Live with Love 21.

Tak baby, ako to ide? Polka prázdnin za nami :/ Fu to! Čo to tu píšem, veď ešte stále máme čas. Dúfam, že mojimi drístami vám aspoň trošla spríjemním dni voľna. Dala som tam aj jednu moju obľúbenú rozprávku, tak dúfam, že sa vám bdue páčiť aspoň troška :) A musím vám ešte povedať, že nebiem kedy bude ďalšia časť, pretože to vyzerá, že pravdepodobne vo štvrtok opustím dom, v ktorom bývam, a zatiaľ neviem kedy sa vrátim :/ Možno sa niečim inšpirujem ;) Tak sa zatiaľ majte :*

Pondelok ráno sa začala krutá školská realita. Naša stará roztrasená angličtinárka, ktorá mi svojim oblečením pripomínala tetu Amandu, na nás vytiahla zoznam povinnej literatúry na tento školský rok. Povedala by som, že bol dlhší ako priemerná rolka toaletného papiera.

,,Robíte si srandu?“ Cat držala svoj zoznam v rukách a udivene pozerala na pani Taylor. A nebola sama. Nikomu v triede sa to pochopiteľne nepáčilo.

,,Ja nikdy nežartujem , slečna Russellová.“ S vážnym výrazom, aký má nahriata rúra, jej odpovedala.

,,Pani profesorka, predpokladám, že tieto diela budeme potrebovať k maturite. Ale ste si naozaj istá, že ich budeme potrebovať všetky?“ Milo som sa jej prihovorila.

,,Tá anglická literatúra, ktorej je tam dosť málo, je povinná. Ruských a nemeckých spisovateľov som tam doplnila ja sama. Aby ste si rozšírili svoje obzory.“ Povedala s odporným úsmevom na tvári.

,,Ak sa pozriem z okna, tak toho uvidím viac ako na týchto dvoch obojstranne zapísaných papieroch rozmerov A4.“ Drzo a hlavne nahnevane som jej to povedala do očí. V pozadí triedy som počula tiché ,,úúú.“

,,Výborne. Teraz si môžete zobrať svoje veci a cestou do riaditeľne sa môžete pozrieť von cez každé okno, ktoré zbadáte. A vezmite aj slečnu Russellovú, nech zažije troška srandy.“ S Cat sme na seba pozreli a bez slova sme odišli z triedy.

,,Tak dámy. Čo vás sem privádza?“ Povedal riaditeľ, ktorý sa vyvaľoval vo svojom veľkom koženom kresle. Rukou nám ukázal na gauč pri stene a tak sme sa obe posadili.

,,Už som dostal stručné informácie o tom, čo sa stalo v triede pani Taylorovej. A naozaj by ma zaujímalo aký máte problém.“ So založenými rukami si sadol na stoličku oproti nám.

,,Tí starí, už dávno mŕtvi, komunistický autori sú náš problém. Ak stihneme prečítať to, čo naozaj potrebujeme, tak môžeme skákať od radosti ako tá veverička z doby ľadovej, čo našla oriešok.“ Nahnevane som mu povedala.

,,Síce netuším o čom to hovoríte, ale pomôžem vám vyriešiť vaše problémy. Slečna Jessie Smithová vás každý deň po škole rada privíta v knižnici. Po mesiaci mi poviete koľko ste toho stihli za 2 hodiny denne prečítať z toho zoznamu. A teraz môžete ísť. Prajem vám pekný deň.“ S úsmevom vám otvoril dvere a my sme vyšli na chodbu.

,,Stella, volaj políciu kým môžeš. Schyľuje sa tu k trojnásobnej vražde.“ S prižmúrenými očami a nahnevaným výrazom vyhlásila Cat.

,,Tými slovami ,,kým môžeš“ si chcela naznačiť, že treťou obeťou som ja?“ Opatrne som povedala.

,,Presne.“

,,Prečo?“

,,Keby som vedela, že v záchvate hnevu z teba letia také somariny, tak by som ti zakázala hovoriť.“

,,Tak fájn.“ Otočila som sa a odišla som. Je pravda, že som sa na ňu trocha urazila. Celý deň som sa jej úspešne vyhýbala, no stretli sme sa v knižnici. Tomuto stretnutiu by sa asi nedalo zabrániť.

,,Stella, prepáč. Bola to aj moja chyba.“ Potichu sa ku mne ozvala, keď sme sedeli za jedným stolom a pod nosom sme mali hrubé knihy.

,,To nič. Viem, že vždy poviem nejakú hlúposť, na ktorú potom aj tak doplatím.“

,,Takže sa už na mňa nehneváš?“

,,Nie. Prešlo ma to po piatich minútach.“ Obe sme sa zasmiali a dostali sme nečakanú odpoveď okolia.

