nedeľa 17. marca 2013

Love or Hate ?


Ďalšia jednodielka, uáááá :D xx



„Kate ! Už o tom vieš ?“ s dupotom sa ku mne dovalila mama po schodoch. Narušila tak moju kľudnú atmosféru plnú jahôd ukradnutých so záhradky a knihy, ktorú som si nedávno kúpila.
„Neviem o čom hovoríš ale typujem, že mi to o niekoľko sekúnd povieš.“ Zaklapla som knihu a mama sa veselo posadila vedľa mňa.
„Pamätáš si ešte na tú moju kamarátku, ktorá tu k nám chodila na víkendy ?“
„Asi áno, a čo s ňou ?“
„Kúpila ten dom vedľa nášho sadu a prídu sem na celé prázdniny. A ešte do dediny prišla na konci júna nejaké dve rodiny s deťmi v tvojom veku, nie je to úžasné ? “ Mama zaplesala a mne sa na čele objavila navretá žila.
„Typujem, že s ňou príde aj ten jej nevystatý syn, všakže ?“ nevšímala som si zvyšok jej oznamu.
„Nie !“ zvýšila na mňa hlas a zakrivila pohľad.
„Chvála bohu !“ spojila som ruky a s úľavou vyšla do izby. Zavrela som za sebou dvere a uvidela čierne auto zabočiť na poľnú cestu vedľa nášho dvora, ktorá viedla hore na kopec. Zrejme tá mamina kamarátka už prišla ale na to, že tu chce stráviť celé prázdniny si v jednom aute príliš veľa vecí asi priniesť nemohla.
 „Počul som ťa kričať na celý dom a to som bol v záhrade a polieval zeleninu. V čom je znovu problém ?“ do izby mi vošiel otec, keď som sedela na okne a počúvala hudbu.
„Ale nič !“ povedala som na rovinu a na otcovej tvárí sa objavil chápavý výraz.
„Ahá, dobre. Keď sa o tom „nič“ budeš chceš porozprávať, budem dole.“  potľapkal po kolene a vyšiel z izby.
Neostávalo mi nič iné, len sa zmieriť s tým, že zrejme celé leto budem tráviť večere plné smiechu mojej mami s jej kamarátkou, otcom telefonujúcim so svojim magnátom a občasnou návštevou Harryho, s ktorým si budeme skákať do vlasov každých päť minút. Kiež by sa v tejto dedine našlo nejaké dievča, ktoré by chápalo mojim pocitom. Lenže to sa nestane !
„Zlatko, poď sa zvýtať !“ začula som mamu ako kričí spred bránky, keď som pozorovala z hojdačky na terase celé okolie. Nedobrovoľne som sa zgúľala na zem a bosá prešla po tráve až k tete Anne.
„No ty si ale vyrástla. Posledný krát som ťa videla keď si bola ešte malý štopeľ, ako korok od vína.“ Vystískala ma a usmiala som sa na ňu. Úprimne, až tak malá som nebola. (Fajn, možno bola. Puberta robí zázraky)
„Aká bola cesta ?“ vypytovala sa mama kým som s otcom debatovala o taktike kradnutia jahôd mame zo záhradky. Vždy nás načape, keď ide večer zatvárať okná v kuchyni.
„Nehnevajte sa teta, ale už musím ísť.“ Usmiala som sa na ňu a rýchlo utiekla pred tým, než by mi mama spustila kázanie o úcte k návšteve.
Vonku ešte stále pálilo slnko, vzala som si šiltovku, vyzerala som ako keby som šla na brigádu v tej starej košeli a rifľových šortkách. Obula sa a namierila si to do menšieho lesíka za naším sadom. Od mala tam mám jeden obľúbený strom, na ktorý si chodím sadnúť. Vytrhne ma z reality, z tohto niekedy otrasného a odpudivého sveta a odplaví všetky problémy. Pomaly ale isto som sa približovala, no niečo sa mi nepozdávalo. No samozrejme ! Konár, na ktorý keď som si sadla všetky problémy a jednoducho celý svet sa vzal a utekal preč, bol obsadený nevítaným návštevníkom.
„Ehm, ehm !“ odkašľala som si nasilu. Ruky založila v bok a čakala, kým sa urodzenej pani alebo pánovi uráči otočiť sa mi tvárou.
„Skoro som dostal infarkt, nevieš sa normálne pozdraviť ?“ chlapec s kučeravou štícou padajúcou do očí si prehodil nohu z jednej strany na druhú a už bol otočený ku mne. Bol dosť vysoko, presne tam kam leziem až ja. Bol mi niečím povedomí, no za svet som si nemohla spomenúť, čím.
„Nebuď agresívny hneď na začiatku rozovoru.“ Mykla som plecom. Chlapec, ktorý sa ešte stále ani nepredstavil zoskočil zo stromu a keď si oprášil nohavice veľkými dlaňami, podišiel ku mne.
„Páči sa mi, keď je dievča drzé.“ Prstom mi chytil bradu a prešiel po nej. Prešla mnou triaška keď na mňa zazerali tie zelené oči.
