nedeľa 28. októbra 2012

Winter Love ♥-36.časť



Tak je to tu. Tešíte sa ? Dúfam,že áno. 
Aj u vás sneží ?? Už sa to začína a v telke začínajú bežať reklamy na Vianoce,ktoré mi budú 23.decembra liezť na nervy. Už iba dva dni a budú prázdniny,jééé konečne si pospím. A samozrejme Halloween,veľká škoda,že sa u nás neoslavuje tak ako v Anglicku alebo iných krajinách. :( 
Ďalší dôvod,prečo sa presťahovať do Londýna :D 
Tak končím,majte sa pekne a snáď sa ozvem skôr. 
Ak máte nejaké otázky,kľudne mi môžte napísať na e-mail pettib981@gmail.com
See ya soon :* ♥


„Ááááá znova zadaná.“ Zapišťala s radosťou do telefónu Dan tak, že mi skoro praskli bubienky. Ani neviem odkiaľ sa to dozvedela keďže bolo pol jednej poobede, ale je dosť možné, že môj “priateľ“ si pustil jazyk na špacír.
„Som rada, že prejavuješ takú radosť. Otec to zobral trochu horšie.“  Skonštatovala som s načapeným nosom na okne odkiaľ som pozorovala farebne lístie zletovať zo stromov.
„Zakázal ti sa s nim stretávať ? Alebo dokonca niečo horšie ?“ prestrašene mlela jedno slovo za druhým.
„Ale nie, len mi povedal, že je možné, že ak som sa spálila raz, môžem sa spáliť a druhýkrát.“
„Logika v tom je ale ja si to nemyslím. Ženská intuícia v tom má jasnejšie.“  Upokojovala ma.
„Je to možné.“ V tom zazvonil zvonček na dverách a keďže som ešte stále pobehovala po izbe v župane, s nevyčistenými zubami a k tomu sama bez otca, ktorí svoje auto naštartoval už o pol ôsmej a to je presný čas, odkedy ja nemôžem spať. „Prepáč Danny, ale musím končiť. Určite ti ešte zavolám. Maj sa pekne a pozdrav Eleanor.“ Odvertlikovala som a po jej súhlase a pozdrave zložila. Asi začínam slepnúť keďže som stála pri okne nevidela nikoho prichádzať. Prebehla som chodbu a nazrela do kukátka na dverách. Harry vyškerený od ucha k uchu sa pohojdával z jednej strany na druhú a čakal, kým sa mojej maličkosti uráči otvoriť dvere.
„Odkiaľ vieš, že som práve v tomto byte ?“ zakričala som cez dvere a stále nechala nalepené oko na dverách.
„A čo keby si mi najprv otvorila a potom by som ti na to odpovedal ?” pustila som ho teda dnu a keď ma chcem pobozkať rukami som ho odtlačila ďalej od seba.
„Čo je ? Urobil som niečo ? Veď som dnes dokopy nič nevyviedol.“ Zmätene sa obraňoval.
„Nemám umyté zuby. Nechcem aby si omdlel.“ Vyplazila som jazyk a utekala do kúpeľne.
„No a čo. Budem si zvykať od mlada. A keď sa ráno zobudíme a ja ťa budem chcieť pobozkať budeš mať pri posteli nejaké vedierko s vodou, kefku a pastu ?“ rýpal do mňa kým som si čistila zuby a on sedel na okraji vane.
„Presne tak to bude robiť.“ Vycerila som tesáky a s mentolovým dychom ho pobozkala.
„Odkiaľ vlastne vieš, že som práve tu v tomto byte ?“ vypytovala som sa kým som mu sedela na kolenách.
„Takže, myslel som si, že keď si pripravovala výzdobu tak ju aj budeš upratovať tak som šiel do parku. Tam si ale nebola tak som sa opýtal jedného chlapíka, ktorý tam pobehoval či ťa nepozná a on vraj áno ale nevie kde bývaš. Nakoniec som tam uvidel tvojho otca tak som pozbieral odvahu a išiel za ním aby som sa opýtal, kde bývate. Podrobil ma prednáške, ktorú ti tu opakovať nebudem ale nakoniec z neho vypadla táto adresa a tak som tu.“
„Veľmi komplikované ale pekné.“

