(**,) Hello,Ladies (**,)
Tak,ako sa máme ?? Dnes bol krásny deň,slniečko hrialo a konečne som sa dokopala na prechádzku. ☼
V úvode toho nebude veľa,snáď iba toľko: Dúfam,že som vás po prečítaní potešila ;)
Tak ja idem radšej spať namiesto slopania kofeínu na dobitie energie.
♫ Good night and have a nice dreams ♫
Nedokázala som si odpustiť našu akčnú dvojku :D chichichi
Z kamenného pohľadu ma vyrušila zvoniaca
tehlička na stole.
„Haló ?" zvolala som aj keď som na
displeji videla otcovu fotku.
„Ahoj,nemám čas na nejaké omáčky tak ti
to poviem po lopate. Ideš so mnou do Holmes Chaple." vysypal zo seba slová
kým sa moja sánka pohupovala v priaznivých poveternostných podmienkach bytu.
„Robíš si zo mňa dobrý deň ?"
„Nie,mal by som ? Som tam organizátorom
osláv mesta a potrebujem niekoho ako doprovod. Tak si pobaľ pár vecí a ideme. O
pol hodiny som u teba."
„Ale..." snažila som sa protestovať
keď mi skočil do reči.
„Nič ! Baľ sa a o chvíľu som u
teba." surovo zložil a mne ostal iba nechápavý pohľad. On vážne nechápe,že
odmietam ísť do mesta z ktorého pochádza Harry a že ho tam asi aj pravdepodobne
stretnem ak sú tam oslavy mesta ?
Neostávalo mi nič iné než si pobaliť
veci. Nahádzala som do tašky pár kúskov oblečenia a keďže je september ofučane
som čakala otca pred bytom vyfackovaná vetrom a s luxusným účesom alá
septembrový vetrík.
„Nemáš príliš dobrú náladu."
Skonštatoval keď sme stáli v kolóne. Ešte sa ja tak hlúpo pýta.
„Oznámiť svojej dcére najsurovejším
spôsobom,že odchádza na neznámi počet dní do mesta odkiaľ je jej bývalý priateľ
nie je nič moc." so založenými rukami som odvrkla.
„Takže sa na mňa hneváš ? Ale veď to bude
zábava. Ani si naňho nespomenieš budeš mi pomáhať a ak chceš,dám ti na starosť
zoznam pozvaných,chceš ?"s blaženým výrazom na tváry zvieral volant v rukách.
„Veď ani nie som obyvateľka
mesta,nepoznám históriu a navyše nepoznám ani jedného z tých tvojich komplicov
v organizovaní tých osláv."
„Nebuď taká negatívna. Bude tam aj
ohňostroj. To bude úžasné." rozplýval sa otec a už zaraďoval rýchlosť.
„No tak to sa nenormálne teším..."
zahundrala som a oprela si ruku o sklo.
Cesta ubehla celkom rýchlo. Asi tým,že
som ju celú prespala ale na tom nezáleží. Veci som si zložila v nejakom byte do
ktorého nás milá pani doviedla. Podľa otcových pokynov som sa musela prezliecť
do mikiny a džínsov s teniskami. Vraj nebudem musieť nič robiť iba tam budem
pobehovať a pozorovať čo všetci stvárajú. Povoliť nervy a ísť s ním bola
radikálna chyba. Odkedy sme sa doviezli do toho "parku" ktorí vôbec
nevyzeral ako park sa mi niečo nezdalo.
„Pán Eastwood konečne ste sem prišli. To
si ani neviete predstaviť aký kameň nám opadol zo srdca." rútiac sa k nám
veľkou rýchlosťou a mávajúcimi ústami sa k nám rútil chlapík vyšší odo mňa v
stredných rokoch nastajlovaný od hlavy po päty a vlasmi stojacími hore dupkom.
„Moja dcéra,Cassie.“ Predstavil ma otec
a formálne som si s tím chlapíkom potriasla rukou.