„A ty si zrejme neskutočný sukničkár.“ Pokrčila som nosom.
„Hm, dievča sa nám vyzná.“ Slastne sa zaškeril a prekrížil ruky na prsiach.
„Mimochodom, odkiaľ si sa dostal práve na tento strom. Jediný človek, ktorý sem zvykne chodiť som ja.“
„Zrejme sa to od dnešku zmení.“ naklonil sa ku mne. Moja výška mu dosahovala približne po polovicu ramena. Mal perfektný výhľad na môj nechápavý výraz.
„Vážne ?“ prekvapene som naňho zazrela.
„Vážne. A tvoje meno je ?“
„Kate.“ Rázne som odpovedala.
„Harry, teší ma.“ Vzal moju ruku a pobozkal mi ju s tajomným úsmevom.
„To si nechaj pre niekoho iného.“ Otočila som sa a rozhodla sa odísť. Nepodarilo sa, schmatol ma za ruku a potiahol ku sebe.
„Mimochodom, ten strom sa mi začína páčiť rovnako ako ty, takže sa tu budem zastavovať častejšie.“ Preberal si ma pohľadom zožierajúcim moje myšlienky a na lícach sa mu objavili malé jamky. Keby nič nehovoril, možno by som si aj myslela, že je milý.
„To by som sa veľmi nepotešila.“ potiahla som ruku z jeho silného zovretia a naštvane odpochodovala domov. Mala som naladenú bojovú náladu, prešla ma chuť posedávať si na strome a rozjímať o svete. Doma som za sebou tresla dvermi so sieťkou smerujúcimi na terasu a vošla do kuchyne, s potrebou napiť sa.
„Chcem sa porozprávať !“ zastavila som, dlaňou sa oprela o stôl pričom som po ňom nechcene buchla. Otca som našla s položenými rukami na stole kým si kľudne čítal noviny pri poobedňajšej šálke kávy po ktorej znovu nezaspí.
„Áno ?“ lenivo odlepil oči od stránky, poskladal ich a uprel pohľad na mňa.
„Nejaký chlapec sa nasáčkoval na môj strom. Nebýva v dedine. Kto to je ?“ Do čerta ! Na malú chvíľku som sa prichytila, ako si ho predstavujem v milom obraze !
„Oh,“ hodil prstom a pokračoval „to bude zrejme jeden z tých nových susedov.“ Nový susedia, nový susedia...jasné ! Tí, ktorých mi mama ráno spomínala.
„Fajn.“ Oznámila som a potom, čo moja mama vyhlásila, že teta Anne k nám príde na večeru som sa musela ísť prezliecť.
     Okúpaná som sa nasúkala do šiat, ktoré mi mama ušila a splietla vlasy do voľného vrkoča. Z chodby som začula hlasy, zbehla som rýchlo dole. Akoby ma ovalili krompáčom, keď som videla osobu stojacu za tetou Anne. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam a radšej by som bola, keby mi vypadli z jamiek.
„Ahoj Kate.“ Ironicky mi s úškrnom zamával. To je teda herec. Ten kučeravý chalan, je vážne Harry ! Nie však Harry, ktorého som nepoznala, ale ten Harry, ktorý mi ako dieťa sypal do džúsu piesok, za cereálie do jogurtu vymenil granule môjho nebohého psa a hádzal do bazénu bez odôvodnenia aj keď mu to jeho a moja mama rázne zakázali.
„Ahoj Harry.“ Odzdravila som ho po premietnutí si všetkých nepliech, ktoré zapríčinil on mne a následne ja jemu.
„Poďte na terasu, najeme sa tam.“  Úsmevne mama povedala a naznačila, aby sme ju cez chodbu nasledovali.
„Si neskutočný !“ precedila som pomedzi zuby, kým som musela vedľa neho kráčať.
„Bolo príjemné sa znovu stretnúť ako za starých čias, zvlášť keď si tak opeknela.“ Uškŕňal sa a prstom štuchol medzi rebrá. Do líc sa mi nahrnul rumenec, už dlho mi žiadny chlapec nepovedal žiadnu lichôtku. Prečo práve on ? Zrejme mu robí radosť, keď ma vytáča. Keď sme dorazili na terasu, mama ma poslala po príbore, zatiaľ čo nalievala do pohárov vodu.
„Harry, choď Kate pomôcť.“ Nakázala mu mama. Poslušne sa za mnou vybral.
„To si mi nemohol povedať hneď, že si tu cez leto ale šaškoval si s bozkom na ruku ?“
„Veď som ti svoje meno povedal. Sme kamaráti od detstva, mala si ma spoznať.“ Obraňoval sa.
„Starý známi sa nepredstavujú.“ Nadvihla som obočie a vyťahovala zo zásuvky príbory. Je síce pravda, že ma dokáže naštvať ale aj tak to bol môj skvelý kamarát, ktorého poznám od detstva. Len mu to neprejavujem tradičným spôsobom ako je milý prístup a kamarátske rozhovory plné hlúpych chichotaní a podobne.
