Tak je to tu. Tešíte sa ? Dúfam,že áno.
Aj u vás sneží ?? Už sa to začína a v telke začínajú bežať reklamy na Vianoce,ktoré mi budú 23.decembra liezť na nervy. Už iba dva dni a budú prázdniny,jééé konečne si pospím. A samozrejme Halloween,veľká škoda,že sa u nás neoslavuje tak ako v Anglicku alebo iných krajinách. :(
Ďalší dôvod,prečo sa presťahovať do Londýna :D
Tak končím,majte sa pekne a snáď sa ozvem skôr.
Ak máte nejaké otázky,kľudne mi môžte napísať na e-mail pettib981@gmail.com
See ya soon :* ♥
See ya soon :* ♥
„Ááááá
znova zadaná.“ Zapišťala s radosťou do telefónu Dan tak, že mi skoro
praskli bubienky. Ani neviem odkiaľ sa to dozvedela keďže bolo pol jednej
poobede, ale je dosť možné, že môj “priateľ“ si pustil jazyk na špacír.
„Som rada,
že prejavuješ takú radosť. Otec to zobral trochu horšie.“ Skonštatovala som s načapeným nosom na
okne odkiaľ som pozorovala farebne lístie zletovať zo stromov.
„Zakázal
ti sa s nim stretávať ? Alebo dokonca niečo horšie ?“ prestrašene mlela
jedno slovo za druhým.
„Ale nie,
len mi povedal, že je možné, že ak som sa spálila raz, môžem sa spáliť
a druhýkrát.“
„Logika
v tom je ale ja si to nemyslím. Ženská intuícia v tom má
jasnejšie.“ Upokojovala ma.
„Je to
možné.“ V tom zazvonil zvonček na dverách a keďže som ešte stále
pobehovala po izbe v župane, s nevyčistenými zubami a k tomu
sama bez otca, ktorí svoje auto naštartoval už o pol ôsmej a to je
presný čas, odkedy ja nemôžem spať. „Prepáč Danny, ale musím končiť. Určite ti
ešte zavolám. Maj sa pekne a pozdrav Eleanor.“ Odvertlikovala som
a po jej súhlase a pozdrave zložila. Asi začínam slepnúť keďže som
stála pri okne nevidela nikoho prichádzať. Prebehla som chodbu a nazrela
do kukátka na dverách. Harry vyškerený od ucha k uchu sa pohojdával
z jednej strany na druhú a čakal, kým sa mojej maličkosti uráči
otvoriť dvere.
„Odkiaľ vieš, že som práve v tomto byte ?“ zakričala som cez
dvere a stále nechala nalepené oko na dverách.
„A čo keby si mi najprv otvorila a potom by som ti na to odpovedal
?” pustila som ho teda dnu a keď ma chcem pobozkať rukami som ho odtlačila
ďalej od seba.
„Čo je ? Urobil som niečo ? Veď som dnes dokopy nič nevyviedol.“
Zmätene sa obraňoval.
„Nemám umyté zuby. Nechcem aby si omdlel.“ Vyplazila som jazyk
a utekala do kúpeľne.
„No a čo. Budem si zvykať od mlada. A keď sa ráno
zobudíme a ja ťa budem chcieť pobozkať budeš mať pri posteli nejaké
vedierko s vodou, kefku a pastu ?“ rýpal do mňa kým som si čistila
zuby a on sedel na okraji vane.
„Presne tak to bude robiť.“ Vycerila som tesáky
a s mentolovým dychom ho pobozkala.
„Odkiaľ vlastne vieš, že som práve tu v tomto byte ?“
vypytovala som sa kým som mu sedela na kolenách.
„Takže, myslel som si, že keď si pripravovala výzdobu tak ju aj
budeš upratovať tak som šiel do parku. Tam si ale nebola tak som sa opýtal
jedného chlapíka, ktorý tam pobehoval či ťa nepozná a on vraj áno ale
nevie kde bývaš. Nakoniec som tam uvidel tvojho otca tak som pozbieral odvahu
a išiel za ním aby som sa opýtal, kde bývate. Podrobil ma prednáške, ktorú
ti tu opakovať nebudem ale nakoniec z neho vypadla táto adresa a tak
som tu.“
„Veľmi komplikované ale pekné.“
„Tak sa choď prezliecť a ja ťa teraz niekam zoberiem.“
Šibalsky oznámil, postrčil ma do izby a zavrel dvere. Akého chápavého
priateľa mi život nadelil. Obliekla som si legíny s hrubým pleteným svetrom
a šatkou na nohy čierny topánky a môže sa ísť. Nastúpili sme do auta
v tichosti sa viezli mestom. Po chvíli sme zastali pred domom, ktorí mi
bol niečím známy.