„Ak nás teraz môžte ospravedlniť,potrebujem
si vášho otca odtiahnuť dozadu k papierom...“ veselo som ich nechala ísť
svojou cestou. Posadila som sa na lavičku a sledovala všetkých tých
zostresovaných ľudí pobehujúcich popred moje oči. Jeden utekal s celým
kĺbkom zhužvaných káblov,ďalší sa predo mnou promenádoval s nejakou
plachtou a ten chlapík,ktorí prišiel a odviedol môjho otca zúfalo
chodil po parku a zalamoval rukami.
„Prečo ja ? Prečo sa toto stále musí stať
iba mne ?“ zúfalo si hovoril. Mala som obavi či nie je náhodou schizofrenik.
„Vy,vy ste dcéra pána Eastwooda,že ? Máte
niečo na práci ?“ s hrozivo vyzerajúcim ukazovákom,ktorím na mňa namieril
sa predo mnou zastavil a nádejne na mňa zazeral.
„Nie,ale mám pocit,že by som sa odtiaľto
mala postaviť a ísť niekam preč tak ja teda idem na to.“ Zodvihla som sa
z drevenej lavičky a keď som už chcela újsť spod rúk chlapíka
s výškou vlasov presahujúcou výšku vlasov Zayna som pribrzdila,keď mi
vbehol do cesty.
„Nie,nie. V žiadnom prípade teraz
nemôžete odísť. Ste jediná,ktorá tu máte voľné ruky. Musíte nám pomôcť.
Kolegyňa ktorá mala zariadiť výzdobu dnes dostala horúčky a je nalepená na
posteľ takže dnes sa sem nedostane.“
„Ale ja nie som tunajšia a vonkoncom
nepatrím do vášho realizačného tímu. Ako mám vedieť čo tu robiť ?“
„To je jednoduché,po stromoch povešáte
káble so svetielkami. Na stoly prestriete obrusy,okolo stoličiek obviažete
stuhy,na pódium povešáte girlandy a tak isto aj okolo stĺpikov v celom
parku a nezabudnite na lampióny. Je to hračka,nič zložité.“ Natešene mi
diktoval zoznam úloh,ktorí som si nemala ani kam zapísať a navyše som
dostala kľúč od auta v ktorom boli ozdoby. Bez akéhokoľvek priestoru na
pripomienky z mojej strany ma objal a nakoniec skonštatoval.
„Vás mi poslalo samé nebo,“ potľapkal ma
po pleci a už si našiel iný objekt na buzerovanie, „ Carla,to nemyslíte
vážne s tými kvetmi. Ako môžete dať tie ruže na stôl hneď k miestu,kde
sedí starosta,má na ne alergiu....“ volal na jednu ženu,ktorá niesla toľko
kvetov,že ju spoza nich nebolo ani vidno.
„Šéfová ? Tak kde máme vziať tie obrusy
?“ predo mnou zastavili dvaja chlapci asi iba o pár rokov starší než ja
a k tomu ešte jedno dievča taktiež v ich veku. Ten,ktorí ma
oslovil prežúval v ústach žuvačku a pripomínal mi skúsenú kravu
rozpoznávajúcu najlepšie druhy tráv.
„No,ja nie som vaša nadriadená ale teraz
som to tu dostala na starosť takže,je to v nejakom aute tak by bolo
najlepšie nájsť ho.“ S mojim nápadom vrelo súhlasili tak sme na parkovisku
medzi desiatkami vozidiel hľadali správne auto. Mohlo ma napadnúť aj skôr,že to
bude vo veľkej dodávke a nie v malých autíčkach,ktoré jeden
z mojich „podriadených“ kontroloval.
