sobota 20. októbra 2012

Winter Love ♥-35.časť


(**,) Hello,Ladies (**,)
Tak,ako sa máme ?? Dnes bol krásny deň,slniečko hrialo a konečne som sa dokopala na prechádzku. ☼
V úvode toho nebude veľa,snáď iba toľko: Dúfam,že som vás po prečítaní potešila ;)
Tak ja idem radšej spať namiesto slopania kofeínu na dobitie energie.
♫ Good night and have a nice dreams ♫


 Nedokázala som si odpustiť našu akčnú dvojku :D chichichi

Z kamenného pohľadu ma vyrušila zvoniaca tehlička na stole.
„Haló ?" zvolala som aj keď som na displeji videla otcovu fotku.
„Ahoj,nemám čas na nejaké omáčky tak ti to poviem po lopate. Ideš so mnou do Holmes Chaple." vysypal zo seba slová kým sa moja sánka pohupovala v priaznivých poveternostných podmienkach bytu.
„Robíš si zo mňa dobrý deň ?"
„Nie,mal by som ? Som tam organizátorom osláv mesta a potrebujem niekoho ako doprovod. Tak si pobaľ pár vecí a ideme. O pol hodiny som u teba."
„Ale..." snažila som sa protestovať keď mi skočil do reči.
„Nič ! Baľ sa a o chvíľu som u teba." surovo zložil a mne ostal iba nechápavý pohľad. On vážne nechápe,že odmietam ísť do mesta z ktorého pochádza Harry a že ho tam asi aj pravdepodobne stretnem ak sú tam oslavy mesta ?
Neostávalo mi nič iné než si pobaliť veci. Nahádzala som do tašky pár kúskov oblečenia a keďže je september ofučane som čakala otca pred bytom vyfackovaná vetrom a s luxusným účesom alá septembrový vetrík.
„Nemáš príliš dobrú náladu." Skonštatoval keď sme stáli v kolóne. Ešte sa ja tak hlúpo pýta.
„Oznámiť svojej dcére najsurovejším spôsobom,že odchádza na neznámi počet dní do mesta odkiaľ je jej bývalý priateľ nie je nič moc." so založenými rukami som odvrkla.
„Takže sa na mňa hneváš ? Ale veď to bude zábava. Ani si naňho nespomenieš budeš mi pomáhať a ak chceš,dám ti na starosť zoznam pozvaných,chceš ?"s blaženým výrazom na tváry zvieral volant v rukách.
„Veď ani nie som obyvateľka mesta,nepoznám históriu a navyše nepoznám ani jedného z tých tvojich komplicov v organizovaní tých osláv."
„Nebuď taká negatívna. Bude tam aj ohňostroj. To bude úžasné." rozplýval sa otec a už zaraďoval rýchlosť.
„No tak to sa nenormálne teším..." zahundrala som a oprela si ruku o sklo.
Cesta ubehla celkom rýchlo. Asi tým,že som ju celú prespala ale na tom nezáleží. Veci som si zložila v nejakom byte do ktorého nás milá pani doviedla. Podľa otcových pokynov som sa musela prezliecť do mikiny a džínsov s teniskami. Vraj nebudem musieť nič robiť iba tam budem pobehovať a pozorovať čo všetci stvárajú. Povoliť nervy a ísť s ním bola radikálna chyba. Odkedy sme sa doviezli do toho "parku" ktorí vôbec nevyzeral ako park sa mi niečo nezdalo.
„Pán Eastwood konečne ste sem prišli. To si ani neviete predstaviť aký kameň nám opadol zo srdca." rútiac sa k nám veľkou rýchlosťou a mávajúcimi ústami sa k nám rútil chlapík vyšší odo mňa v stredných rokoch nastajlovaný od hlavy po päty a vlasmi stojacími hore dupkom.
