KO-NE-ČNE
Trvalo to dlho, viem. Čo už...
Začala som sa neskutočne smiať keď som si domov priniesla knihu, v ktorej sa jedna postava volala Liam Payne. Jeho meno bolo podčiarknuté ceruzkou a na boku bolo napísané ONE DIRECTION. K tomu tam bolo aj dievčatko menom Eleanor. Potešilo ma to.
Pekný týždeň prajem :) xxx
Nevidela som ho ani nepočula jeho hlas rozlievať sa po byte.
Jemný vankúš som zvierala vo svojom náručí a jeho perina bola
z polovice padnutá na zemi. Bolo mi trochu ľúto, že keď som sa zobudila,
nevidela som jeho tvar oproti tej mojej. Zamrnčala som a ponaťahovala sa.
Nevidela som ani jeho telefón s peňaženkou, ktoré večer ležali na komode
oproti posteli. Nemotorne som sa vymotala z perín a prešla sa po
byte. Nebolo tu nikoho. Len ja sama.
Musel som ísť do štúdia. Prepáč mi to xx"
Odlepila som papierik zo zrkadla nad umývadlom v kúpeľni
a pousmiala sa.
Ustlala som, z misy s ovocím som si dovolila vziať jedno
jablko. Oblečenie v ktorom som spala som taktiež vzala so sebou, vyperiem
ho.
Metrom som sa dostala k nemocnici kde som ako veľká voda vpálila bez
kontaktu s recepčnou do výťahu a čakala, kým ma vyvezie na tretie
poschodie. Zastavila som pred drevenými dvermi, ktoré mi včera pridávali na
nervoch. Dnes to bolo o čosi lepšie no stále ma desili. Bála som sa
schopiť do dlane kľučku a pretočiť ju.
„Ďalej.“ Ozvala sa tichá odpoveď po tom, čo sa moja päsť
dotkla dverí. Pomaly som odchýlila dvere a do medzere vopchala hlavu.
Uvidela som mamu. Bola bledá, úplne vyšťavená no s úsmevom na perách keď
ma uvidela.
„Konečne som sa dočkala.“ Povedala potichu a natiahla
ku mne ruku, do ktorej sa cez hadičku dostávala infúzia. Kvapky, ktoré som
chvíľu pozorovala mi pripadali príliš hypnotizujúce.
„Nestoj tam len tak. Poď.“ Usmiala no ten hneď zmizol pri
prudkom pohybe, keď sa snažila posadiť sa.
„Bála som sa o teba.“ S plačom som sa k nej
rozbehla a silno ju objala. Tenkú košeľu som jej premočila slzami. Jedine
ona ma dokázala upokojiť jednoduchým objatím a rukou, ktorými mi
prechádzala po vlasoch a motala si ich medzi prstami.
„Už je všetko dobre.“ Nadvihla moju tvár a usmiala sa.
Namiesto toho, aby som ja utešovala ju, je všetko naopak. To ona mne vytiahla
zo stolíka vedľa postele servítku a podala mi ju.
„Vieš, je trochu smiešne, že tu plačem a ty sa usmievaš
akoby sa nič nestalo.“ Potiahla som nosom a prisunula si stoličku
k posteli.
„Mohla som skončiť horšie, než len s vykĺbeným ramenom
a zlomenou nohou. Už si mi teraz mohla niesť na cintorín kvety.“ Zasmiala
sa chytila sa za brucho, keď sa znova prejavila bolesť.
„Nemám rada, keď ktokoľvek žartuje o takýchto veciach.
Zvlášť, ak si to ty.“ Ofučane som založila ruky a hodila sa do operadla.
„No tak, usmej sa.“ Požiadala ma a nasilu som vycerila
zuby. Nemá rada, keď to robím no po tom sa väčšinou rozosmeje, bolo tomu tak aj
vtedy.
„Radšej mi povedz ako sa máš.“ Studenou dlaňou prešla po
mojej ruke a mňa striaslo.