-Harry-
Tak dlho som nebol doma. Dom v ktorom som vyrastal som nevidel skoro pol
roka. Ak by som nepresvedčil Paula,aby ma pustil domov o týždeň skôr kvôli
oslavám,tak sa teraz rozvaľujem na posteli niekde v hotelovej izbe a počúvam
Louisovo monotone chichotanie nad SMS-kami,ktoré dostáva od Eleanor. Kiež by som si aj ja mohol tak písať s Cassie,lenže na to je už
príliš neskoro. Stratil som ju a to všetko pre jedinú vec. Nesmiem na ňu
už myslieť,nemôžem. Rozkazoval som si v hlave,aj keď to vonkoncom
nezaberalo. Keď som zazvonil pri dverách mama sa mi hodila okolo krku
a vybozkávala po celej tváry. Jej lesk sa mi lepil na kučery a Gemma
mi starostlivo servítkou vydrhla líca a neskôr na ne pobozkala.
Samozrejme,že nemôžem len tak nečinne sedieť doma. Mama mi vopchala do ruky
míľový zoznam potravín,ktoré trebalo nakúpiť a s peniazmi ma vykopla
z domu,vraj pri upratovaní musí mať kľud a chlap buzerujúci ju pri zvuku
vysávača by ju zbytočne vystresoval pred večerom. V obchode som nakúpil
všetko,len tak tak som odtlačil vozík k autu a o pár minút som
frčal ulicami Holmes Chaple domov. Pri parku,kde som často hrával futbal sa
prípravy na večer nezastaviteľne rútili k záverečnej fáze. Rozhliadal som
sa všade naokolo v nádeji,že zazriem aspoň jedného z kamarátov na miesto
neho,mi asi úplne preplo v hlave. Cestu som zmätene odšoféroval
domov,Gemma vypálila z dverí k kufru auta a potom,čo som všetko
vyložil ma zastavila pri chladničke so sekáčom na kapustu.
„Niečo ti je a ja som tvoja
sestra,ktorá to pozná. Vyklop to.“ Vražedne na mňa zazrela so zdvihnutým
obočím.
„Fájn. Asi sa mi to snívalo alebo som
dostal mimoriadne krátky mikrospánok za volantom,ale v parku som videla
Cassie. Cassie !“ zdôraznil som jej meno a pokračoval. „Sedela na konári
stromu blízko cesty a niečo sa snažila hodiť na vedľajší konár.“ Milovaná
sestra,tak podporujúca osôbka spustila smiech na plné grády a pochybačne
ma buchla po bruchu.
„Bol si tankovať benzín ? Určite si sa
nadýchal tých výparov.“ Svoj zvonivý smiech nezadržateľne šírila po celom dome.
Dokonca som ju aj počul z jej izby na poschodí smiať sa na plné kolo
a to som ešte stále stál v kuchyni a vyberal zeleninu zo sáčkov.
Čo je na tom také smiešne ? Akoby sa dalo nenormálne zabávať na tom,že sa jej
bezhlavo zaľúbenému bratovi zjavuje dievča,ktoré miluje už aj za bieleho dňa
niekde v parku. No skutočne pri tom môžu prasknúť slzné kanáliky od
toľkého smiechu,drahá sestra.
-Cassie-
„Šéfová,na to zabudnite. Ja tam
nevyleziem,výšok sa bojím a ak chcete prísť o ďalšieho pomocníka
kvôli závratom tak prosím.“ Napaprčene vysvetľoval svoju diagnózu
chlapec,ktorého meno som si nedokázala vybaviť za žiadnu cenu. Celý čas som ho
volala potetovaný chlapec,pretože mal hada vytetovaného na krku a jemu to
nevadilo. Šéfová ma volali vyše dvoch hodín a mne sa z toho začali
ježili vlasy.
„S vami sa nedá pracovať.“ pomocou
rebríka kývajúceho sa ako dvojhodinové teliatko na nohách som sa dostala na
strom a ruky zakvačila o jeden z konárov. Opatrne mi podali
káble a ďalší chalan ma navigoval,kám mám hádzať svetielka zatiaľ čo Lucy
rozkladala obrusy na stoly.
