiadne ďalšie zbytočné činy, ktoré by ju
s Jaceom mohli spájať a o ktorých sa Harry mohol, ale aj nemusel
dozvedieť.
„Cítim sa ti byť dlžný, chcem ti to doučovanie splatiť aspoň
tancom, a aj keď nie som vychýrený tanečník, tak mi, prosím, nekaz moju
dramatickú prosbu o tanec,“ zasmial sa a pootočil hlavu k Noe.
Tá sedela s vyrovnaným chrbtom, pripravená na rýchly odchod. Nevedela čím
to bolo, no jeho smiech ju začal obmäkčovať. Odmietala si to pripustiť,
nechcela aby sa smial a tým jej spôsoboval ten príjemný pocit, ktorý
toľkokrát nečakane zažila.
„Už som ju skazila,“ snažila sa nesmiať. Snažila sa prestať
myslieť naňho a sústrediť sa na jej priateľa, ktorému chcela hneď po tom,
ako utečie od Jace, venovať všetky svoje myšlienky.
„Práve preto so mnou teraz musíš ísť tancovať,“ nástolil.
„Vážne nejdem, Jace,“ pokrútila hlavou.
„Ja nemám problém tu stáť dovtedy, kým si to nerozmyslíš,“
roztiahol pery do úsmev a postavil sa. Galantne jej ponúkol ruku
a čakal. Videla, že bol odhodlaný čakať tak dlho, ako bude treba. Očami,
ktoré jej ako jediné bolo vidno spod škrabošky, prechádzala po celej jeho
postave. Vo svojom vnútri viedla boj a aj keď si sama povedala, že toto
nedopadne dobre, podvolila sa svojej
mysli a neisto jeho ruku prijala.
Oh my god! Na Toto sa oplati čakať :) veľa šťastia v škole a dúfam, že nová časť bude čoskoro ..xoxo
OdpovedaťOdstrániťTeraz máme prázdniny, ale ďakujem za podporu! Aj ja dúfam, že bude čoskoro, ale mám pre Vás jedno prekvapenie, ktoré možno pribudne na blogu takže :) Ešte uvidíme :) xxx
OdstrániťParapapapaaaam, I'm lovin it! :D
OdpovedaťOdstrániťVieš čo..tak ti poviem... ty si geniálna! :D Fakt..
akože skláňam sa pred tebou, napísať niečo tak dlhé. Je síce pravda, že časti nepridávaš každý deň, každý druhý, ale toto by som napísať nedokázala ani za mesiac. A ty tak dlhú časť pridávaš vždy ! :) Takže sto bodov pre teba, tlesk-tlesk..Tlieskam ti :DD
Akože..doteraz som si myslela, že je rozkošné ,keď chlapec žiarli,ale.... ten Harry,čo predvádzal..veď to horšie jak žena, čisto tretia svetová :D toto mi už rozkošné neprišlo :D
Teta Jully sa mi páči, len tak mimochodom :D
A Jace sa mi páči tiež ...a dúfam, že niesom jediná..ale šak, zlatý je chlapec, fakt :) :) či? :D aspoň v tejto časti bol.. teda, to s tým Zorrom, atď.. dobre, že s ním išla Noe tancovať! Veľmi dobre! Ja by som išla tiež na jej mieste, a ešte naschval sa s ním vyfotila a poslala tú fotku Harrymu, ha! Aká som sviňa :D
Časť je perfektná, dlhá a perfektná proste :D
Som zveadavá ako to bude pokračovať :))
Vieš ako som panikárila, keď si sa tak dlho neozývala???
OdstrániťAž teraz mi cvaklo, čo si myslela tým na začiatku, McDonald!!! :D
Som geniálna? Dobre, ale aj ty, lebo kto napíše takýto skvelý komentár je tiež a aj keď nenapíše, je tiež ♥ No, neviem prečo, ale vždy si stanovím napísať aspoň 6 strán a ak to fakt nejde, tak to nechám ta :) No, ani to rozkošné nemalo byť takže, SUCCESS! :D Páni, teta Jully, až teraz som si to uvedomila..nie, nie až teraz! Teším sa, že sa tešíš, ale pri nasledujúcej časti sa už asi nebudeš :D Ale ty si fakt drsná a tak provokatívna, normálne ťa uznávam :D ♥ xxx
waaaw ja... milujem tento príbeh, úprimne neviem ani čo sa mi na tomto tak páči, možno to, že to nemá klasickú zápletku alebo ja neviem... proste je to paráda... a teším sa na ďalšiuuu !!! :)))) :D xxx S
OdpovedaťOdstrániťVeľmi pekne ďakujem ♥ xxx
Odstrániťs radosťou :) xxx S
Odstrániť:o uzasna cast :) trosku som dúfala ze keď prišiel Jacea tak to bol vlastne Harry aj keď sa mi to k nemu nehodilo :DD strasne sa mi paci tvoj styl pisania :3 len dufam ze novu cast pridas skor :) a prepac nejak mi nejde pisanie komentarov :D
OdpovedaťOdstrániťNová čítateľka? Vitaj! :)
OdstrániťNooo...dobre, ja ti to nemôžem povedať, ale strašne chcem...