„Tak, dnes ťa predstavím tvojej potencionálnej svokre miláčik.“
Brnkol mi prstom po nose a mňa akoby ovalili krompáčom.
„Skôr sa to už ani povedať nedalo ? Veď na to potrebujem minimálne
dvojtýždňovú psychickú prípravu.“ Zúfalo som naňho zízala.
„Ale kdeže, bude to skvelé. Uvidíš, ja poznám tvoju mamu tiež
a aký máme krásny vzťah.“ Švitor akoby sa nič nedialo.
„Veď práve. Vrčí po tebe ako po psovi. Ja taký vzťah s tvojou
mamou nechcem mať. Vždy keby sme sem prišli na Vianoce vraždili by sme sa
navzájom pohľadom.“
„Netráp sa. Buď sama sebou a všetko bude dobré.“
„Vie o tom aspoň ona ?“ nádejne som naňho zazrela.
„No, ehm...nebol na to čas.“
„TO si zo mňa robíš srandu.“ Buchla som si dlaňou po čele
a hodila sa do operadla.
„Terapia šokom je účinná. Vedel som, že by si sem neprišla keby som
ti to povedal. Tak teraz poď a ničoho sa neboj.“ Trasúc sa nie od zimy ale
od strachu som ruka v ruke s Harrym prešla chodníkom k dverám.
Šikovne odomkol dvere hŕstkou kľúčov a už sme stáli vo vykúrenej chodbe.
„Harry ? Doniesol si mi ten čaj ?“ sympatická žena vyšla
z nejakej miestnosti a keď ma uvidela zostala zarazene stáť.
„Nie, prepáč. Ale priviedol som niekoho, s kým by som ťa rád
zoznámil.“ Chytil ma okolo pliec a mňa sa zmocnila panika.
„Volám sa Cassie Eastwoodova, rada vás spoznávam.“ Načiahla som
k nej ruku a ona mi ňou milo potriasla.
„Ja sa som Anne, jeho mama.“ Ukázala na Harryho zjavne prekvapene.
„A kde je Gemma ?“ opýtal sa Harry.
„Nie je doma, šla niekam s kamarátkami. Poďme si sadnúť do
obývačky.“ Nechala ma ísť s Harrym prvú. Posadila som sa na kožený gauč a bojazlivo
sa obhliadala.
„Tak, Harry mi o tebe veľa rozprával. Škoda, že ťa ku mne
nevzal už v začiatkom leta. Hovoril mi, že si zmaturovala na samé Á-čka.“ Vysmiata
sa ku mne posadila zatiaľ čo Harry pobehoval po obývačke ako s vrtuľou v zadku.
„No, my sme začiatkom leta rozišli.“
„A to už prečo ? Nerada sa miešam do vašich vecí, ale ak to bolo
pre to, že chodil ku mne pretože som bola chorá tak... “ zastavila sa a tušila,
že povedala niečo zlé. Nechápavo som
pozrela na Harryho, ktorí nervózne klopkal nohou po huňatom koberci.
„Ty si jej to nepovedal ?“ vrhla naňho nepekný pohľad a potom
sa na mňa ľútostivo pozrela.
„Harry, mohli by sme sa porozprávať o samote, prosím ?“
vyzvala som ho s nádejou v hlase.
„Poďme von.“ Podal mi kabát ktorí mi starostlivo obliekol. Anne sa
zaskočene dívala našim smerom keďže som jej odraz videla v zrkadle, ktoré
viselo hneď oproti obývačky.
„Cassie...“ začal keď som kráčala k zábradliu terasy.
Nenechala som ho dohovoriť a hneď mu skočila do reči.
„Prečo si mi to nepovedal ?“
„Nechcel som ťa zbytočne stresovať.“ Podišiel ku mne bližšie a zozadu
objal.
„Prečo by som bola vystresovaná ?“ otočila som sa k nemu tvárou.
„Pretože ak sa niekomu niečo deje, ty sa hneď zaoberáš jeho
problémami aj keď to robiť nemusíš.“
„Som proste taká. Ale ja naozaj nechápem, prečo si mi to
nepovedal. Vôbec sme sa nemuseli rozchádzať. Pochopila by som, že by si so mnou
nemohol byť tak často ako dovtedy. Ale nie, ty musíš všetko tajiť. Skús sa
zamestnať v FBI. Tie tajné informácie by z teba nikto nevymlátil.“ Nahnevane
som pochodovala z jednej strany na druhú.