„No tak sa už prosím rozhodnite,ako to
tam mám zaviazať.“ Žalostne som žiadala o ich schválenie umiestnenia
maličkých žiaroviek upevnených na čiernom kábli. Slnko už pomaly začalo zapadať
a ja som stále visela ako Jane na strome.
„Malý kúsoček doprava,nie nie vyššie. Ták
ták ták,presne. Môže byť,poďte dolu.“ Potetovaný chlapec mi podal ruku,načo som
s jeho pomocou zišla dolu a mohla pokračovať vo viazaní stúh okolo stoličiek.
„Famózne. Som na vás hrdý.“ Rozplýval sa
„náš“ šéf nad odvedenou prácou. Vyzeral akoby z neho malo o chvíľu
vyprsknúť tisíce rozjašených motýlikov,pretože presne tak pobehoval po parku
z tabuľkou v rukách a okuliarmi na očiach. Dokonca aj tie hrozné
stuhy sa nedali prestrihnúť nožnicami. Vešaním girlánd som poverila
chalanov,nech sa aj oni trochu dekorčne realizujú,nemôžu predsa iba nosiť
krabice. Lampióny sa úpešne ocitli na šnúrach a ja som mohla spokojne
odísť do malého domčeka prezliecť sa. Natiahla som na seba čierne
rifle,bodkovaný sveter a k tomu plášť so šálom. Predsa tam budem
o čosi dlhšie,nebudem odbehovať s ešte nepoškodeným vodičským preukazom v peňaženke domov prezliekať sa ako nejaká modelka na
prehliadke. Ako vždy som sa tam musela odviesť sama,pretože po otca prišiel
odvoz už hodinu pred tím,než som sa ja stihla celá spotená zamknúť do kúpeľne.
Desiatky metrov som počula hudbu hrať na všetky ulice a s blaženým úsmevom som hľadela na svietiace stromy. Radostný
smiech detí sa rozliehal všade naokolo,starší ľudia sedeli na stoličkách pred
pódiom,okolo stolom sa zvŕtali chlapi v oblekoch,medzi ktorými som
zachytila aj otca. Každých päť minút si potriasol rukou s iným chlapom a úsmev
mu nechýbal za žiadnych okolností. Celý večer som pochodovala naokolo s pohárom
horúceho čaju,ktorý mi milá pani zadarmo doplnila kedykoľvek som k nej podišla
s treskúcimy zubami. Niekoľko minút pred polnocou som zakotvila úplne za
všetkými ľuďmi pod korunou stromu a s horúcim pohárom zohrievajúc si
ruky som sa so spokojným pocitom,že všetko prebieha v najlepšom poriadku oprela
o kmeň.
„Ešte ti je zima ?“ svoj čaj som skoro
vyliala na plášť keď som podskočila po tom,ako sa ku mne niekto prihovoril.
Najprv som ho chcela vykričať za to,či sa nehanbí prikrádať sa zozadu no skôr
než som tak urobila,ma zmrazilo ešte viac než som bola. Chlapec,ktorého som tak
ľúbila a ešte aj ľúbim stál pár metrov odo mňa zabalený v bunde,so šálom
omotaným okolo krku a čiapkou natiahnutou na hlave. Slovná zásoba so mnou
veľmi nespolupracovala,namiesto toho som s pootvorenými ústami tupo zízala
jeho smerom.
„Videl som ťa chodiť k stánku tak
som ti priniesol ešte jeden pohár.“ podal mi ďalší pohár no musela som
odmietnuť.
„Ešte mám svoj,radšej ho vypi ty. Musí ti
byť zima.“ Nesmelo som sa pousmiala a keď sa ku mne priblížil ešte
viac,motýle v mojom bruchu začali tancovať najrýchlejšie ako sa dalo.
„Dlho som ťa nevidel. Ako sa máš ?“
„Dá sa to prežiť. Dokonca som urobila
vodičák a teraz tu robím doprovod otcovi,ktorému zrejme nechýbam. A ty
?“
„Gratulujem. Tak,nič extra. Sama vieš,že
s tebou by to bolo oveľa krajšie.“ Smutne na mňa pozrel a pri srdci
ma pichol pocit viny.