„Moja dcéra,Cassie.“ Predstavil ma otec a formálne som si s tím chlapíkom potriasla rukou.
„Ak nás teraz môžte ospravedlniť,potrebujem si vášho otca odtiahnuť dozadu k papierom...“ veselo som ich nechala ísť svojou cestou. Posadila som sa na lavičku a sledovala všetkých tých zostresovaných ľudí pobehujúcich popred moje oči. Jeden utekal s celým kĺbkom zhužvaných káblov,ďalší sa predo mnou promenádoval s nejakou plachtou a ten chlapík,ktorí prišiel a odviedol môjho otca zúfalo chodil po parku a zalamoval rukami.
„Prečo ja ? Prečo sa toto stále musí stať iba mne ?“ zúfalo si hovoril. Mala som obavi či nie je náhodou schizofrenik.
„Vy,vy ste dcéra pána Eastwooda,že ? Máte niečo na práci ?“ s hrozivo vyzerajúcim ukazovákom,ktorím na mňa namieril sa predo mnou zastavil a nádejne na mňa zazeral.
„Nie,ale mám pocit,že by som sa odtiaľto mala postaviť a ísť niekam preč tak ja teda idem na to.“ Zodvihla som sa z drevenej lavičky a keď som už chcela újsť spod rúk chlapíka s výškou vlasov presahujúcou výšku vlasov Zayna som pribrzdila,keď mi vbehol do cesty.
„Nie,nie. V žiadnom prípade teraz nemôžete odísť. Ste jediná,ktorá tu máte voľné ruky. Musíte nám pomôcť. Kolegyňa ktorá mala zariadiť výzdobu dnes dostala horúčky a je nalepená na posteľ takže dnes sa sem nedostane.“
„Ale ja nie som tunajšia a vonkoncom nepatrím do vášho realizačného tímu. Ako mám vedieť čo tu robiť ?“
„To je jednoduché,po stromoch povešáte káble so svetielkami. Na stoly prestriete obrusy,okolo stoličiek obviažete stuhy,na pódium povešáte girlandy a tak isto aj okolo stĺpikov v celom parku a nezabudnite na lampióny. Je to hračka,nič zložité.“ Natešene mi diktoval zoznam úloh,ktorí som si nemala ani kam zapísať a navyše som dostala kľúč od auta v ktorom boli ozdoby. Bez akéhokoľvek priestoru na pripomienky z mojej strany ma objal a nakoniec skonštatoval.
„Vás mi poslalo samé nebo,“ potľapkal ma po pleci a už si našiel iný objekt na buzerovanie, „ Carla,to nemyslíte vážne s tými kvetmi. Ako môžete dať tie ruže na stôl hneď k miestu,kde sedí starosta,má na ne alergiu....“ volal na jednu ženu,ktorá niesla toľko kvetov,že ju spoza nich nebolo ani vidno.
„Šéfová ? Tak kde máme vziať tie obrusy ?“ predo mnou zastavili dvaja chlapci asi iba o pár rokov starší než ja a k tomu ešte jedno dievča taktiež v ich veku. Ten,ktorí ma oslovil prežúval v ústach žuvačku a pripomínal mi skúsenú kravu rozpoznávajúcu najlepšie druhy tráv.
„No,ja nie som vaša nadriadená ale teraz som to tu dostala na starosť takže,je to v nejakom aute tak by bolo najlepšie nájsť ho.“ S mojim nápadom vrelo súhlasili tak sme na parkovisku medzi desiatkami vozidiel hľadali správne auto. Mohlo ma napadnúť aj skôr,že to bude vo veľkej dodávke a nie v malých autíčkach,ktoré jeden z mojich „podriadených“ kontroloval.