„Tradície sa môžu meniť.“ Vyplazil jazyk a kráčal predo mnou. Ako vždy ma mama posadila k nemu. Veď aj prečo by nie, keď podľa nej si máme toho veľa povedať. Áno, nevideli sme sa aspoň štyri roky ale nikdy som s ním neviedla dlhé rozhovory vŕtajúce sa v jeho alebo mojej duši za účelom odľahčiť zúfalé chvíľky. Celý čas sme sa kopali nohami pod stolom. Prišlo mi to smiešne, nejedenkrát som vybuchla smiechom. Stále ma baví si z neho uťahovať. A jeho to baví taktiež. Keď rodičia odišli tete Anne ukázať podkrovie, ktoré prerobili, Harry vzal slamku z pohára a frkol mi pár kvapiek džúsu na krk.
„To ťa ešte od štrnástich drží ?“ opýtala som sa so servítkou na krku. Mykol plecom a usmial sa. Oznámil mi, že si ide odbehnúť na toaletu tak som si z koláča odkrojila poriadky kus a začala ho jesť. Neskutočne ma tlačili topánky tak som sa postavila a snažila sa ich vyzuť. Ale keď som sa otočila a snažila sa odkopať topánky, dvere do obývačky nejako som sa pošmykla a celý môj čokoládový koláč skončil na Harryho bielej košeli.
„Ups !“ vycerila som zuby zrejme ešte špinavé od čokolády a zanechala ruky stále v pozícií, v akej zostali po spomínanom incidente.
„To nebolo veľmi pekné. Čo by som ti mohol urobiť ja ?“ začal hútať. Rozopol si gombíky na rukávoch a vyhrnul si ich až po lakte.
„Už viem, ešte som ti neprejavil ako neskutočne ťa mám rád.“ Odhodil tanier z mojich rúk a pritiahol ma k sebe. Ako by to nestačilo, ešte ma aj nadvihol a po tom, čo som začala pišťať ma pustil dole. Slastne sa na mňa pozrel a založil ruky do čiernych riflí. Nemohol sa nabažiť môjho výrazu a špinavých marhuľových šiat.
„Toto mi vlastnoručne vyperieš. Ešte si k tebe aj sadnem aby som ťa pri tom pozorovala.“ Zaťala som zuby.
„Tak to asi bude vo dvojici väčšia zábava. Mydlová voda sa krásne vyníma v takých pekných vlasoch aké máš ty.“ Uškrnul sa, nahodil zvodný pohľad na ktorý určite balí všetky baby.
„Že nie je pravda to, čo vidím ?“ Harryho mama sa chytili za hlavu a zadívala sa na mňa ako bosá a celá od čokoládovej torty postávam so stočenými prstami na nohách dovnútra vedľa Harryho s mega fľakom na košeli. Prisunul sa ku mne bližšie a rukou ma chytil okolo pásu tak, aby to nikto nevidel. Kam smeruje ?!
„Prosím vás, choďte sa radšej umyť skôr, než sa tu odohrá nejaký masaker.“ Oznámil otec a poslal nás preč.
„Poďme k nám, niečo som ti priniesol.“ Pošepol mi do ucha a ťahal z našej kúpeľne preč. Naši rodičia si určite nič nevšimli, vytiahli päť starých albumov zo skrinky a v spoločnosti červeného vína sa zajtra nebudú môcť postaviť z postelí.
„Pamätáš, ako si ma raz nechal samú v lese ?“ opýtala som sa zatiaľ čo sme kráčali vedľa seba v tme. Jediné čo nám robilo spoločnosť boli cvrčky ozývajúce sa všade naokolo a niekoľko svetlušiek, ktoré poletovali okolo mojej hlavy.
„Ospravedlnil som sa ti už ?“ so smiechom sa opýtal.
„Nie. A to už prešlo desať rokov.“ Podotkla som a zasmiala sa držiac svoje topánky v ruke.
„Prepáč mi to po tých desiatich rokov. Veľmi ma to mrzí a nechcel som, aby si mala pupence od žihľavy ešte ďalšie dva dni. Škrabala si si to však ty aj napriek tomu, že ti to otec zakázal.“
„Vieš veľmi dobre, že robím všetko naopak, ako mi niekto prikáže.“
„Samozrejme, preto si vošla aj do ohrady plnej oviec a preto ťa ten baran naháňal až som ťa odtiaľ musel ťahať.“
„Mala som dvanásť, bola som hlúpa a vtedy si sa mi páčil aj ty nie len biele zvieratá plné vlny.“ So smiechom som oznámila. Nepočula som však Harryho smiech. Bála som sa, že som povedala niečo zlé.
„Páčil som sa ti ?“
„Mmm...musím ti povedať pravdu ?“ prižmúrila som oči a videla väčšie kuľové než predtým. Akoby ma videl, ako som sa hanbila mu odpovedať. Má devätnásť, dobre vie, že sa mi páčil.
„Nemusíš, pretože som to vedel. Len som to chcel počuť aj od teba. Teraz poď dnu.“ Usmial sa.