,,Pšššššššššššt!“ Ozývalo sa z každej strany. Toto utišujúce gesto vášnivých a študujúcich čitateľov nás rozosmialo ešte viac. Rukami sme si zakrývali ústa a snažili sme sa pokračovať v čítaní. Tá kniha bola fakt nudná a to som z nej prečítala skoro jednu stranu. A tak som si začala prezerať ľudí okolo seba a každú chvíľu som pozerala na čas.

Po tom nekonečne dlhom čase, ktorý trval presne dve hodiny, sme mohli konečne slobodne opustiť to frustrujúce miesto. Pred odchodom sme sa zapísali Jessie do čestnej knihy poškolákov a potom sme sa mohli vrátiť do izby, kde sme pokračovali v učení.

A tak to bolo každý deň. Škola, dve hodiny v knižnici a potom sme boli zavreté v izbe a učili sme sa. Kým mal Harry voľno, tak sa vždy aspoň na chvíľu zastavil za Cat. Samozrejme pokiaľ ona mala čas. Na škole jej dosť záležalo a tak sa snažila učiť všetko potrebné priebežne. Mne skoro každý večer volal Zayn. Kým bol ešte chorý chcel aby som ho prišla pozrieť, No keď som mu vysvetlila momentálnu situáciu, smial sa mi do telefónu ako blázon. Asi som mu nemala všetko tak podrobne vyrozprávať. Naše spoločné telefonáty boli dosť dlhé. Už som sa mu začínala smiať, že za svoj mobil bude platiť viac ako štát, ktorý si kupuje emisie. Na to sa vždy len zasmiala a povedal, že rozhovor so mnou mu za to stojí.

Po tom čo sa vrátil aj s ostatnými chalanmi do práce, aby cvičili na turné, ktoré malo začať na začiatku novembra, mi zavolal až v nedeľu poobede.

,,Neverím! Takže na naše vojsko sa predsa len dá spoľahnúť. Nakoniec sa im podarilo nájsť ťa.“ Samozrejme, že som si z neho musela robiť srandu. Inak by to nešlo.

,,Prepáč. Ale bolo toho strašne veľa. Každý deň sme makali od rána do večera. A dokonca ani včera nám Paul nedal vydýchnuť.“

,,V pohode. Veď je to tvoja práca. Ale som rada, že si už konečne zavolal.“

,,Takže som ti chýbal. Že mám pravdu?“

,,Nie, ale myslela som si, že ak ti to poviem, tak sa potešíš.“

,,Skoro ti to vyšlo. Len som sa ťa chcel opýtať, čo budeš robiť večer?“

,,To je ešte vo hviezdach.“

,,Výborne! Tak sa na ne večer pozrieme spoločne z našej terasy. Takže o šiestej. Maj sa.“ A surovo mi zložil aby som náhodou nestihla namietať.

,,Čo? On má vlastnú oblohu? Veď o šiestej ešte nevidno hviezdy.“ Pokrútila som hlavou a zrejme som nahlas premýšľala, pretože Cat zbystrila svoju pozornosť.

,,Ideš večer za Zaynom?“

,,Vyzerá to tak.“ Nemo som odvetila a vrátila som sa späť k učeniu.

,,A vieš čo sa tam bude diať?“ Po desiatich sekundách sa ma zase opýtala.

,,Ja nie. Ale ty vyzeráš, že áno. Takže?“

,,Keď sme tam boli naposledy, chalani nás nútili pozerať nejaký nudný akčný film. A tak som sa s Dan a El dohodla, že ak sa dostaneme do podobnej situácie, tak sa chalanom odplatíme rozprávkou. Pre Liama to asi až taký trest nebude, ale to nevadí. Budú tam sedieť ďalšie štyri obete.“ Potmehútcky sa usmievala.

,,Fájn. Mne to vadiť nebude.“

Keď sme s Cat došli na bojovú pôdu, dvere nám otvorili asi všetky živé stvorenia, ktoré sa v dome nachádzali. Zaynov úsmev na tvári vyčaril niečo podobné na tej mojej. Tešila som sa, že som ho opäť videla.

,,Čo je dnes na programe?“ Netrpezlivo sa opýtala El, keď sme už sedeli pred telkou v obývačke.

,,Dnes sa musíme uspokojiť s týmto čarovným nástenným obrazom.“ Harry sa priam poeticky vyjadroval o plazmovej telke.

,,Keďže kôli Zaynovi nám Paul dal ,,zaracha“ aby sme náhodou neochoreli. Dodal Harry a vo vzduchu naznačil úvodzovky.

,,Skvelé. Tak tam zapni toto.“ Cat vytiahla z tašky DVD a podala ho Harrymu. El, Dan a Cat sa na seba usmievali a čakali na to, ako sa ostatný zatvária až uvidia ten názov, akože filmu.