„Proste som to nepovažoval za potrebné ti to povedať. Je to moja mama a ja som nechcel aby si
sa stresovala. Maturovala si, ako ťa poznám, určite by si so mnou chcela chodiť
vždy za mamou aby si jej pomáhala a všetko okolo toho. Neodpustil by som
si, ak by si nezmaturovala alebo niečo podobné.“
„Proste by som urobila opravné skúšky v septembri. A navyše,
Anne beriem za svoju druhú mamu. Je predsa normálne, že sa budem zaujímať o jej
zdravie a o to, ako sa má. Tak prečo si to komplikoval ?“
„Čo keby sme to už neriešili ? Pravdu už vieš a ja som sa
poučil, že ti nebudem nikdy nič tajiť i keď...“ silno som sa mu zakvačila
do kabáta a nechcela ho pustiť.
„Čo i keď ?“ pozrela som mu do tváre.
„Je tu jedna otázka, ktorú som sa ťa chcel opýtať už skôr ale
nejako na to nebol čas, potom sme sa rozišli a....“
„No tak ma na to už opýtaj.“ Naliehala som. Ja jednej strane som
sa bála, no na druhej som bola zvedavá, aké bláznovstvo môj milovaný zasa
vymyslel.
„Čo by si povedala na to, aby sme spolu bývali ?? Nie hneď ale až vtedy, keď nájdeme nejaký dom.“ Lišiacky
sa usmial a pozeral do mojich očí.
„Styles, veľmi rada budem s tebou bývať.“ Priložila som svoje
pery na tie jeho a vychutnávala si, že môžem byť konečne s ním.
„Viem, že keď ste si konečne všetko vysvetlili chcete byť spolu
ale, synček ak nedbáš na zdravie svojej priateľky ty tak musím ja. Poď dnu lebo
mi tu prechladneš.“ Anne vybehla von iba v papučiach a dekou ktorú na
mňa prehodila a ťahala ma dnu. Harry nás s blaženým pohľadom
nasledoval a strávili sme spolu krásne popoludnie.
O dva roky neskôr
V hrubej bunde, čižmách a vankúšom v ruke som vyšla
na strechu bytovky. Po dlhom čase som sa konečne donútila kresliť. Neviem prečo
som sa k tomu pred tím nedostala. Asi to bude tím, že teraz potrebujem pár
kresieb na pracovný pohovor. Mám možnosť byť ilustrátorkou detskej knihy a vážne
túto šancu nechcem prepásť. Vankúš som si položila na malý výklenok múra, posadila
sa naň a keďže bolo ešte vidieť Londýn v plnej kráse, rozhodla som sa
niečo z neho preniesť na papier. Odkedy mi Harry oznámil, že chce so mnou
bývať hľadá nás dom snov už nejaký ten piatok. Dobre tak dva roky. Ako je
možné, že ešte stále nenašiel nejaký pekný dom. Chodiť s ním na obhliadky
mám zakázané. El s Louisom bývajú sami, Dan s Liamom tak isto a ja
s Harrym kočujeme z môjho bytu do jeho a naopak. Odsunula som
myšlienky o spoločnom bývaní do kelu a začala ťahať čiary. Jedna
čiarka, druhá...vygumovať a tretia a štvrtá. Takto to pokračoval
dokiaľ niekto za mojim chrbtom nezreval:
„Kúpil som nám dom !“ Od
ľaku som zatrepotala nohami, spadla z výklenku ale našťastie dozadu. Zabrzdila
ma až kopa snehu v rohu, do ktorej som dopadla. Nadvihla som hlavu a uvidela
vystrašený Harryho pohľad.
„Ježišmária nič sa ti nestalo ? Dole mám auto ideme do nemocnice ?
Nebolí ťa nič ?“ panikáril a mala som pocit, že o chvíľu skočí zo
strechy on kým ma ťahal na rovné nohy.
„Je mi fajn. Ale môj vankúš...“ naoko som zaúpela a pozrela zo
strechy dolu. Môj čierny vankúšik nebolo ani vidno.
„Kašli na vankúš, hlavne že je ti dobre. Vieš čo je nové ?“
zamával rukami a prstami ma vyštípal za líca.
„No neviem. Žeby tá nanajvýš šokujúca správa typu “kúpil som nám
dom“ ktorá ma takmer priviedla do hrobu ? A ako je možné, že si kúpil
dom bez môjho vedomia.“ Rozkričala som sa a dupla nohou.
„Upokoj sa. Všetko je vybavené. Eleanor to odsúhlasila. Dokonca aj
Louis.“ Vyškieral sa a ľahko mávol rukou. To je až tak flegmatický ?
„Prečo vyberala Eleanor dom v ktorom budem domáca ja ?“
„Pretože ty si si kreslila a mobil nechala bublať v akváriu.“
Hodil rukou smerom kde ležal premočený skicár.
„Vyberala ešte niečo ?“ ironicky som podpichla.