„Nejdem dnu, mám špinavé nohy.“ Oponovala som a zhodila balerínky na terasu. Harry zhodil svoje topánky vedľa mojich, obaja sme kráčali od nás bosí a naozaj nechápem, ako nás napadlo ísť po tej rose až k ich domu.
„Vydrž chvíľu.“ Vyhlásil a o chvíľku pribehol s hadicou. Podišiel ku kohútiku a šikovne ju napojil. Ani som sa nenazdala a už sa kvapky studenej vody nasmerované na mňa dotkli suchej pokožky na mojich rukách.
„Edward !“ hlasnejšie som ho oslovila druhým menom.
„Bella ?“ so smiechom ma tiež oslovil aj keď to nebolo moje druhé meno no zrejme mu to pripadalo vtipné. Opláchol si nohy celé od trávy a podal hadicu aj mne. Po tej tme som toho veľa nevidela, jediné čo svietilo bola pomaly hynúca žiarovka, ešte stále nevymenená, ktorá bola nakrútená nad dvermi pri zadnom vchode na terasu ako aj u nás. Všetky domy boli riešené skoro rovnako čo mi pripadalo divné.
„Tu som ti niečo priniesol.“ Pribehol ku mne z vnútra a posadil sa vedľa mňa.
„Najprv nastav dlaň.“ Poslúchla som ho. Do dlane mi padla ťažšia kľúčenka. Vďaka slabému svetlu som videla, že to bola postavička, ktorej chýbala druhá polovica.
„Vieš ako som ti raz sľúbil, že si raz kúpime takúto kľúčenku aby symbolizovala našu vzájomnú nenávisť, však ?“ zasmiala som sa nad spomienkou ako sme prekrúcali to, že sa máme radi na to, ako sa nenávidíme. Ako sa tešíme, keď sme sa stretli na to, že by sme radšej sedeli v mravenisku plnom červených mravcov, ktoré by nás doštípali do krvi a podobne.
„Ja som na to zabudla. Kde máš druhú polovicu ?“ spýtavo som naňho zazrela a uvidela, ako sa na mňa pozerá milým úsmevom. Odkedy sem prišiel na mňa tak usmieva a aj keď ma to veľmi neteší, podlieham mu a čím ďalej tým viac sa mi začína páčiť.
„V aute, ešte som si ju nestihol nikam zavesiť.“ Priznal.
„Ja pre teba nemám nič.“ Odula som spodnú peru.
„To nevadí.“ Usmial sa, odhalil svoje roztomilé jamky na lícach a prešiel rukou po mojom líci. Celým telom mi prebehla elektrina a keď som postrehla, ako uprene sleduje moje oči bála som sa, no zároveň a maličkou dušičkou sa tešila, čo bude nasledovať. Pomaly sa ku mne začal približovať, privrela som oči a pocítila jeho mäkké pery na tých svojich. Bol to neopakovateľný pocit, pred pár rokmi by som za to doňho hodila kopačky na futbal ako som zvykla no teraz nie. Vlastne som ani nechcela, aby prestal pretože sa mi to páčilo. Rukami držal moju tvár a keď svoje pery odlepil od mojich, nosom sa obtrel o ten môj. Zahryzol si do spodnej pery a spustil pohľad do zeme.
„Ja..už by so mala ísť. Košeľu mi zajtra dones, vyperiem ti ju.“ Totálne som odbočila od činu, ktorý sa pred chvíľou stal a jeho to zrejme vykoľajilo.
„Ja si to vyberiem, neobťažuj sa. Môžem ťa odprevadiť ?“ zoskočil z terasy na trávu predo mňa a svojou teplou rukou ma chytil za zápästie.
„Nie, nemusíš. Iba prejdem cez plot a budem doma.“ Nesmelo som sa usmiala. Rukou som prešla po jeho pleci a malými krokmi sa začala vzďaľovať.
„Kate ?“ zvolal z diaľky. Otočila som sa.
„Prosím ťa, nehnevaj sa na mňa.“ Usmiala som sa, určite to videl. Nebola som zas tak ďaleko aby to nemohol postrehnúť.
Trávou vysokou po pás som sa prebrodila až k pokosenej ploche a tak mohla nepatrne prebehnúť okolo skleníka aby si ma nikto nevšimol. Mama, otec a teta Anne sa ešte stále smiali nad mojimi fotkami a zabávali sa na tom, ako ma trápili zostrihmi alá hrniec v škôlke a škole. Našťastie si to odniesol aj Harry. Netrápilo ma to, prebehla som so špinavými nohami do kúpeľne, umyla si ich a po belasom koberci prešla do izby. Kľúčenku od Harryho som pustila z dlane, pristála vedľa telefónu a lampy na nočnom stolíku. Zo svojej izby som ešte stále videla, ako sa v Harryho dome svieti no keď som sa vyklonila von, celý dom sa ponoril do tmy. So spomienkou na Harryho pery som si ľahla do postele. Bruškami prstov som prešla po líci a s úsmevom na tvári zaspala.