„Namiesto odpovede sa ťa opýtam ja to isté. Myslím si, že
tvoj zdravotný stav je v tomto momente dôležitejší, než ten môj.“
„Mňa ale už nebaví hovoriť či ma niečo bolí alebo nie. Chcem
vedieť niečo nové.“ Hnevala sa.
„Momentálne skvele keďže viem, že sa cítiš lepšie.
A áno, okrem toho, že som sa dozvedela, že ženu ktorá ma priviedla na svet
zrazilo auto, mala som krásneho Valentína spolu s Liamom.“ Predbehla som
jej otázku keď som videla, ako naberá vzduch do pľúc a snaží sa niečo
povedať. S úškrnom som sa na ňu zadívala, keď sa pomrvila na posteli
a napravila si vankúš za chrbtom.
„To som rada. Navyše, bola si už doma ?“
„Nie, z Liamovho bytu som bežala hneď sem.“ vysvetlila
som a keď som uvidela jej zdesený pohľad, začala som chytať miernu paniku.
Určite ma podozrieva z vecí, ktoré sa nikdy nestali !
„Moment, takže ty si spala celú noc v byte len
s Liamom ?“ dávala si dokopy súvislosti tou rukou, ktorú nemala obviazanú.
„To som medzi nás mala postaviť z kvádrov bariéru ?“
mykla som hlavou dozadu na znak zdesenia pri pomyslení na tento obraz. Zníženým
pohľadom a bradou vtlačenou do hrude sa na mňa spod zamračeného obočia
zadívala.
„Mama !“ okríkla som
ju a tým zamietla všetky myšlienky, ktoré som si dokázala živo predstaviť.
„Dobré ránko prajem.“ Do izby vpálil zástup doktorov so
sestričkami. Zjavne v dobre nálade a vysmiatí od ucha k uchu sa
postavili pred nás dve. Mierne zmetená som sa postavila k mame
a chytila ju za ruku.
„Je mi ľúto, ale na vizite musí byť pacientka v izbe
sama. Dcérka musí odísť.“ Lekár pokrútil perami a na mne ostali pohľady
všetkých prítomných.
„Uvar doma niečo, prosím ťa.“ Pošepkala mi mama, keď som ju
objala na rozlúčku. Typická mama. Ju by mohol prejsť aj buldozér no ona by
z kabelky vytiahla ten pomliaždený mobil a urobila by všetko preto,
aby niekto niečo uvaril. Pozberala som si všetky veci, k tomu aj bundu a vyrazila
domov.
Nasledujúci deň:
„Nestíhame !“ zakričal otec a rozrazil dvere do mojej
izby. Zrejme nezaregistroval, že do pol štvrtej som sa učila, striedavo volala
s Liamom a Eleanor s ktorou som vyjednávala o tom, že
s ňou ja s Annou pôjdeme vonku, pretože nás dlho nevidela.
Rozsvietené bolo všade ako v kostole, lenže keď otec zalezie do postele,
okolo hlavy si poukladá celý arzenál vankúšov, tak ho nič nezobudí.
„Ja sa nikam neponáhľam.“ Oznámila Tanya v pyžame. Asi
takto to prebieha už druhý týždeň, kým je mama stále v nemocnici.
„Obleč sa a utekaj do kúpeľne. Tak rýchlo. Jane, prosím
ťa vstaň a pomôž mi s raňajkami.“ Našťastie neodhrnul závesy, pomedzi
ktoré sa mohlo čerstvé marcové svetlo dostať do mojej izby. Dúfala som, že ak
sa nebudem hýbať a nič hovoriť pomyslí si, že spím. Toto mi ale pokazila
Tayna.
„Ona je hore, práve otvorila oko.“ Zjačala moja sestra, keď
skúmavo stála pri ľavom boku mojej postele a svoju tvár mala tesne
nalepenú vedľa mojej.
„Čo keby si išla dole a mňa nechala spať ty mala príšerka?“ s úsmevom na tvári
som jej prstom ťukla do čela a odtlačila ďalej.