-Harry-
Tak dlho som nebol doma. Dom v ktorom som vyrastal som nevidel skoro pol roka. Ak by som nepresvedčil Paula,aby ma pustil domov o týždeň skôr kvôli oslavám,tak sa teraz rozvaľujem na posteli niekde v hotelovej izbe a počúvam Louisovo monotone chichotanie nad SMS-kami,ktoré dostáva od Eleanor. Kiež by som si aj ja mohol tak písať s Cassie,lenže na to je už príliš neskoro. Stratil som ju a to všetko pre jedinú vec. Nesmiem na ňu už myslieť,nemôžem. Rozkazoval som si v hlave,aj keď to vonkoncom nezaberalo. Keď som zazvonil pri dverách mama sa mi hodila okolo krku a vybozkávala po celej tváry. Jej lesk sa mi lepil na kučery a Gemma mi starostlivo servítkou vydrhla líca a neskôr na ne pobozkala. Samozrejme,že nemôžem len tak nečinne sedieť doma. Mama mi vopchala do ruky míľový zoznam potravín,ktoré trebalo nakúpiť a s peniazmi ma vykopla z domu,vraj pri upratovaní musí mať kľud a chlap buzerujúci ju pri zvuku vysávača by ju zbytočne vystresoval pred večerom. V obchode som nakúpil všetko,len tak tak som odtlačil vozík k autu a o pár minút som frčal ulicami Holmes Chaple domov. Pri parku,kde som často hrával futbal sa prípravy na večer nezastaviteľne rútili k záverečnej fáze. Rozhliadal som sa všade naokolo v nádeji,že zazriem aspoň jedného z kamarátov na miesto neho,mi asi úplne preplo v hlave. Cestu som zmätene odšoféroval domov,Gemma vypálila z dverí k kufru auta a potom,čo som všetko vyložil ma zastavila pri chladničke so sekáčom na kapustu.
„Niečo ti je a ja som tvoja sestra,ktorá to pozná. Vyklop to.“ Vražedne na mňa zazrela so zdvihnutým obočím.
„Fájn. Asi sa mi to snívalo alebo som dostal mimoriadne krátky mikrospánok za volantom,ale v parku som videla Cassie. Cassie !“ zdôraznil som jej meno a pokračoval. „Sedela na konári stromu blízko cesty a niečo sa snažila hodiť na vedľajší konár.“ Milovaná sestra,tak podporujúca osôbka spustila smiech na plné grády a pochybačne ma buchla po bruchu.
„Bol si tankovať benzín ? Určite si sa nadýchal tých výparov.“ Svoj zvonivý smiech nezadržateľne šírila po celom dome. Dokonca som ju aj počul z jej izby na poschodí smiať sa na plné kolo a to som ešte stále stál v kuchyni a vyberal zeleninu zo sáčkov. Čo je na tom také smiešne ? Akoby sa dalo nenormálne zabávať na tom,že sa jej bezhlavo zaľúbenému bratovi zjavuje dievča,ktoré miluje už aj za bieleho dňa niekde v parku. No skutočne pri tom môžu prasknúť slzné kanáliky od toľkého smiechu,drahá sestra.

