Winter Love ♥-24.časť

Lásky,ani neviete aká som rada,že som to sem mohla konečne pridať. Po tej päť dňovej odstávke som znovu nazad živá,neutopená a navyše so prežila dom,v ktorom sa všetko rozpadalo. Moja maličkosť aj so sesternicou pokazila asi päť vecí ale ujo všetko opravil. Radosť mať takého človeka zo sebou. Stačilo môjho básnenia,aj tak to určite nikoho nezaujíma ale ja som proste taká,každému všetko hneď vykecám. Časť by mohla byť aj lepšie ale už som nevedela,čo tam dať tak dúfam,že sa bude páčiť. Pekné čítanie ;) :*

P.S. S tou španielčinou,neviem či to bude dobré. Ak tam budú chyby,opravte ma. Budem iba rada,nechcem tam mať nejaké nedorozumenia. :)

Neodpustila som si nepridať sem Eleanor. Asi takto som vyzerala ja,keď som svoje tašky nakradala do auta :D

Auto začalo pomaly spomaľovať a hlavný šofér Harry sa chopil riadenia.
„Čo sa deje ?" Niall pohotovo zdvihol hlavu od nejakej hry a zadíval sa na nás.
„Louí ?" Eleanor s tím začala,keď jej Louis odmietol kúpiť už asi v poradí pätnásti časopis.
„Houston,máme problém ?" Zayn,ako inak. Už sme sa od neho nakazili a pri jazde po nejakej dedine alebo malom mestečku sme stáli von strešným oknom a ochladzovali sa. Jazyky vyvalené ako psy,dehidratácia v pokročilom štádiu a pot sa z nás dal žmýkať.To bol ale nápad ísť do Španielska autom z nejakej spráchnivelej autopožičovne na pokraji krachu.
„O-oúú." o-oú môjho priateľa je konečné. Sme v háji ! Louis a Harry šikovne vyšli von a namierili si to ku kufru. Ich bledé tváre a zdesený výraz v tváry nevypovedal nič dobré. Všetci sme vyšli von a stáli pred kufrom hodnú chvíľu.