„Nie, všetko ostatné nechávam na nás. Kuchynskú linku si vyberieš
sama, obývačku a spálňu vyberieme spolu, kúpeľňu taktiež a zavlažovanie
necháme na jar. K tomu ešte potrebujeme závesy, koberce, garniže,
samozrejme podlahu a...“ začal vymenúvať všetko čo budeme potrebovať do nášho
domu, ktorí som ešte nevidela ani len a obrázku. Ak nám príde pomáhať
zvyšok osadenstva našej skromnej spoločnosti tak sa mám teda na čo tešiť.
Jóóóóóóóóóóó!!!! som prváááá!! jupííííí :DDDDD áno sneží aj u nás.. :/ ale ja nechcéééém snéééh!... :( :D no nič....a náš HALLOWEEN!! :D už len sa čo najskor prestahovať do Englandu.. :D ;) ale už k časti... :D proste bombova!!! len nehovorila si mi niečo ine o tej svokričke?? no nič! aj tak to bolo úúúúúúúúplne že bombové.. ;) a už sa nééééééééskutočne tešíííím na zariadovanie toho bytu.. :DDDDDDDDD to si vychutnám a poriadne!! :D ;) OOOOOOBROVSKEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE DAKUJEEEEEEEEEEEEEEM za prenádhernú časť.. :* ľubenkam ťa! :*
OdpovedaťOdstrániťTvoja psycho-retard-pošuk Deni ;*
:DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Čo sa bojíš,v júni tam ideme s učiteľkou alebo bez nej i keď by som radšej šla s ňou (klišé) :D
OdstrániťA ďáááááááákujem,predstav si nás keď budeme mať 19 a budeme chodiť po domoch koledovať v maskách :D (básničku už vieme)
A ináč,ďakujééééém :D :* Xxxx
jeeeminenku :)) užasné t oje :)) nádherné :) krásne :) ááách :) DOKONALOSŤ !! :D :) nič iné iba DOKONALOSť :) teším sa na Ďalšiu:))
OdpovedaťOdstrániťSmajlíííííky,kopááá :* Ľúbim ;) Ďakujem,bude bude čoskoro Xxx
OdstrániťKozi kuzi kuzukááá!! :DD vianočná hláškaa tejto zimy :D omflsfoisdn, dokonalóósť!!! bože sestro, skapínam :3 úplne bomba...ja som čakala že čo Harroldík vyviedol a to iba tvoja svokra mala sopel...omfc, si tam z teho drámu urobila :DD liebe, chcem pokračovanie a to čoskoro..normálne ma až šoklo..že po dvoch rokoch :D kúpil som nám dom :D okééy, love yááá :*
OdpovedaťOdstrániťThank yoooou :* Veď aj na takých prkotínach sa ľudia hádajú :D Oni sú príkldom :) Xxxx
Odstrániťa ešte ešte....Happy Halloween!! :))
OdstrániťJak som už písala minule konečne spolu :) Ale jedna vec :) Dont you think it seriously?!!! ze oni sa vazne rozisli kvoli takej somarine, ja by som mu asi vrazila keby som zistila ,ze som sa s nim rozisla kvoli nicomu a cele mesiace bola jak handrova babika bez nicoho ! :D och joj ale jak si preskocila cas :( ale nevadi :) tesim sa ze kupil dom, ale sak typicke preco nevystrasit babu ked sedi na streche?? :D tesim sa na dalsiu ako vzdy inak Happy Halloween :D aj ides niekam "strasit" resp. zabavat sa?
OdpovedaťOdstrániťBuď pozdravená moja :*
OdpovedaťOdstrániťNoo,ja by som asi tiež na jej mieste vraždila ale koho by som potom pučila vo svojom objatí ?? :D
Áááá,no neviem ti povedať,naša partia sa rozhodne ísť niekde hodinu alebo pol hodiny pred tím,než sa má niečo začať takže tak :D A ty ?? Ideš zvoniť do domov ?? Hm ? Hm ? :D Pošli fotku koľko si nazbiera. Prečo nežijeme v Londýne aby sme mohli vyklopkávať dôchodcom na dvere ?? o.O :D :* Xxx
vieš čo nebola som nikde strašiť bohužial :( mne sa to inak tiež páči jak v Anglicku a Amerike chodia strašiť škoda že aj u nás nie je taká tradícia :( síce som si nenazbierala žiadne sladkosti strašením ale doma sme mali toho napečeného toľko že už najblžšie týždne nechcem vidieť sladké :) ale čo to hovorím veď dnes som mala čokoládu :D my sme boli akurat tak s triedou sa trošku dať do nálady a potom som spala u kamošky a potom u babky a potom išla do Čiech na doučko na výšku :) = moje prázdniny a ty ako??? :) :*
OdstrániťNádherná :)
OdpovedaťOdstrániť♥_♥ x
OdpovedaťOdstrániť