-Cassie-
„Šéfová,na to zabudnite. Ja tam nevyleziem,výšok sa bojím a ak chcete prísť o ďalšieho pomocníka kvôli závratom tak prosím.“ Napaprčene vysvetľoval svoju diagnózu chlapec,ktorého meno som si nedokázala vybaviť za žiadnu cenu. Celý čas som ho volala potetovaný chlapec,pretože mal hada vytetovaného na krku a jemu to nevadilo. Šéfová ma volali vyše dvoch hodín a mne sa z toho začali ježili vlasy.
„S vami sa nedá pracovať.“ pomocou rebríka kývajúceho sa ako dvojhodinové teliatko na nohách som sa dostala na strom a ruky zakvačila o jeden z konárov. Opatrne mi podali káble a ďalší chalan ma navigoval,kám mám hádzať svetielka zatiaľ čo Lucy rozkladala obrusy na stoly.
„No tak sa už prosím rozhodnite,ako to tam mám zaviazať.“ Žalostne som žiadala o ich schválenie umiestnenia maličkých žiaroviek upevnených na čiernom kábli. Slnko už pomaly začalo zapadať a ja som stále visela ako Jane na strome.
„Malý kúsoček doprava,nie nie vyššie. Ták ták ták,presne. Môže byť,poďte dolu.“ Potetovaný chlapec mi podal ruku,načo som s jeho pomocou zišla dolu a mohla pokračovať vo viazaní stúh okolo stoličiek.
„Famózne. Som na vás hrdý.“ Rozplýval sa „náš“ šéf nad odvedenou prácou. Vyzeral akoby z neho malo o chvíľu vyprsknúť tisíce rozjašených motýlikov,pretože presne tak pobehoval po parku z tabuľkou v rukách a okuliarmi na očiach. Dokonca aj tie hrozné stuhy sa nedali prestrihnúť nožnicami. Vešaním girlánd som poverila chalanov,nech sa aj oni trochu dekorčne realizujú,nemôžu predsa iba nosiť krabice. Lampióny sa úpešne ocitli na šnúrach a ja som mohla spokojne odísť do malého domčeka prezliecť sa. Natiahla som na seba čierne rifle,bodkovaný sveter a k tomu plášť so šálom. Predsa tam budem o čosi dlhšie,nebudem odbehovať s ešte nepoškodeným vodičským preukazom v peňaženke domov prezliekať sa ako nejaká modelka na prehliadke. Ako vždy som sa tam musela odviesť sama,pretože po otca prišiel odvoz už hodinu pred tím,než som sa ja stihla celá spotená zamknúť do kúpeľne.
      Desiatky metrov som počula hudbu hrať na všetky ulice a s blaženým úsmevom som hľadela na svietiace stromy. Radostný smiech detí sa rozliehal všade naokolo,starší ľudia sedeli na stoličkách pred pódiom,okolo stolom sa zvŕtali chlapi v oblekoch,medzi ktorými som zachytila aj otca. Každých päť minút si potriasol rukou s iným chlapom a úsmev mu nechýbal za žiadnych okolností. Celý večer som pochodovala naokolo s pohárom horúceho čaju,ktorý mi milá pani zadarmo doplnila kedykoľvek som k nej podišla s treskúcimy zubami. Niekoľko minút pred polnocou som zakotvila úplne za všetkými ľuďmi pod korunou stromu a s horúcim pohárom zohrievajúc si ruky som sa so spokojným pocitom,že všetko prebieha v najlepšom poriadku oprela o kmeň.
„Ešte ti je zima ?“ svoj čaj som skoro vyliala na plášť keď som podskočila po tom,ako sa ku mne niekto prihovoril. Najprv som ho chcela vykričať za to,či sa nehanbí prikrádať sa zozadu no skôr než som tak urobila,ma zmrazilo ešte viac než som bola. Chlapec,ktorého som tak ľúbila a ešte aj ľúbim stál pár metrov odo mňa zabalený v bunde,so šálom omotaným okolo krku a čiapkou natiahnutou na hlave. Slovná zásoba so mnou veľmi nespolupracovala,namiesto toho som s pootvorenými ústami tupo zízala jeho smerom.
„Videl som ťa chodiť k stánku tak som ti priniesol ešte jeden pohár.“ podal mi ďalší pohár no musela som odmietnuť.
„Ešte mám svoj,radšej ho vypi ty. Musí ti byť zima.“ Nesmelo som sa pousmiala a keď sa ku mne priblížil ešte viac,motýle v mojom bruchu začali tancovať najrýchlejšie ako sa dalo.
„Dlho som ťa nevidel. Ako sa máš ?“
„Dá sa to prežiť. Dokonca som urobila vodičák a teraz tu robím doprovod otcovi,ktorému zrejme nechýbam. A ty ?“
„Gratulujem. Tak,nič extra. Sama vieš,že s tebou by to bolo oveľa krajšie.“ Smutne na mňa pozrel a pri srdci ma pichol pocit viny.
„Harry,nedá sa to bez úprimnosti.“ zaúpela som.
„Ty si ani nevieš predstaviť,čo sa so mnou deje. Môj život bez teba nemá zmysel,pochop to. Ľúbim ťa a nechcem ťa stratiť kvôli dôvodu,ktorí teraz už nie je podstatný.“ rozhodil rukami.
„Ja ťa ľúbim tiež ale čo ak budeme spolu a znova mi budeš zatajovať niečo dôležité. Čo ak budeme musieť urobiť nejaké radikálne rozhodnutie a ty...“ nemala som čas dokončiť svoj veľavravný monológ,pretože svoje jemné pery priložil na tie moje. Akoby nebol tento moment nebol dosť emotívny vďaka našim pocitom v tom momente sa pol noc ohlásila nádherným ohňostrojom. Ľudia tlieskali,Harry sa usmieval najkrajším úsmevom na svete a moje myšlienky boli v keli.
„Mohli by sme to spolu ešte raz skúsiť ?“ odložil si pohár k stromu a chytil ma okolo pása.
„V dôchodku to nechcem ľutovať.“ Postavila som sa na špičky,rukou ho chytila okolo krku a jemne pobozkala.
„Toto je najkrajší moment v mojom živote.“ Zašepkal mi do ucha,hlavou som sa mu oprela o hruď a ruku vopchala do vrecka na bunde. Z ruky mi schmatol teplý pohár a skonštatoval.
„Tvoj je oveľa lepší než môj.“ Pokrčil nosom a zaškeril sa.