„Tak sa choď prezliecť a ja ťa teraz niekam zoberiem.“ Šibalsky oznámil, postrčil ma do izby a zavrel dvere. Akého chápavého priateľa mi život nadelil. Obliekla som si legíny s hrubým pleteným svetrom a šatkou na nohy čierny topánky a môže sa ísť. Nastúpili sme do auta v tichosti sa viezli mestom. Po chvíli sme zastali pred domom, ktorí mi bol niečím známy.
„Tak, dnes ťa predstavím tvojej potencionálnej svokre miláčik.“ Brnkol mi prstom po nose a mňa akoby ovalili krompáčom.
„Skôr sa to už ani povedať nedalo ? Veď na to potrebujem minimálne dvojtýždňovú psychickú prípravu.“ Zúfalo som naňho zízala.
„Ale kdeže, bude to skvelé. Uvidíš, ja poznám tvoju mamu tiež a aký máme krásny vzťah.“ Švitor akoby sa nič nedialo.
„Veď práve. Vrčí po tebe ako po psovi. Ja taký vzťah s tvojou mamou nechcem mať. Vždy keby sme sem prišli na Vianoce vraždili by sme sa navzájom pohľadom.“
„Netráp sa. Buď sama sebou a všetko bude dobré.“
„Vie o tom aspoň ona ?“ nádejne som naňho zazrela.
„No, ehm...nebol na to čas.“
„TO si zo mňa robíš srandu.“ Buchla som si dlaňou po čele a hodila sa do operadla.
„Terapia šokom je účinná. Vedel som, že by si sem neprišla keby som ti to povedal. Tak teraz poď a ničoho sa neboj.“ Trasúc sa nie od zimy ale od strachu som ruka v ruke s Harrym prešla chodníkom k dverám. Šikovne odomkol dvere hŕstkou kľúčov a už sme stáli vo vykúrenej chodbe.
„Harry ? Doniesol si mi ten čaj ?“ sympatická žena vyšla z nejakej miestnosti a keď ma uvidela zostala zarazene stáť.
„Nie, prepáč. Ale priviedol som niekoho, s kým by som ťa rád zoznámil.“ Chytil ma okolo pliec a mňa sa zmocnila panika.
„Volám sa Cassie Eastwoodova, rada vás spoznávam.“ Načiahla som k nej ruku a ona mi ňou milo potriasla.
„Ja sa som Anne, jeho mama.“ Ukázala na Harryho zjavne prekvapene.
„A kde je Gemma ?“ opýtal sa Harry.
„Nie je doma, šla niekam s kamarátkami. Poďme si sadnúť do obývačky.“ Nechala ma ísť s Harrym prvú. Posadila som sa na kožený gauč a bojazlivo sa obhliadala.
„Tak, Harry mi o tebe veľa rozprával. Škoda, že ťa ku mne nevzal už v začiatkom leta. Hovoril mi, že si zmaturovala na samé Á-čka.“ Vysmiata sa ku mne posadila zatiaľ čo Harry pobehoval po obývačke ako s vrtuľou v zadku.
„No, my sme začiatkom leta rozišli.“
„A to už prečo ? Nerada sa miešam do vašich vecí, ale ak to bolo pre to, že chodil ku mne pretože som bola chorá tak... “ zastavila sa a tušila, že povedala niečo zlé.  Nechápavo som pozrela na Harryho, ktorí nervózne klopkal nohou po huňatom koberci.
„Ty si jej to nepovedal ?“ vrhla naňho nepekný pohľad a potom sa na mňa ľútostivo pozrela.
„Harry, mohli by sme sa porozprávať o samote, prosím ?“ vyzvala som ho s nádejou v hlase.
„Poďme von.“ Podal mi kabát ktorí mi starostlivo obliekol. Anne sa zaskočene dívala našim smerom keďže som jej odraz videla v zrkadle, ktoré viselo hneď oproti obývačky.
„Cassie...“ začal keď som kráčala k zábradliu terasy. Nenechala som ho dohovoriť a hneď mu skočila do reči.
„Prečo si mi to nepovedal ?“
„Nechcel som ťa zbytočne stresovať.“ Podišiel ku mne bližšie a zozadu objal.
„Prečo by som bola vystresovaná ?“ otočila som sa k nemu tvárou.
„Pretože ak sa niekomu niečo deje, ty sa hneď zaoberáš jeho problémami aj keď to robiť nemusíš.“
„Som proste taká. Ale ja naozaj nechápem, prečo si mi to nepovedal. Vôbec sme sa nemuseli rozchádzať. Pochopila by som, že by si so mnou nemohol byť tak často ako dovtedy. Ale nie, ty musíš všetko tajiť. Skús sa zamestnať v FBI. Tie tajné informácie by z teba nikto nevymlátil.“ Nahnevane som pochodovala z jednej strany na druhú.
„Proste som to nepovažoval za potrebné ti to povedať.  Je to moja mama a ja som nechcel aby si sa stresovala. Maturovala si, ako ťa poznám, určite by si so mnou chcela chodiť vždy za mamou aby si jej pomáhala a všetko okolo toho. Neodpustil by som si, ak by si nezmaturovala alebo niečo podobné.“
„Proste by som urobila opravné skúšky v septembri. A navyše, Anne beriem za svoju druhú mamu. Je predsa normálne, že sa budem zaujímať o jej zdravie a o to, ako sa má. Tak prečo si to komplikoval ?“
„Čo keby sme to už neriešili ? Pravdu už vieš a ja som sa poučil, že ti nebudem nikdy nič tajiť i keď...“ silno som sa mu zakvačila do kabáta a nechcela ho pustiť.
„Čo i keď ?“ pozrela som mu do tváre.
„Je tu jedna otázka, ktorú som sa ťa chcel opýtať už skôr ale nejako na to nebol čas, potom sme sa rozišli a....“
„No tak ma na to už opýtaj.“ Naliehala som. Ja jednej strane som sa bála, no na druhej som bola zvedavá, aké bláznovstvo môj milovaný zasa vymyslel.
„Čo by si povedala na to, aby sme spolu bývali ?? Nie hneď  ale až vtedy, keď nájdeme nejaký dom.“ Lišiacky sa usmial a pozeral do mojich očí.
„Styles, veľmi rada budem s tebou bývať.“ Priložila som svoje pery na tie jeho a vychutnávala si, že môžem byť konečne s ním.
„Viem, že keď ste si konečne všetko vysvetlili chcete byť spolu ale, synček ak nedbáš na zdravie svojej priateľky ty tak musím ja. Poď dnu lebo mi tu prechladneš.“ Anne vybehla von iba v papučiach a dekou ktorú na mňa prehodila a ťahala ma dnu. Harry nás s blaženým pohľadom nasledoval a strávili sme spolu krásne popoludnie.