„Ocíííí ! Osoba, ktoré leži v posteli tvojej dcéry mi
práve povedala, že som príšera !“ urazene oznámila, rozhodila rukami
a vypochodovala z mojej izby. S povzdychom som sa pozbierala
z postele a zišla dole kde otec lietal ako na baterky po obývačke aj
kuchyni.
„Nevieš náhodou, kde sú moje kľúče ?“ opýtal sa otec keď
chaoticky pochodoval po obývačke.
„Držíš ich v ruke.“ Ukázala som na ne a vošla do
kuchyne. Tanya už bola celá zababraná od džemu, ktorý si snažila natrieť na
chlieb.
„Čo tak si vziať lyžičku ?“ sklonila som sa k nej
a posunula kovovú časť príboru k nej. Dovolila som si od nej vziať
vidličku a hodila ju do drezu.
„A Liam môže ? Aj on vyškrabuje džem vidličkou.“ Ohradila sa
a olízala si zababrané prsty.
„Ty to ale nemusíš opakovať.“ prstom som jej frkla do nosa
utierkou jej zotrela jahodový džem z celej brady.
„Vieš, Liam je jediný normálny človek, ktorého si domov
priviedla. Mám ho rada.“ Povedala mi a mne sa chcelo rozplakať. Bolo milé
od nej počuť niečo v takomto zmysle.
„Som rada.“ Upravila som jej pár pramienkov vlasov, ktoré
jej vypadli z vrkočov a zastrčila ich za ucho.
„Mimochodom, robíš otrasné desiaty. Už teraz ľutujem tvoje deti.“
V momente zrušila našu peknú súrodeneckú chvíľku. S pokrčenými perami
som sledovala dvere, ktoré sa za ňou zatvorili a mohla sa pustiť do
umývania riadu.
Po pár týždňoch toho na mňa bolo príliš veľa. Skúšky do
školy som celkom zvládala, starať sa o domácnosť mi pomáhal otec
a sem tam mi prišla pomôcť Anna. Eleanor mi pomáhala robiť nákupy
a keďže bol Liam s chalanmi často preč, cítila som sa sama. Nemala
som sa komu vyrozprávať. Pravda, boli tu dievčatá ale od nich som nemohla
dostať bozk, vrúcne a láskavé objatie a nežný šepot do vlasov
s roztomilými slovami. Fajn, mohla. Ale to by vyzeralo nanajvýš divne.
Mamu si lekári nechávali ešte stále v nemocnici kvôli výsledkom ,ktoré sa
mi nepozdávali. Našťastie som dokázala vypnúť jedine zahrabaná v kaviarni
pri čaji, knihe a slúchadlami v ušiach. Anna mi zabarikádovala stôl
a tak som tam mohla prísť hocikedy. Celý môj malý svet bol naruby, plný neporiadku a nič som si v hlave nedokázala z toho chaosu dať dokopy. Z toho všetkého mi bolo na
nič.
„Vážne si nechceš oddýchnuť, miláčik ?“ opýtal sa Liam
a opačným koncom vidličky rozmiešal cukor v šálke. Pobehovala
som okolo pultu v kaviarni, kde nebolo príliš veľa ľudí ale aj tak tam
bolo čo robiť. Anna obchádzala stoly s objednávkami a mne dovolila
jedine uvariť čaj, kávu a k tomu krájať koláče. Z každého druhu som
už asi pojedla za dva kúsky.
„Som absolútne v pohode.“ S úsmevom som mu
odpovedala a venovala sa doterajšej činnosti.
„Viem, že teraz nie som často doma ale nehneváš sa na mňa
náhodou ?“ neisto zvráštil čelo. Nevedela som, či si zo mňa robí srandu alebo
to myslí vážne. Z jeho tváre dom nedokázala nič vyčítať.