-Harry-
Nechce sa mi ani uveriť že som to vážne urobil. To som sa neodkázal ovládať tých hlúpych päť minút ? Vážne som ju pobozkal a potom len tak nechal odísť ? Nemal som to urobiť a teraz sa jej nebudem ani môcť pozrieť do očí bez toho, aby som to neurobil znovu. Ako jej mám vysvetliť že som sa do nej zaľúbil po tom, ako sme sa nenávideli no zároveň priatelili a robili si napriek. Nedá sa to, zrejme si bude myslieť, že na ňu chcem znova niečo našiť. Nebude mi veriť a možno ma aj vysmeje.
Po tom čo som sa ráno umyl a prezliekol do trička so šortkami som sa ako vždy zastavil pri okne. Ako naschvál som Kate uvidel polievať s mamou kvety. Mal som sto chutí k nej prísť a pomôcť jej no radšej som sa zaťal a zbehol dole k mame do kuchyne, kde som počul, ako jej hrá rádio.
„Dobré ránko mami.“ Daroval som jej bozk na líce a posadil sa za pult pred ňu.
„Čo sa včera stalo ?“ s jemne nadvihnutým kútikom sa na mňa zadívala.
„Ale nič...“ mávol som rukou a pohmkával si melódiu.
„Pozri, nechcem sa ti miešať do milostného života ale povedz jej to už konečne, prosím ťa.“ Zaprela sa rukami o pult a zaujala svoj presviedčavý výraz, ktorý nemám rád, pretože ma vždy prinúti urobiť to čo odo mňa požaduje. Zbystril som pozornosť, keď na mňa hneď vybalila svoje myšlienky.
„Neviem o čom hovoríš.“ Zoskočil som zo stoličky a vopchal hlavu do chladničky.
„Harry, zavri chladničku, neplatím za únik chladu a navyše sa posaď nazad.“ Ukázala prstom a nadvihla obočie.
„Kate sa ti páči od mala, všímam si to a oči mi ešte slúžia. Keby si mohol, tak ju od tej lásky asi zješ pri tom pohľade, ktorý som včera videla.“
„Toto mi vážne nepomáha. Akoby som to už nevedel aj sám.“ Postavil som sa a opustil kuchyňu. Bolo príliš skoro na to, aby sa Kate driapala v sade na strom. Zvykla tam chodiť až večer tak som sa tam namiesto nej vybral ja. Prešiel som cez dieru v plote, ktorú ešte stále nikto neopravil a rozhliadol sa okolo seba. Ani živej duše, len vtáčky ktoré mi štebotali do ucha. Hneď čo som sa vyšplhal na konár, začul som ako sa otvárajú vrátka na ich záhrade...

