Winter Love ♥-25.časť

Viem,je tu po nejakej tej dlhšej dobe. Prišla som na nové nápady a po včerajšom večery strávenom s El som dostala chuť písať celý deň a noc. Určite to tak bude keď zajtra všetko poupratujem,pokosím dvor a pozametám zvyšnú trávu.  Dnešná časť,no neviem,písala som ju dosť dlho. Navyše mám novú časť Born to Him,chceli by ste ?

Veľmi Vám chcem poďakovať za návštevnosť,ktorá každým dňom stúpa o neskutočné čísla. Thank you :* Ak máte nejaké otázky,kľúdne sa pýtajte v komentíkoch,poprípade mi sem hoďte vaše nápady k poviedke. Ja sa len a len poteším ;)

Určite sa mrknite na tento blog. Adminka píše skvelé poviedky,stojí za to prečítať si ich. Tak vám prajem pekný víkendík,nepreseďte ho pri PC a užívajte si dni,ktoré ešte netrávime v škole.

 See you later :* xxx

Nový deň,nové ráno. Už ma neprebudil žiadny zákerný telefonát o pol ôsmej. Zobudila som sa svojvoľne,pri najdrahšej osobe na svete. Svoju ruku mal preloženú na mojom bruchu a ja som ho budiť nechcela,tak som zostala ležať a pozerala naňho. Pomaly odfukoval,sem tam sa pomrvil a znovu zostal v rovnakej polohe.
„Ja som už hore." otvoril oči a daroval mi úsmev.
„Dobré ránko." naklonila som sa k nemu a pobozkala ho.
„Aj tebe. Ale ránko nie je už dávno. Je pol jedenástej." na stolíku som nahmatala rukou telefón a naozaj bolo niečo po pol jedenástej. Nikdy nespím tak dlho.
„A ty si hore odkedy ?" posadila som sa na posteľ a hrala sa s jeho kučierkami zatiaľ čo on prehadzoval prikrývku z jednej strany na druhú.
„Bol som už raz dole na recepcii. Stretol som aj ostatných,boli sa naraňajkovať." odpovedal mi so zažmúrenými očami. V tom momente náš rozhovor prerušilo klopanie na dvere.
„Ktorá osoba nás otravuje v takúto neskorú rannú hodinu ?" zaboril hlavu do vankúša,čím naznačil,že on otvoriť nemieni. Lenivý a to hneď z rána.
„Idem ja,vidím,že ty toho nie si schopný." skĺzla som dole z postele a vykročila k dverám.
„Ďakujem,že si taká chápavá miláčik." pretočil sa na chrbát a oprel sa o vankúše. Otvorila som dvere a koho sem čerti nedoniesli,Louis s Niallom.
„Ahojte,čo potrebujete ?"
„Čauté !" zvolal Harry z postele a následne si všetci traja veselo zakývali. Svoje pohľady upreli na moju postavu. Bolo mi až trápne stáť pred nimi,keď na mňa tak zízali.
„Mám na sebe Harryho tričko,no a ? Svoje pyžamo som si včera zabudla zbaliť."
„Ách,jasné. Ako som na to mohol zabudnúť." ironicky mávol rukou a Niall pokračoval.
„So Zaynom som našiel skvelé miesto na pláži,včera sme sa tam boli prejsť. Ideme ?"
„Určite." rázne som odvetila,zatiaľ čo Harry niečo mrnčal v pozadí.
„Dobre,čakáme vás dole na recepcii o pol hodiny."zavrela som za nimi dvere a odplávala k skrini.
„Kde máš pyžamo ?" druhý krát rovnaká a ironicky povedaná otázka. Neznášam,keď sa ľudia robia hluchými a opýtajú sa jednu vec tristo krát ale preňho som to ešte raz zopakovala.
„Doma v skrini a sladko odpočíva v spoločnosti ostaných nočných košieľok." žmurkla som jedným okom a znova sa venovala skrini. Vytiahla som z nej plavky,dve osušky a zhrabla aj jednu hotelovú deku,nebude im chýbať. Veď si ju vezmeme iba na pláž a znova vrátime,hoci plnú piesku a rôznych nečistôt.
„Ty chceš ísť na pláž ?" jedným okom na mňa zazrel a z toho som usúdila,že sa mu to píliš nepáči. 
„A ty nechceš ? Pekné sa opáliš a budeš ako,ako neviem čo." pokrčila som nosom a hodila sa k nemu na posteľ.
„Ja som chcel,aby sme tu ostali a strávili dopoludnie v posteli." ofučane na mňa zazrel a objal vankúš. Je taký milý,keď sa hrá na nahnevaného. Rukou som mu začala "odkladať" nabok kučierky,ktoré mu padali do čela a začala mu "prehovárať do duše"
„To môžme aj večer. Teraz sa ide na pláž,zdvihni zadok,leňoch." začala som ho ťahať za ruku,načo on vynaložil viac sily než ja a stiahol ma na seba.
„Áááá." zakričala som,keď som dopadla naňho. Po pár sekundách niečo zapraskalo a už bola posteľ naklonená. 
„Zdá sa mi to,alebo máme niečo s posteľou ?" ruky zložil z môjho chrbta,pomohol mi vstať a prešiel k tej časti posteli,ktorá bola tak trochu krivšia a začal hútať.
„Sme tu ešte len jeden deň,a už sme niečo zničili. Zajtra bude na rade čo ? Záchod ?" skrčila som sa k zlomenej nožičke posteli a zadívala sa na odlomený kúsok.
„Máš tu nejaké knihy ?" vyjavene som naňho zazrela a dostávala tušenie,že sa mu prejavuje úpal zo včera.
„Mám,tri. Našťastie som si ich zbalila a...NIE !" až vtedy som pochopila čo s nimi chce urobiť.