„Mala by som sa ?“
„Ja neviem. Nie som žena, takže ťa nedokážem pochopiť ako
napríklad Eleanor alebo Anna. Ženám proste nerozumiem, ani sestrám, keď na mňa
kričali z neznámeho dôvodu a neskôr sa so mnou rozprávali, akoby sa
nič nestalo.“ Urazene som nadvihla obočie, zvesila váhu na jednu nohu
a poklepkávala si chodidlom čo si on všimnúť nemohol.
„Pokašľal som si to na plnej čiare alebo len trochu ?“
s nadvihnutým kútikom pery mi položil ďalšiu primitívnu otázku, na ktorú
už dávno odpoveď poznal.
„Pozri Liam, ja proti tvojej práci nemám nič. Baví ťa
a ja som šťastná, že si môžeš plniť svoj sen. Len preto, že mám zlé
obdobie sa na teba nemám právo hnevať.“ Vychrlila som to zo seba a Liam na
mňa s padnutou sánkou len tupo zazeral.
„Ja som si to len potreboval ujasniť. Správaš sa zvláštne.“
Prstami prešiel po mojej ruke.
„Teraz nepotrebujem nič iné len objatie.“ Zvesila som ruky
a nešťastne skonštatovala situáciu.
„Ahá jasné, teraz nastupujem ja. Tak poď ku mne ty moje
zlato.“ Natiahol sa cez pult a objal ma.
„Ehm..môžem ťa poprosiť o jeden zelený čaj ?“ nenápadne
si Anna odkašľala a položila tácku
na pult.
„Prepáč, nechcem ti ju v práci kaziť.“ Usmial sa
a daroval mi jeden zo svojich bozkov na líce.
„Kľudne pokračuj." mávla rukou a odišla k stolom.
„Kľudne pokračuj." mávla rukou a odišla k stolom.
„Čo keby sme dnes večer šli von ?“ navrhol kým som do
kanvice púšťala vodu.
„Môžeme, ak si nájdeš čas.“ Podpichla som.
„Nájdem, teda ak tebe znovu nebude vyzváňať mobil.“ Vyplazil
jazyk a hodil mi ho do ruky. Na displeji sa objavilo neznáme číslo. Prosím, len
nech sa znovu nič nedeje.
„Áno ?“ zadívala som sa na Liama s podopretou hlavou
a upreným pohľadom na mňa.
„Dobrý deň, slečna Jane Wallisova ?“
„Áno. Kto je tam ?“
„Stuartová, riaditeľka. Vaša sestra je tu vedľa mňa a ja
by som sa potrebovala s vami o niečom pozhovárať. Mohli by ste sem
prísť ?“
„A -Áno, hneď som tam.“ Zložila som.
„Ja, musím ísť.“ Vykoktala som a obliekla si plášť.
„Čo, čože ? Kam ?“ vypŕskol Liam.
„Tayna má nejaké problémy v škole, idem po ňu.“
„A večer ?“ zakričal.
„Budem ťa čakať.“ Odpovedala som a utekala k autu.
Rýchlo som otočila
kľúčom v zapaľovaní, pridala plyn a ponáhľala sa do školy. Rýchlo som
prešla cez známu chodbu až ku kancelárií riaditeľky, kde som jemne zaklopala na
dvere. Po tom, čo mi prísny hlas povolil vstúpiť dnu som otvorila dvere
a uvidela Tanyu sedieť na stoličke oproti riaditeľke.
„Dobrý deň. Prosím, posaďte sa.“ Kývla som hlavou a poslúchla
ju.
„Tanya, môžeš ísť. Chcem sa porozprávať s tvojou
sestrou.“ Tanya sa so sklonenou hlavou zodvihla a tašku za sebou ťažko
ťahala. Keď sa za ňou dvere zavreli, znovu som sa otočila k riaditeľke.
„Dúfam, že nebude vadiť, ak ti budem tykať. Donieslo sa mi,
že vaša mama je v nemocnici a predpokladám, že pomáhaš otcovi s domácnosťou,
všakže ?“
„Áno, bolo by to preňho priveľa.“
„Preto ti chcem povedať, že Tanya sa mi zdá trochu
zanedbaná. Nemyslím výzorom. Myslím tým, že by si sa jej mohla viac venovať.