-Kate-
„Kááte !“ zvolal otec zo záhrady. Vybehla som z kuchyne von a išla za ním.
„V sade som nechal klobúk, neďaleko toho stromu kam chodíš. Dones mi ho, prosím ťa.“
„Už idem.“ Odpovedala som a prekročila hromadu šrubovákov a ostatných vecí, ktoré otec používal pri opravovaní starého bicykla. Prešla som dlhou záhradou, obišla starú kôlňu, odtiahla vŕzgajúce vrátka. Okolo stromov som prechádzala niekoľkokrát, no klobúk som nikde nevidela. Snáď nie som slepá, aby som slamený klobúk odrážajúci farbu od zelene neuvidela. Skončila som pátranie po pokrývke hlavy a rozhodla sa odísť. Ako náhle som sa postavila, na hlavu mi padlo pár listov zo stromu a následne aj jedno jablko. Rukou som si chytila boľavé miesto a zadívala sa do koruny.


„Harry ?“ usmiala som sa keď som uvidela jeho kučeravú hlavu nakláňať sa.
„To som vážne nechcel, si v poriadku ?“ strachoval sa.
„Je mi fajn. Takto si sa nestrachoval ani keď si mi pri futbale kopol loptu do hlavy. Je ti niečo ?“ nadvihla som obočie.
„Poď dole !“ zvolala som naňho.
„Rád by som ale najprv ti musím niečo povedať.“ Zhlboka sa nadýchol a zahryzol do spodnej pery.
„Tak dobre, počúvam.“ Posadila som sa do trávy a zložila nohy do tureckého sedu.
„Nie som osoba ktorá preferuje romantické výlevy takže ti to poviem rovno...Mám ťa rád.“ Zvesil nohy z konára a jemne nimi mával vo vetre. Na tvári sa mu objavil bojazlivý výraz. Nechápala som, prečo ti okolky.
„Harry, veď aj ja ťa mám rada. Nemusíš mi to hovoriť. Poď dole, ideme obrať pár malín.“ Mávla som rukou a postavila sa zo zeme.
„Nie tak ako si myslíš, že ťa mám rád. Je to niečo viac. Nemyslel som si, že to zažijem práve v tejto dedinke a nanajvýš nie s tebou ale stalo sa a ja som sa do teba nejako zaľúbil.“ Potom ako dokončil svoju vetu som zostala ako obarená. Nevedela som či sa mám radšej zasmiať, alebo sa rozplakať tak isto od smiechu.
„Zrejme si myslíš, že som zošalel. No, nemám od toho ďaleko, ale musel som ti to povedať ináč by sa mi hlava rozletela na tisíc kúskov a...Proste už niečo povedz.“ Bezradne mávol rukou a druhou sa držal konára.
„Poviem ti len toľko, že ak hneď teraz nezlezieš a nepobozkáš ma, tak budeš mať problém.“ Rozosmial sa a ja s ním. Otočil sa mi chrbtom a snažil sa zoskočiť, no skôr než sa spustil dole, začula som trhanie látky.
„No, asi ti to budem musieť zašiť.“ Skonštatovala som kým visel na konári.
„Pozor !“ Snažil sa ma varovať. Ustúpila som o krok vedľa. No kým som sa ja posúvala Ďalej a Ďalej on sa pustil a dopadol rovno tak, že ma zvalil na zem.
„Baví ťa takýto blízky kontakt ?“ zvráštila som čelo a urazene sa naňho zadívala.
„A teba snáď nie ?“ lišiacky sa zaškeril. Namiesto pauzy pre moju odpoveď sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Nedokázala som pokračovať pretože som sa rozosmiala a tak som odvrátila tvár.
„Takže ja som ti na smiech ?“ postavil sa a natiahol ruky aby mi pomohol vstať.
„Je mi smiešne z nás oboch. Keď si predstavím, ako si ma prvýkrát pobozkal.“ Rozosmiala som sa ešte viac ale zmiernila sa vtedy, keď moju dlaň vzal do tej svojej.
„To bola moja prvá pusa, mala by si byť pyšná.“ Postavil sa ešte bližšie ku mne, do druhej ruky vzal tú moju a čelom sa oprel o to moje.
„A teraz aj ďalšia.“ Usmial sa a odhalil svoje jamky v lícach. Hlavou sa oprela o jeho hruď a rozmýšľala o tom, čo mu vyvediem pri začiatku nášho vzťahu.