O dva roky neskôr
V hrubej bunde, čižmách a vankúšom v ruke som vyšla na strechu bytovky. Po dlhom čase som sa konečne donútila kresliť. Neviem prečo som sa k tomu pred tím nedostala. Asi to bude tím, že teraz potrebujem pár kresieb na pracovný pohovor. Mám možnosť byť ilustrátorkou detskej knihy a vážne túto šancu nechcem prepásť. Vankúš som si položila na malý výklenok múra, posadila sa naň a keďže bolo ešte vidieť Londýn v plnej kráse, rozhodla som sa niečo z neho preniesť na papier. Odkedy mi Harry oznámil, že chce so mnou bývať hľadá nás dom snov už nejaký ten piatok. Dobre tak dva roky. Ako je možné, že ešte stále nenašiel nejaký pekný dom. Chodiť s ním na obhliadky mám zakázané. El s Louisom bývajú sami, Dan s Liamom tak isto a ja s Harrym kočujeme z môjho bytu do jeho a naopak. Odsunula som myšlienky o spoločnom bývaní do kelu a začala ťahať čiary. Jedna čiarka, druhá...vygumovať a tretia a štvrtá. Takto to pokračoval dokiaľ niekto za mojim chrbtom nezreval:
„Kúpil som nám dom !“  Od ľaku som zatrepotala nohami, spadla z výklenku ale našťastie dozadu. Zabrzdila ma až kopa snehu v rohu, do ktorej som dopadla. Nadvihla som hlavu a uvidela vystrašený Harryho pohľad.
„Ježišmária nič sa ti nestalo ? Dole mám auto ideme do nemocnice ? Nebolí ťa nič ?“ panikáril a mala som pocit, že o chvíľu skočí zo strechy on kým ma ťahal na rovné nohy.
„Je mi fajn. Ale môj vankúš...“ naoko som zaúpela a pozrela zo strechy dolu. Môj čierny vankúšik nebolo ani vidno.
„Kašli na vankúš, hlavne že je ti dobre. Vieš čo je nové ?“ zamával rukami a prstami ma vyštípal za líca.
„No neviem. Žeby tá nanajvýš šokujúca správa typu “kúpil som nám dom“ ktorá ma takmer priviedla do hrobu ? A ako je možné, že si kúpil dom bez môjho vedomia.“ Rozkričala som sa a dupla nohou.
„Upokoj sa. Všetko je vybavené. Eleanor to odsúhlasila. Dokonca aj Louis.“ Vyškieral sa a ľahko mávol rukou. To je až tak flegmatický ?
„Prečo vyberala Eleanor dom v ktorom budem domáca ja ?“
„Pretože ty si si kreslila a mobil nechala bublať v akváriu.“ Hodil rukou smerom kde ležal premočený skicár.
„Vyberala ešte niečo ?“ ironicky som podpichla.
„Nie, všetko ostatné nechávam na nás. Kuchynskú linku si vyberieš sama, obývačku a spálňu vyberieme spolu, kúpeľňu taktiež a zavlažovanie necháme na jar. K tomu ešte potrebujeme závesy, koberce, garniže, samozrejme podlahu a...“ začal vymenúvať všetko čo budeme potrebovať do nášho domu, ktorí som ešte nevidela ani len a obrázku. Ak nám príde pomáhať zvyšok osadenstva našej skromnej spoločnosti tak sa mám teda na čo tešiť.