„Hádam nimi nechceš podoprieť posteľ. Moje drahé knihy." žalostne som zalomila rukami a nevedomky sa posadila na posteľ. Hneď som podskočila a stála vedľa dovolenkového kutila číslo jedna.
„Máš iný nápad ? Alebo budeme spať radšej na zemi ? Ja s tím problém nemám,vyspím sa všade kde aj ty." pobozkal ma na líce a zamával knihami pred očami. Ten manipulátor !
„Nie. Pokračuj." ruku som vrátila nazad k telu a naštvane sa mu otočila chrbtom. Nechala som ho v začatej robote a začala baliť osušky a všetky potrebné veci na pláž. Po pár minútach a testovaní stabilnosti postele sa Harry hrdo chválil,že opravil posteľ s MOJIMI knihami. Dotiahla som ho až na recepciu,kde nás už všetci čakali. Eleanor mala veľkú plážovú tašku,Louis niesol deky a na hlave mal ten nešťastný klobúčik zo včera,Zayn osušky s futbalkou a Niall bedmintonové rakety a ruksak,ktorý mal prevesený na pleci. Ja som osušky dala taktiež Harrymu,nebude chodiť ako nejaký šéf bez žiadnej záťaže. Pod vedením Zayna a Nialla sme zastali pred kríkmi a nechápavo na nich zazerali. 
„Máme tam ísť cez kríky ?" Louis bol konečne proti niečomu.
„Včera som do nich spadol,a tak som našiel to pekné miesto na pláži. Je tam už diera takže tam v pohode prejdete." roztiahol vetvičky a nechal ísť dámy prvé.
„Idem ja,po včerajšku to už horšie byť nemôže." Eleanor sa odhodlala a išla prvá. Najprv prehodila svoju kabelku a tak nasledovala ona. Za ňou som išla ja,a tak to pokračovalo aj s ostatnými. S menšími škrabancami a vyfackovaní konárikmi sme zastali pred krásnou piesočnatou plážou,obkolesenou palmami a nádherným azúrovým morom. 
„Ospraveldňujem sa,tá diera bola vedľa." skonštatoval s pohľadom namiereným o pár metrov ďalej,z ktorého sa vyknísal Zayn. Zazrel na nás jedným okom a nadvihol ruky v podobe "ja nič".
„Niall !" naraz sme skríkli ale nechali to tak. Užívala som si ten príjemný pocit,keď mi teplý piesok pretekal medzi prstami. Pri mori som bola prvý krát a dala som to aj patrične najavo. Pobehovala som z jednej strany na druhú až som nakoniec zakotvila pod palmou v tieni. Rozprestreli sme si deky,natreli sa a mohlo sa ísť do vody. Problém však je,že ja sa kúpať príliš nemusím. Neviem čím to je,ani v škole nemám radosť,keď máme namiesto telocviku v telocvični plávanie. Ostatní idú vyletieť z kože,no ja nejako nadšená nie som. Aj Ellen na mňa pozerá ako na prízrak,keď všetci skáču do vody a ja sedím na lavičke.
„Ja ostanem radšej na brehu,pridám sa k vám neskôr." odstavila som ich na plnej čiare.
„Na mňa sa nepozerajte,dôvody poznáte." Zayn zaujal rovnaké stanovisko ako ja. Harrymu som výslovne zakázala brať ma na ruky a hádzať do vody,to by som sa presťahovala do inej izby alebo možno aj k El a Louisa taktne presunula do našej izby. Možno by ich posteľ ani neudržala a ďalšie knihy by si museli ísť nakúpiť do knihkupectva. Všetci odcupitali do vody a už som iba videla končatiny,keď sa navzájom potápali. Chudáčik Eleanor,padla im za obeť ako prvá. Po tom,ako som ich videla ako sa zabávajú som neodolala a rozhodla sa pridať sa.
„Poď aj ty,bude zábava." snažila som sa presvedčiť Zayna.
„Nie,ja sa vody bojím a navyše neviem plávať." zmrštil tvár do divnej grimasy.
„Veď plávať nemusíš,budeš sa iba čľapkať ako aj my." znovu som ho snažila zlákať do vody a to som ho už ťahala za ruku.
„Fájn,vidím,že mi nedáš pokoj,kým nedám do vody aspoň prst na nohe."
„No vidíš !" rozjašene som poskakovala,potľapkala ho po pleci a utekala na pred. 
„Bacháá ! Idem do vody." zakričal,načo všetci spozorneli. Kým zízali na to,ako sa Zayn historicky prvý krát dotkne morskej vody som sa ja začal čvachtať ako nejaké malé dievčatko,vodu som si prelievala z jednej ruky do druhej a neskôr som pocítila ako ma niečo šteklí na nohe. 
„Ááá,do čerta !" zapišťala som a celá som spadla do vody. Za mnou čupela Eleanor a nejakým lístkom ma šteklila na lýtku.
„Zľakla si sa ?" radostne si podskočila a odhodila lístok. 
„Toto mi viackrát nerob. Chceš sa dožiť nejakého synovca ? Ak áno,nerob mi infarktové stavy."
„Nevedela som si to odpustiť. Nehnevaj sa mňa." smutné oči mi nedovolili byť na ňu naštvaná viac než päť sekúnd. Som tak ľahko ovplyvniteľná,musím s tím niečo začať robiť. Na tváry som bola urazená,no v mysli som sa smiala ako zmyslov zbavená,keď na mňa robila psie oči. Nedokázala som sa už udržať a kútiky mi začali trhať úsmevom. Rozohnala som sa rukou po vode a špľachla na ňu pár väčších kvapiek. Samozrejme,že to nezostalo len pri tejto jednej rane. Pridali sa aj ostatní aktéri našej dovolenky.