,,Monsters, a.s. ?“ Povedal Liam celkom prekvapene.

,,Žartuješ? Príšery? Budem mať zlé sny. El, zlatko, prosím vypni to.“ Louis začal hysterčiť, ako ženská na trhu, keď predajcovi došla mrkva a ona ju súrne potrebovala.  Ale my sme sa na ňom skvelo zabávali. El len pokrútila hlavou, dala mu pusu na líce a pohodlne sa o neho oprela.

,,Na toto potrebujem veľa jedla.“ Niall sa postavil z kresla a bežal do kuchyne. odkiaľ začal prinášať misky plné pukancov, chipsov a ďalších darov kuchyne. Harry si len bez slova sadol ku Cat.

,,Zvládneš to?“ S vážnym záujmom som sa opýtala Zayna, ktorý sedel vedľa mňa.

,,Ak sa budem báť, tak si jednou rukou zakryjem oči a druhou rukou sa chytím tvojej.“

,,Práve si mi ukradol môj nápad.“

,,V pohode. Nebude mi vadiť ak si vymeníme úlohy.“ S úsmevom mi hľadel do očí a ja som si vydýchla keď už začal film, pretože ten jeho pohľad ma nútil myslieť na niečo, čo sa mi vôbec nepáčilo.

Rozprávka bola naozaj vtipná. Všetci sme sa pučili smiechom až na Nialla. Ten sa rehotal akoby to malo byť naposledy. Pukance okolo neho len tak lietali. Dan pokojne ležala na Liamovi, Harry stále niečo šepkal Cat do ucha a Louis si miestami, keď to bolo trocha strašidelné, na oči prikladal ruku El. Už som len čakala na moment, keď vyletí z gauča a už sa nevráti. A ja som sa tiež držala aby som neletela hneď za ním. Ale snažila som sa ovládať, pretože som nechcela vyzerať ako päťročné decko. Radšej som sa pohľadom vyhýbala telke. No keď na konci prišla tá smutná scéna, s malým roztomilým dievčatkom a modrým strašidlom, ani jedno ako dievčat nezostalo suché. (aby ste mali lepšiu predstavu o čom som hovorila http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&v=OJfXgFjsDjk&NR=1) No čo?! Fakt to bolo dojímavé. Zayn si to samozrejme musel všimnúť a svojou rukou ma objal okolo pliec. Oprela som sa o neho a snažila som sa zastaviť ten potok slz.

Keď sa to skončilo, Zayn ma schmatol za ruku a ťahal ma preč. Zrazu sme sa ocitli vonku na terase pod oblohou plnou hviezd.

,,Wooooow! To je nádhera.“ Vonku bolo jasno a tak sme perfektne videli na nebo posiate hviezdami.

,,Hej. Aj mne sa tu páči. Vždy keď chcem premýšľať alebo byť sám, tak prídem sem.“

,,A nad čím premýšľaš, keď sme chodíš?“

,,Nad životom, nad priateľmi, nad rodinou a fanúšikmi. Proste nad tým všetkým čo sa okolo mňa deje.“

,,A aký je tvoj život?“

,,Je naozaj skvelý. Užívam si to. No mám pocit, že niekedy sa to všetko deje až príliš rýchlo. Každý deň sa stane niečo, čo ovplyvní ten nasledujúci. A nakoniec z toho vznikne niečo čo ovplyvní môj život.“

,,Narodil si sa, začal si rozprávať, chodiť, spievať, prišla škola, X-factor a teraz máš vlastnú spevácku skupinu.“

,,Nie som si istý tým poradím, ale tak nejak. Je to ako súhvezdie. Ak pospájaš jednotlivé hviezdy dokopy, vznikne ti nejaký obraz, niečo čo dáva zmysel.“ Povedal a zadíval sa na hviezdy.

,,Ja poznám len jedno súhvezdie, ktorého názvom som si aj tak nie celkom istá. Radšej si vytváram vlastné súhvezdia. No vždy pri tom zistím, že aj tak je každá druhá hviezda lietadlo, ktoré mi všetko pokazí.“ Už som len počula ako sa Zayn smeje. Zase.

,,Vždy si zo všetkého robíš srandu?“

,,Neviem. Ale podľa mňa je to lepšie ako by som mala plakať nad tým, že niečo nevyšlo tak ako som si predstavovala. Sny a predstavy majú výhodu v tom, že sú len tvoje a ty si ich môžeš upravovať podľa seba. Môžeš sa tváriť, že to tak malo byť aj keď ti to nevyšlo, pretože nikto v skutočnosti nevie ako to malo byť.“ Zamyslene som povedala.

,,Hmm. Tak to je fakt pravda.“ Uznanlivo povedal. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, no potom som už musela ísť.

 Stella 

 Cat