„Ešte raz a naposledy. Čo sa deje ?" Niall nástolil na svojej otázke.
„Nechcem vás nijako strašiť ani nič podobné ale myslím,že nám došiel benzín." Lou s Harrym so zaborenou hlavou v kufri niečo prehadzovali a vyhýbali sa našim pohľadom.
„Veď to nie je nič hrozné. Na zozname bol kanister s benzínom. Tak ho vyberte,dolejte benzín do nádrže a ide sa ďalej." El vyriešila problém a už aj sme chceli nasadnúť nazad.
„No to bude asi ďalší problém."
„My nemáme kanister,že ?" spýtala som sa aj keď mi bola odpoveď jasná.
„Nie." Zayn si čapol rukou po čele a prešiel po celej tváry. Niall sa začal smiať ako po liekoch a ja s Eleanor sme vypúlili oči.
„Dobre,žiadnu paniku. Je to v poriadku. Určite tu niekde bude pumpa."
„Harry,ak si si nevšimol sme na poľnej ceste. Okolo nás je iba prach,stromy,pripekajúce slnko a silno pochybujem,že po tejto ceste niekto za posledné tri roky išiel."
„Fájn,máme menší problém." fľochol rukou a otvoril kapotu.
„Menší ? Veď toto je katastrofa. Čo tu chcete robiť ?" vybuchla som od nervov.
„Veď nemáme problém s motorom,Harry." zakričal Niall.
„Mám slovník." Louisa sa ihneď ohradil s klobúčikom na hlave a pilotkami na očiach,ktoré nedal dole a odkedy sme zaliezli do auta.
„Dobre,tak v ňom nájdi ako sa povie dvaja idioti zabudli kanister namiesto bedmintonových košíkov." Eleanor naštvane pochodovala v tieni ovievajúc sa časopisom.
„Nadávky tu isto nie sú,láska."
„Tak mi teda povedz,čo tu máme s Cassie robiť."
„Užívajte si nič nerobenie a vychutnávajte si pohľad na tú krásnu prírodu." vypľul zo seba Harry,ktorí si už prezliekal tretie tričko.
„Mám si vychutnávať štípance od komárov ?" znechutene som naňho zazrela spod slnečných okuliarov.
„Napríklad."
„Skvelé. Vážne skvelé." s umelým úsmevom som išla za Eleanor. Niall sa snažil vyštverať na strom aj s telefónom,Zayn mu robil rebrík ale ja som neverila,že by v tejto pustatine našiel Wi-fi
Spravila som divnú grimasu,El si na hlavu nasadila veľký klobúk s mašľou a sadla do vysokej trávy. Nemala som srdce nechať ju tam samú,tak som si sadla k nej.
„Načo sme sa tu trepali. Namiesto toho,aby sme sa čvachtali v mori sedím bohvie kde,spotená od hlavy po päty pred dodávkou,ktorá sa pomaly rozpadá."
„Ber to z lepšej stránky,opáli ťa tu. A oveľa viac než v Anglicku."
„Chcem vedieť,kedy sa dostaneme aspoň k nejakej pitnej vode aby som sa aspoň umyla. Naši sprievodcovia to určite zariadia,že ?" poslednú vetu viac menej zakričala,ale hentí dvaja stále sedeli v kufri a diskutovali s Niallom a Zaynom.
„Dievčatá vstávajte,ideme to odtlačiť k najbližšej pumpe." pomohli nám postaviť sa a mohli sme vykročiť. Niall sa odmietol zúčastniť na tlačení dodávky tak si vybral gitaru z puzdra a vykračoval medzi nami a spieval si o tom,ako nás niečo zožerie.
„Niall,netrep tu hovadiny ale sadaj sa volant." nakázal mu Harry.
„Baby,tiež by ste nám mohli pomôcť." Louis otočil hlavu zatiaľ čo sa s rukami zapieral o dodávku. My sme ležérne kráčali pár metrov za nimi a rozoberali teórie,kam naša krásna dovolenka dospeje.
„Tak ako povedal Harry,užívame si dovolenku s nič nerobením a kocháme sa tím nádherným pohľadom na prírodu." zaškerila som sa.
„Niall,šoféruj rovno nie ako teľa,ktoré je dve hodiny na svete." buzeroval ho Zayn.
„Nemám vodičák,nekrič na mňa. Nemáš sa čo ozývať,kúpil si auto ale vodičák nemáš tiež." protirečil mu.
„Hotél !" zakričala El. Vyzerala,akoby našla v púšti nákupné centrum.
„Kde ?" Niall vystrčil hlavu von oknom,no márne sa snažil zachytiť okolie.
„Na tabuľke je nápis Hotel. Je odtiaľto kilometer." zastala pod menším pútačom.
„Odkedy hovoríš po španielsky ?" s nadvihnutým obočím na ňu zazrel Louis spod klobúka.
„Je tu značka 1km. To hádam rozumiem nie ?."
„Tak tento vraj odtlačíme ešte kilometer a potom sa začneme vyhrievať pri mori a chladených drinkoch." zavelil Harry a znovu sa pustili do tlačenia. Kilometer sme si poctivo odšľapali a po tom,čo sa stalo ďalej ani neviem ako začať.
Stáli sme na poľnej ceste,na ktorej sa prach preháňal kade tade a dopadal rovno do našich očí. Ako siedmi idioti vedľa seba,s kuframi v rukách,slnečními okuliarmi na očiach pokrčenými nosmy a zvráštenými čelami sme stáli pred spráchnivelou budovou,ktorá už dávno nepripomínala hotelík o ktorom tabuľka na ceste hovorila. Tabula s názvom hotela sa pohupovala na jednom klinci z jednej strany na druhu keď zafúkal vietor,okenice boli pozatvárané a pred dvermi,ktoré boli zaklincované s doskami sedel postarší muž v slamenom klobúku,bermúdach a rozopnutej košeli s pivom v ruke a v ústach repžúval steblo slamy. Do našej uvítacej reči sa zapojil aj protivný pes,ktorý zabrechal a následne urazene prežiel popred nás.
„To je ten hotel ?" vykoktal sa Harry.
„Iný tu nie je." obzrela som sa okolo seba a uvidela toho chlapa ako na nás zazerá.