Zanechajte nejaký ten ohlas :) Kujem :) 


12 komentárov:

  1. jeejooo to je peknučké :) taká detská nenávisť, ktorá prešla k lásku :) také príbehy mám veľmi rada :) a tá pesnička k tomu úplne sadla :) you got me darling with this story :) :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. také milé :D detská láska :) super :)-N

    OdpovedaťOdstrániť
  3. kraaasna poviedka... aj pokracovanie by mohlo byt :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, možno bude ak nebudú nápady na nové poviedky :D ale zatiaľ ich je dosť tak sa ich budem držať. Možno v budúcnosti :) x

      Odstrániť
  4. Nádherné..a tá pesnička dodala tomu takú atmosféru :)) Dokonalé naozaj :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. to je dokonalé :))) juuuj :) a tá pesničká :)) ja som normálne .. nechýbalo mi málo aby som sa rozplakala :) fákt! :) dokonalosť!:) krásne to je :)) také rozkošné :) milučké :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty si taká zlatá. Je normálne umenie dať do jedného komentára toľko smajlíkov. Musíš byť fakt pozitívne naladený človiečik, ňuňu :) xxxxx

      Odstrániť
  6. Jé, to je tak roztomilé :3 zlaté, úžasné :) Poprvé su na tvojem blogu a je to super! :3 :) Určitě se budu snažit si přečíst aj ostatní povídky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Můžu se ještě zeptat, co to bylo k tomu za písničku? To video už tam není :/

      Odstrániť