„Harry,nedá sa to bez úprimnosti.“ zaúpela
som.
„Ty si ani nevieš predstaviť,čo sa so
mnou deje. Môj život bez teba nemá zmysel,pochop to. Ľúbim ťa a nechcem ťa
stratiť kvôli dôvodu,ktorí teraz už nie je podstatný.“ rozhodil rukami.
„Ja ťa ľúbim tiež ale čo ak budeme spolu
a znova mi budeš zatajovať niečo dôležité. Čo ak budeme musieť urobiť
nejaké radikálne rozhodnutie a ty...“ nemala som čas dokončiť svoj
veľavravný monológ,pretože svoje jemné pery priložil na tie moje. Akoby nebol
tento moment nebol dosť emotívny vďaka našim pocitom v tom momente sa pol
noc ohlásila nádherným ohňostrojom. Ľudia tlieskali,Harry sa usmieval
najkrajším úsmevom na svete a moje myšlienky boli v keli.
„Mohli by sme to spolu ešte raz skúsiť ?“
odložil si pohár k stromu a chytil ma okolo pása.
„V dôchodku to nechcem ľutovať.“ Postavila
som sa na špičky,rukou ho chytila okolo krku a jemne pobozkala.
„Toto je najkrajší moment v mojom živote.“
Zašepkal mi do ucha,hlavou som sa mu oprela o hruď a ruku vopchala do
vrecka na bunde. Z ruky mi schmatol teplý pohár a skonštatoval.
„Tvoj je oveľa lepší než môj.“ Pokrčil nosom
a zaškeril sa.
ááááááááááááááá ten konec :) potešilo :*
OdpovedaťOdstrániťoplatilo sa počkať tých pár minút ...
ale inak podarené ako furt :p
moje vety v neskorom čase strácajú gramatický význam .... ale U comprende, že ? :)
viem, že hej ♥
Ja rozumiem všetkým komoleninám v tvojom podaní drahá :*
OdstrániťTeším sa,že som spríjemnila tvoj čas v neskorom večeri ;)♥ xxxx
jeda :) to je pekne konecne su spolu :)dramaticky bozk s ohnostrojom :) a ten konec s tym cajom si dorazila :D :D :D inak mna by strasne zaujimalo ten dovod preco sa rozisli, to co Harry robil a nemohol jej to povedat... nechces nieco vymyslet ? :) velmi by ma to zaujimalo :) tesim sa na dalsiu :) :*
OdpovedaťOdstrániťJééé teším sa,že sa páčilo ;)Kujem =)
OdstrániťNebooj,aj na objasnenie a ďalšie výkriky akood správnej priateľky príde :* ♥ xxx
Koniec úplne potešil ♥ Takto sa mi to páči .. ked sú spolu :* teším sa na ďalšiu :)xxx
OdpovedaťOdstrániťJúúúú veľmi sa teším,moja ;) :* Xx
OdstrániťTaký mini heart attack...bože, nechápem prečo teraz ani môj slovník nespolupracuje, toto je wuáááh :3 s tým songom ten bozk a ohňostroj...chceš ma zabiť pusa?! ;) nádhera, túto časť zaraďujem k mojím najobľúbenejším :)) úplná nádhera, ja som taká šťastná že sú znova spolu :)) ejha, inak aj ja by som chcela vedieť, čo také dôležité mal veľavážený Harold na práci, že to nemohol povedať Cassinke?? :D hm?? i want vysvetlenie!! :D
OdpovedaťOdstrániťoch, Badboys <3 najkrajší!!! ;)
téééšíím sáá náá pokrááčkoo :D
ps: mne až teraz došlo, že oni sa nemohli rozísť, lebo ona to píše spätne v čase :D ja viem, moja logika LVL: GENIUS :D love ya :*
Všéééééééééétko bude moja :D Počkáš si ešte ;) xxx