„Salud." veselo sa zaškeril,nadvihol fľašu a odpil si z nej kým sa stále jendou rukou opieral o vyšší schodík.
„Rozumie mu niekto ?" zisťoval Zayn,keď už Eleanor odpustila Louisovi naše "menšie" zdržanie.
„Povedal zdravím." odpovedala som mu.
„Láska ? Ty vieš po španielsky ?" Harry na mňa vyjavene zazrel z hora. Stačilo mu iba zohnúť hlavu keď ma držal rukami okolo pásu.
„Toto jediné ma Ellen naučila." pokrčila som plecami.
„Vydržte,moment." Louis vbehol do auta a vidieť mu iba bolo zadnú časť tela.
„Tu si asi chladené drinky nevypijeme,Harry." zadívala som sa na pána s priblblím úsmevom. Neostalo mi nič iné,ako sa tiež usmievať. Ešte som mu aj zakývala.
„Mám to." výťazne nad hlavou zdvihol slovník.
„Teším sa na tvoje dorozumievanie." zašvitoril Niall a už sme sa vybrali k tomu chlapovi.
„Salud. Ehm...Hotel ?" ukázal na budovu v pokročilom štádiu rozkladu. Louis mal na sebe stále klobúčik s okuliarmi a posunkami sa snažil dorozumieť. My ostatní sme radšej stáli obďaleč. Harry na mňa stále zazeral a pýtal sa,či mu rozumiem.
„Este hotel no está en uso. Otro hotel está a pocos kilómetros de distancia." rukou si utrel ústa,fľašu odložil nabok a začal ukazovať na cestu ďalej.
„O čom hovorí ? Louis,hľadaj v slovníku." nakázal mu Zayn. Louis zmätene listoval a listoval,Eleanor nestíhala nič prečítať a Niall sa iba posmieval.
„Dovolíš ?" ozval sa Niall,vytrhol slovník Louisovi z rúk a skryl v náručí.
„Usted nos puede decir dónde está el hotel más cercano?" Niall začal plynule hovoriť po španielsky. Nechýbali nám vyjavené výrazy v tvárach a padnuté sánku kolísajúce sa vo vzduchu.
„Habla Ingles ?" opýtal sa ten chlapík,ktorý sa už postavil pred nás a krútil hlavou.
„Si." vyletelo z Nialla.
„Čo hovoril ?" Eleanor s Louisom sa posunuli k Niallovi,hlavnému prekladateľovi.
„Či hovoríme po anglicky."
„Si." zopakovala Eleanor s prívetivím úsmevom.
„Máte šťastie,že je moja matka z Anglicka." doteraz pre nás neznámi chlapík spustil po anglicky a my sme naňho znova zízali ako na prízrak.
„No nemohli ste sa ho to opýtať hneď na začiatku ?" zašomral Harry.
„Tento hotel nie je v prevádzke už pár rokov. Ďalší je o tri kilometre ďalej. Vidím,že vaše auto to má už za sebou alebo sa mýlim ?"
„Došiel nám benzín." odpovedal mu Zayn a pohľadom spaľoval oboch našich šoférov.
„Dovoľte sa mi predstaviť. Som Armando,neďaleko mám dom a tu skladujem úrodu,ktorú pozbieram zo svojej záhrady. Vydržte tu chvíľu." všetkým nám podal ruky a odbehol na niekoľko minút.
„Žeby išiel po motorovu pílu ?"
„Niall,prosím ťa načo by išiel po motorovú pílu ?" nechápavo som naňho zazrela ako aj ostatní.
„Povedal nám,že tu nelegálne skladuje svoju úrodu. Rozreže nás,napchá do mrazáku aby sme o tom nikomu nepovedali."
„Aspoň sa schladíme." po tom,čo mu Eleanor svojvoľne odpovedala načo sa k nám už blížil Armando.
„Benzín pre vás." ukázal na kanister,ktorý pred nás postavil.
„Ale...ako sa vám máme oplatiť ?" vysúkal zo seba Louis.
„Vy sa za to pôjdete ubytovať do penziónu mojej manželky. Je to o tri kilometre ďalej." do slovníka nám ceruzkou nakreslil stručnú mapu. Poďakovali sme sa mu a akonáhle sme nastúpili do auta,Louis sa začal rozčuľovať,že mu zničil drahú a dôležitú položku pre náš ničím nerušený výlet. Hormóny sa ukľudnil až vtedy,keď sme zastavili pred menším hotelíkom.Na pohľad bol útulný,okolo neho sa týčili palmy,okolo chodníka a terasy boli vysadené okrasné kríky a kvety. Oproti sa hneď ligotalo more a my sme spokojne zaparkovali na parkovisku. S batožinou sme sa dotrepali až na recepciu,kde nás Niall zachránil so svojou španielčinou. Vzali sme tri karty a nasáčkovali sa do izieb. Vedľa nás mala izbu Eleanor s Louisom,zistila som to vtedy,keď som ju počula ako kričí kúpeľňa.
„Dopadlo to lepšie,než som čakal." povedal Harry,keď dal tašky k skriny a posadil sa vedľa mňa na posteľ.
„A čo si čakal ?"
„Že budeme všetci siedmi spať v dodávke natlačený na sebe ako sardinky. Samozrejme,že by som ťa dal k oknu a ja by som bol vedľa teba." žmurkol na mňa a zaškeril sa.
„Na čo ty hneď nemyslíš." pokrútila som hlavou a chcela ísť do kúpeľni. Hneď mi v tom zabránil a stiahol k sebe do náručia.
„Ako ty vieš,na čo ja hneď myslím."
„Typujem môj najdrahší. Idem spať. Ak chceš,choď ešte von s ostatnými."
„Neidem. Idem spať tiež. Tlačil som auto tri kilometre."
„A aké ponaučenie z toho vyplýva ?" zazrela som naňho,keď som už stála v kúpeľni.
„No neviem,aké ?"
„Neviem,myslela som že to budeš vedieť ty. Idem sa okúpať lebo smrdím horšie ako ty."
„Čo tím myslíš ?"
„Že ťa ľúbim,aj keď páchneš." vycerila som zúbky a zavrela sa v kúpeľni. Kým som vykonala svoj rituál,zmyla zo seba všetok ten prach a špinu prešla hodina. Harry už spal,neosprchovaný. Veď ja to vydržím,prežila som dnešný deň tak horšiw to už byť nemôže. Zaľahla som do postele a zaspala hneď po tom,čo som zažmúrila oči.