20 komentárov:

  1. ááááááááááááááá ten konec :) potešilo :*
    oplatilo sa počkať tých pár minút ...
    ale inak podarené ako furt :p
    moje vety v neskorom čase strácajú gramatický význam .... ale U comprende, že ? :)
    viem, že hej ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja rozumiem všetkým komoleninám v tvojom podaní drahá :*
      Teším sa,že som spríjemnila tvoj čas v neskorom večeri ;)♥ xxxx

      Odstrániť
  2. jeda :) to je pekne konecne su spolu :)dramaticky bozk s ohnostrojom :) a ten konec s tym cajom si dorazila :D :D :D inak mna by strasne zaujimalo ten dovod preco sa rozisli, to co Harry robil a nemohol jej to povedat... nechces nieco vymyslet ? :) velmi by ma to zaujimalo :) tesim sa na dalsiu :) :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jééé teším sa,že sa páčilo ;)Kujem =)
      Nebooj,aj na objasnenie a ďalšie výkriky akood správnej priateľky príde :* ♥ xxx

      Odstrániť
  3. Koniec úplne potešil ♥ Takto sa mi to páči .. ked sú spolu :* teším sa na ďalšiu :)xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Taký mini heart attack...bože, nechápem prečo teraz ani môj slovník nespolupracuje, toto je wuáááh :3 s tým songom ten bozk a ohňostroj...chceš ma zabiť pusa?! ;) nádhera, túto časť zaraďujem k mojím najobľúbenejším :)) úplná nádhera, ja som taká šťastná že sú znova spolu :)) ejha, inak aj ja by som chcela vedieť, čo také dôležité mal veľavážený Harold na práci, že to nemohol povedať Cassinke?? :D hm?? i want vysvetlenie!! :D
    och, Badboys <3 najkrajší!!! ;)
    téééšíím sáá náá pokrááčkoo :D
    ps: mne až teraz došlo, že oni sa nemohli rozísť, lebo ona to píše spätne v čase :D ja viem, moja logika LVL: GENIUS :D love ya :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Všéééééééééétko bude moja :D Počkáš si ešte ;) xxx

      Odstrániť
  5. Wááu :OO Sánka dolu ;) Neskutočne krásne to je ;) Normálne si ma vtiahla do deja a to sa mi nestáva často ;)* xx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nová čítateľka ?? Jú teším sa :* Ďakujem,teším sa,že sa ti to páči a ešte raz ďakujem za pochvalu ;) xxx

      Odstrániť
  6. tak jako určitééé :DDD a teraz vážne: som rada, že si využila môj nápad a dala ho tam :D (ty vieš ktorý) :D a veľmi pekne si to napísala :D len keby som ešte nevedela o čom to bude tak by to bolo eňo ňuňo :D inač niet čo vytknúť :))
    dúfam že sa vidíme večer :D
    love :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kde by som ja bez teba bola ??? :* :D Ďakujem za pochvalu a hej,Word pracuje ako má ;)
      Thanx :* ♥ xxx

      Odstrániť
  7. ja ťa miluuuuuuujeeem :)) to je to najúžasnejšie čo som kedy čítala :)) len by som chcela vlastne vedieť prečo na ňu nemal čas... a ja som sa skoro rozplakala :) také je to dokonalé :) ja nechápem ako to tak nádherne opisuješ:)) to je .. jooooj .. :) ja nemám slov :) usmievam sa tu na obrazovku ako dilinko :) ale nevadí mi to :) aj ked sa na mňa mamka divne pozerá .. čo už :DD zvykla som si :DD ale toto jaaaaj :) úžas :) šúúúpito ďalšiu časť :)) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. AJ ja teba milujem :D Ďakujem krááásne a dôvod bude známy už čoskoro ;) :* Xx

      Odstrániť
  8. Lasko konečeno po 1000 rokoch som sa prinútila ti zanechať aj komentik.. ;) najprv k tomu uvodu..ten obrazok je uplne bombovy..ach tá NAŠA dvojka.. .:D :D :D a teraz k časti... proste : úžasná! bombová! najlepšia! najakrajšia! delicious!! very nice!! a ešte neviem jak to mam napisať.. :D proste naj... a ten koniec ááách... ! :) roztopila som sa jak nanuk na slnku.. :DDDD ešte krajšie si to napisala ako som očakavala.. :* teším sa samozrejme na pokračovanie... ;) aj ked čiastočne už niečo tušim a viem.. :D ;) :* lovenkam ťa :* :* :* :*
    Tvoja šaľena a roztopena :DDD : Deni :* ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Cobra eleven :D A ďakujem pekne,veď vieš čo si sľúbila tak sa to snaž doržať ;) I ja teba ľubenkam :D :* Xxxx

    OdpovedaťOdstrániť
  10. No konečne spolu :) Zbožňujem tvoj príbeh:) A teším sa na ďalšiu časť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem kráááásne :) Ďalšia nová čítateľka ? TO je aká radosť čítať takéto komentáre :* Ešte raz vďaka,dúfam že tu uvidím od teba komentáriky často ;)Xxxx

      Odstrániť
  11. Po dlhom čase pridávam komentár.. :) strašne sladké to bolo (Hazza) akurát som mala pustenú pesničku k tomu totálne dokonalú a ked zaznel Drakeov úžasný refrén tak normálne červíky v bruchu :D a inak dodatok všimla som si, že hore kde sú priečinky nepridávaš tie časti tak je v tom troška chaos kedže sem pridávate 2 poviedky naraz tak by bolo fajn keby to tam hodíš aj ostatné časti posledná tam je tuším 22 :) a na koniec teším sa samozrejme na ďalšiu časť!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Aoooj :) Hm,viem nie je v tom veľmi prehľad ale nestíham. Len tak tak napíšem časť,hodím ju sem a na ostatné už čas neostáva ale ja to idem dobehnúť :) A ďakujem :* Xxx

    OdpovedaťOdstrániť