OdstrániťWááu :OO Sánka dolu ;) Neskutočne krásne to je ;) Normálne si ma vtiahla do deja a to sa mi nestáva často ;)* xx
OdpovedaťOdstrániťNová čítateľka ?? Jú teším sa :* Ďakujem,teším sa,že sa ti to páči a ešte raz ďakujem za pochvalu ;) xxx
Odstrániťtak jako určitééé :DDD a teraz vážne: som rada, že si využila môj nápad a dala ho tam :D (ty vieš ktorý) :D a veľmi pekne si to napísala :D len keby som ešte nevedela o čom to bude tak by to bolo eňo ňuňo :D inač niet čo vytknúť :))
OdpovedaťOdstrániťdúfam že sa vidíme večer :D
love :*
Kde by som ja bez teba bola ??? :* :D Ďakujem za pochvalu a hej,Word pracuje ako má ;)
OdstrániťThanx :* ♥ xxx
ja ťa miluuuuuuujeeem :)) to je to najúžasnejšie čo som kedy čítala :)) len by som chcela vlastne vedieť prečo na ňu nemal čas... a ja som sa skoro rozplakala :) také je to dokonalé :) ja nechápem ako to tak nádherne opisuješ:)) to je .. jooooj .. :) ja nemám slov :) usmievam sa tu na obrazovku ako dilinko :) ale nevadí mi to :) aj ked sa na mňa mamka divne pozerá .. čo už :DD zvykla som si :DD ale toto jaaaaj :) úžas :) šúúúpito ďalšiu časť :)) :D
OdpovedaťOdstrániťAJ ja teba milujem :D Ďakujem krááásne a dôvod bude známy už čoskoro ;) :* Xx
OdstrániťLasko konečeno po 1000 rokoch som sa prinútila ti zanechať aj komentik.. ;) najprv k tomu uvodu..ten obrazok je uplne bombovy..ach tá NAŠA dvojka.. .:D :D :D a teraz k časti... proste : úžasná! bombová! najlepšia! najakrajšia! delicious!! very nice!! a ešte neviem jak to mam napisať.. :D proste naj... a ten koniec ááách... ! :) roztopila som sa jak nanuk na slnku.. :DDDD ešte krajšie si to napisala ako som očakavala.. :* teším sa samozrejme na pokračovanie... ;) aj ked čiastočne už niečo tušim a viem.. :D ;) :* lovenkam ťa :* :* :* :*
OdpovedaťOdstrániťTvoja šaľena a roztopena :DDD : Deni :* ;)
Cobra eleven :D A ďakujem pekne,veď vieš čo si sľúbila tak sa to snaž doržať ;) I ja teba ľubenkam :D :* Xxxx
OdpovedaťOdstrániťNo konečne spolu :) Zbožňujem tvoj príbeh:) A teším sa na ďalšiu časť :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem kráááásne :) Ďalšia nová čítateľka ? TO je aká radosť čítať takéto komentáre :* Ešte raz vďaka,dúfam že tu uvidím od teba komentáriky často ;)Xxxx
OdstrániťPo dlhom čase pridávam komentár.. :) strašne sladké to bolo (Hazza) akurát som mala pustenú pesničku k tomu totálne dokonalú a ked zaznel Drakeov úžasný refrén tak normálne červíky v bruchu :D a inak dodatok všimla som si, že hore kde sú priečinky nepridávaš tie časti tak je v tom troška chaos kedže sem pridávate 2 poviedky naraz tak by bolo fajn keby to tam hodíš aj ostatné časti posledná tam je tuším 22 :) a na koniec teším sa samozrejme na ďalšiu časť!
OdpovedaťOdstrániťAoooj :) Hm,viem nie je v tom veľmi prehľad ale nestíham. Len tak tak napíšem časť,hodím ju sem a na ostatné už čas neostáva ale ja to idem dobehnúť :) A ďakujem :* Xxx
OdpovedaťOdstrániť