12 komentárov:

  1. Jóóóóóóóóóóó!!!! som prváááá!! jupííííí :DDDDD áno sneží aj u nás.. :/ ale ja nechcéééém snéééh!... :( :D no nič....a náš HALLOWEEN!! :D už len sa čo najskor prestahovať do Englandu.. :D ;) ale už k časti... :D proste bombova!!! len nehovorila si mi niečo ine o tej svokričke?? no nič! aj tak to bolo úúúúúúúúplne že bombové.. ;) a už sa nééééééééskutočne tešíííím na zariadovanie toho bytu.. :DDDDDDDDD to si vychutnám a poriadne!! :D ;) OOOOOOBROVSKEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE DAKUJEEEEEEEEEEEEEEM za prenádhernú časť.. :* ľubenkam ťa! :*
    Tvoja psycho-retard-pošuk Deni ;*
    :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo sa bojíš,v júni tam ideme s učiteľkou alebo bez nej i keď by som radšej šla s ňou (klišé) :D
      A ďáááááááákujem,predstav si nás keď budeme mať 19 a budeme chodiť po domoch koledovať v maskách :D (básničku už vieme)
      A ináč,ďakujééééém :D :* Xxxx

      Odstrániť
  2. jeeeminenku :)) užasné t oje :)) nádherné :) krásne :) ááách :) DOKONALOSŤ !! :D :) nič iné iba DOKONALOSť :) teším sa na Ďalšiu:))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Smajlíííííky,kopááá :* Ľúbim ;) Ďakujem,bude bude čoskoro Xxx

      Odstrániť
  3. Kozi kuzi kuzukááá!! :DD vianočná hláškaa tejto zimy :D omflsfoisdn, dokonalóósť!!! bože sestro, skapínam :3 úplne bomba...ja som čakala že čo Harroldík vyviedol a to iba tvoja svokra mala sopel...omfc, si tam z teho drámu urobila :DD liebe, chcem pokračovanie a to čoskoro..normálne ma až šoklo..že po dvoch rokoch :D kúpil som nám dom :D okééy, love yááá :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Thank yoooou :* Veď aj na takých prkotínach sa ľudia hádajú :D Oni sú príkldom :) Xxxx

      Odstrániť
    2. a ešte ešte....Happy Halloween!! :))

      Odstrániť
  4. Jak som už písala minule konečne spolu :) Ale jedna vec :) Dont you think it seriously?!!! ze oni sa vazne rozisli kvoli takej somarine, ja by som mu asi vrazila keby som zistila ,ze som sa s nim rozisla kvoli nicomu a cele mesiace bola jak handrova babika bez nicoho ! :D och joj ale jak si preskocila cas :( ale nevadi :) tesim sa ze kupil dom, ale sak typicke preco nevystrasit babu ked sedi na streche?? :D tesim sa na dalsiu ako vzdy inak Happy Halloween :D aj ides niekam "strasit" resp. zabavat sa?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Buď pozdravená moja :*
    Noo,ja by som asi tiež na jej mieste vraždila ale koho by som potom pučila vo svojom objatí ?? :D
    Áááá,no neviem ti povedať,naša partia sa rozhodne ísť niekde hodinu alebo pol hodiny pred tím,než sa má niečo začať takže tak :D A ty ?? Ideš zvoniť do domov ?? Hm ? Hm ? :D Pošli fotku koľko si nazbiera. Prečo nežijeme v Londýne aby sme mohli vyklopkávať dôchodcom na dvere ?? o.O :D :* Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vieš čo nebola som nikde strašiť bohužial :( mne sa to inak tiež páči jak v Anglicku a Amerike chodia strašiť škoda že aj u nás nie je taká tradícia :( síce som si nenazbierala žiadne sladkosti strašením ale doma sme mali toho napečeného toľko že už najblžšie týždne nechcem vidieť sladké :) ale čo to hovorím veď dnes som mala čokoládu :D my sme boli akurat tak s triedou sa trošku dať do nálady a potom som spala u kamošky a potom u babky a potom išla do Čiech na doučko na výšku :) = moje prázdniny a ty ako??? :) :*

      Odstrániť