Možno sa s ňou pozhovárať, ísť s ňou von alebo len s ňou stráviť
voľnú chvíľku. Zdá sa mi uzavretá. Nie je taká veselá tak, ako po iné dni. Ako
je to s ňou doma ?“
„Doma je v poriadku, pomáha mi upratovať, učím sa s ňou
ja alebo otec a občas sa s ňou hrám.“
„To je presne to, potrebuje viac pozornosti. Skús sa chytiť
mojich rád, možno to pomôže, kým sa mama nevráti domov.“ Pousmiala sa. Bola som
jej vďačná za to, že ma upozornila.
„Určite. Ďakujem vám.“ Rukou ma potľapkala po pleci a nechala
odísť.
„Čo na mňa bonzovala ?“ opýtala sa Tanya v aute.
„Nič.“ Odvetila som sa usmiala sa do spätného zrkadla, v ktorom
ma pozorovala.
„V škole nás učia, že sa klamať nemá.“ A naschvál to
musí vytiahnuť práve teraz, keď to ani ona nedodržiava.
„Nemôžem ti povedať to, o čom sa rozprávajú dospelí.
Zajtra je sobota, čo budeme robiť ?“
„Nič, pretože ty pôjdeš von s Liamom, otec bude
pracovať a mňa nasáčkujete k tete Rachel.“
„Sľubujem, že budeme mať sobotu len my dve?“
„O malíček ?“ zavesila sa mi na sedadlo, kým sme stáli na
semafóroch.
„Samozrejme.“ Zaškerila som sa rukami sa mi obmotala okolo
krku, až som nemohla dýchať. Domov sme prišli o niekoľko minút neskôr.
Radostne vybehla do izby a zavrela sa tam. Ja som zatiaľ uvarila večeru a skoro
prevrátila hrniec s vriacou vodou na seba, keď mi v mikine zavibroval
telefón.
„Obleč si niečo teplé, dnes to bude na dlhšie. Ľúbim ťa xx
L.“
krasna cast ako vzdy :D a inak co to bolo za knihu ktoru si spominala? :D džana
OdpovedaťOdstrániťŠkoricové dievča :) a ďakujem :) xx
Odstrániťjuuuj :) dokonalosť! :) krása! :)teším sa na ďalšiu! :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne :) x
Odstrániťuz sa tesim na cas straveny s Tanyou :) tiez mam sestru ale tak my na seba akurat tak vrieskame :D inak super cast :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) ja som jedináčik takže...nič také nehrozí :/ xx
OdstrániťKraasne, dokonalé :)
OdpovedaťOdstrániťteším sa na ďalšiu :D
ďakujem :) xxxx
Odstrániťuzasne :333
OdpovedaťOdstrániťale ta otazka .. „Pokašľal som si to na plnej čiare alebo len trochu ?“ :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
inac to len ja nemam so sestrou velmi dobre vztahy???! :OO
Nie si :D aj ja mam ale.s bratom :) a kraasna cast :) beautiful !! :*
OdstrániťĎakujem baby :) ja to neviem posúdiť, som jedináčik :) xxxxx
OdstrániťProsiiim:) nemohli by ste si kuknut tuto poviedku a nechat na nu názor ? :) http://mylittlebigfantasy.blogspot.sk .. BTW, prečítala som si všetky poviedky na tejto stranke a Live with love bola proste top <3 ateším sa na pokračovanie AFY :)
OdpovedaťOdstrániťooou :D tá krátka, no krásna scéna s Liamom :33 sú spolu zlatý :D :))
OdpovedaťOdstrániť"Mimochodom, robíš otrasné desiaty. Už teraz ľutujem tvoje deti" úprimnosť nadovšetko :D Tanya, sto bodov, fakt :D D zabilo ma to :DD ... skazila tú surodeneckú chvíľku.. :D
krásna časť.. teším sa na ďalšiu.. :D som zvedavá čo Liam vymyslel, kde pôjdu... teším sa :33