Nie! zahryznem si do jazyka a budem ticho aby si si užila ďalšiu časť ;) Som poctená, že sa ti páči môj štýl písania aj keď si myslím, že je rovnaký a niekedy mi príde fakt ťažké prekonať samú seba a nemyslieť si, že sú tie popisy stále o tom istom "povedal, odpovedala a pod.!" :) Ale nehovor hlúposti, ak by ti to nešlo, neodpisovala by som skvelej osôbke, ktorá si našla čas na komentovanie mojich výmyslov ;) xxx
Nie sú to vymysli :) tvoj príbeh som videla na stranke Facts About One Direction tak som ho začala citát a je dokonalý :3 este viac som sa potesila ked som zistila ze si z Prešova myslím :D :3 fandim ti :D si super : D!!!
OdstrániťAJ ti si z Prešova? resp. z blízkosti Prešova? :) Ďakujem za pochvalu aj za komplimenty, veľmi si ich cením ;) (červenám sa x)) xx
OdstrániťNie byvam asi hodinu od Presova :D
OdstrániťKráááásne :) síce som čakala Harryho ale tak aj takto to je dobré :D Hazz ho určite zbije :D lebo sa o tom dozvie :D a pekne si uži prázdniny, načerpaj energiu a potom nám môžeš napísať veľa ďalších častí :*
OdpovedaťOdstrániťDo kelu, znovu ste na všetko prišli!! :D Ďakujem pekne, dúfam, že si si aj ty prázdniny poriadne užila ;) už na niečom pracujem, síce to nie je nová časť, je to niečo iné, ale posnažím sa pustiť aj do novej časti :) ;) :* x
OdstrániťAaach! Petti, čo si to s tým Jaceom urobila? o.O
OdpovedaťOdstrániťVeď on je... on je ako dokonalý mierumilovný elegán, keby že som Noe, neodolám už pri prvej prosbe o tanec a to nehovorím o tom úžasnom maškarnom plese.
Zbožňujem maškarné plesy. ♥ :3
Asi práve vedomiu, že žiaden nikdy nezažijem, je neskutočne fajn prečítať si o nejakom a predstavovať samú seba v krásnych perlových šatách a škraboške. :)
O to viac, že je to v tejto poviedke, paráda! :)
Ale aký silný kontrast si nám tu vytvorila medzi Harrym a Jaceom, veď oni sú každý úplne odlišný, možno s pár spoločnými znakmi.
Zvodcovia žien, krásni, neodbytní, neodolateľní.
Oooch ale je mi ľúto Layly. :/ Však tam ten Daniel nakoniec dorazí, to by si jej neurobila... Ale štve ma tá Kayla. Úplne si ukradla Jareda, celkom ho zviedla, túto časť ti neodpustím. :D
Teda, keby si tam ešte nejako vložila Stylesa, najlepšie v čiernom saku a obtiahnutých smokingových nohaviciach, úplne si ho tam viem predstaviť...
Príchod Zora číslo 2 by bol dokonalý. ^^ :D
By the way, je to prekrásne ako vždy, strašne dobre mi to padlo, takže ďakujem za príležitosť čítať túto poviedku ♥.
A neviem sa dočkať pokračovania, asi na teba zaútočím ďalším užasnutým, netrpezlivým mailom. :) :D xooxo
Agh, to je také ťažké, ale zároveň také skvele odpovedať na takéto dlhé komentáre plné energie a nápadov!! ♥ Och, povedz mi, kto by len odolal takémuto Jaceovi, nebodaj Harrymu...koniec! Za Kaylu sa ospravedlňujem, ale proste som nechcela nechať Jareda na oco...veď on si užije problémy tiež, neboj sa ...ale teraz sa nebudeme tešiť z cudzieho nešťastia, aj keď je to vymyslená postava, okej? ;) Kľudne ma zbombarduj dožieravým mailom, ja sa len a len poteším ♥ x ;)
Odstrániť