„Nie,nie,nie niééé." kričala som na Harryho,ktorí so mnou bežal k nejakej veľkej skale.
„Hádam ma odtiaľ nechceš hodiť do vody. Chceš si nájsť inú frajerku a mňa sa takto zbaviť ?" urazene som odvrátila tvár.
„Ja ? Nikdy,to by som nikdy neurobil. Teba ľúbim nadovšetko." dožadoval sa bozku. 
„Nie,len so mnou nelez na tú skalu."
„Tak dobre,ale zajtra tam pôjdeme. Sľubuješ ?"
„Ak ma pustíš tak ti sľúbim aj modré z neba." moje nohy konečne zacítili jemný piesok a spoločne sme sa rozbehli k dekám. 
„Poď sem,nijako ti to nepomôže. V tej vode skončíš tak či tak. Nemal si mi kradnúť ten klobúk,teraz mi bude tak dlho schnúť." Louis sa vyhrážal Niallovi,ktorí sa márne snažil vyškrabať na palmu. Eleanor si so Zaynom prihrávala loptu a ja som len neveriacky kývala hlavou.

Keď skončila naša menšia vodná vojna,zhodili sme sa na deku a kým chalani hrali karty,ja som na Harryho hádzať piesok. Len tak,nuda robí svoje. Louis sa zo mňa smial a Eleanor mu začala robiť to isté.
„Láska,nemáš čo na práci ?" ani sa neotočil,iba sa venoval svojej dôležitej rozohratej partičke.
„Pravdu povediac,nie. Nemám a ty ?" 
„Ja mám nápad." zvolal a začal na mňa hádzať piesok tiež. 
„Opakuješ sa ? Nevymyslíš nič originálnejšie ?" provokovala som ho.
„Nie,nie som tak tvorivý tvor ako ty miláčik." vyškieral sa mi. Ách,ten je nenormálne aktívny. Celý zvyšok dňa sme sa s Eleanor piekli na slnku,sem tam zajajkala,pretože ju opálilo podľa mašličky,ktorú mala zaviazanú na chrbte a Louis s Harrym nám stále robili zle. Hádzali po nás kôstky od melóna a neskôr aj oriešky,ktoré Niall starostlivo obraňoval,zbieral a následne znovu odkladal do sáčku. Zayn prekonal svoju fóbiu z vody až sme ho z nej nejako nemohli dostať von.
„Zayn,je už pol deviatej. Ideme." ťahal ho Niall za ruku,keď odmietal výjsť z vody. Kričal naňho keď sme skladali deky,žmýkali si vlasy a balili všetko jedlo,na ktoré Niall ukázal prstom. 
„Ešte päť minút." zvolal a celého ho polial. Tú slanú vodu mal hádam aj v krku ak nie ešte hlbšie.
„Zajtra si tu môžeš aj postaviť loď z paliem ale ja sa chcem ísť najesť ! Neoberaj ma o toto potešenie."
„Dobre,idem. Hlavne na mňa nekrič." obliekol sa a do hotela sme sa už dostali po chodníku,ktorí sme našli o pár metrov ďalej,než boli kríky. V jedálni sme sa spokojne najedli a zhovárali o tom,že nás neprepadla ani jedna fanúšička,ani jeden paparazzi a ani nič podobné. Po výdatnej večery sme sa všetci odobrali do svojich izieb a zaspali ešte skôr,než sme sa dostali k posteli.