Live with Love 23.

Tak dámy a je to tu! Dúfam, že oceníte moju snahu a že sa vám bude časť páčiť :)

,,Stella, vsávaj! Už je pol ôsmej. Nechceš predsa celý deň prespať.“ Tak toto boli asi tie najhoršie slová, ktoré som mohla ráno počuť.

,,Otvorím ti okno, aby ťa ten čerstvý vzduch prebral.“ Len čo otvoril to okno, automaticky som si vytiahla perinu až k brade. Otočila som sa na druhú stranu a rukou som natrafila na niečo chlpaté.

,,Áááááááááááá!“ Len čo som otvorila oči, aby som zistila čo za čudnú vec to mám na posteli, zvrieskla som ako šialená. Rýchlo som sa odtiahla, no neodhadla som šírku mojej novej postele. Ležala som na zemi zamotaná v perine ako múmia. A tá chlpatá potvora, ktorou bola mimochodom Amandina perzská mačka, sa na mňa vyškierala z mojej postele.

,,Pani O sa nemusíš báť. Len ťa chcela privítať.“ Amanda si vzala svojho maznáčika do náručia a ja som sa na nich naďalej nechápavo pozerala.

,,Nachystaj sa aby sme mohli ísť do obchodu. Budem ťa čakať v kuchyni.“ Amanda mi dala posledné inštrukcie a odišla. A to tam nemohla ísť sama? Za ten čas som mohla pokojne spať ďalej. Nabudúce si zamknem dvere. Možno to pochopí a nechá ma spať. Veď na čo sú prázdniny? Aby sa človek dobre vyspal a aby sa mohol zabávať s priateľmi.

,,Zayn.“ Zrazu som si spomenula na náš včerajší rozhovor. Po raňajkách sa opýtam Amandy či ma pustí von. Čím skôr, tým lepšie. Pretože ak mi to nevyjde, budem nútená vymyslieť niečo iné. A najhoršie na tom bude, že budem musieť myslieť. A k tomu cez prázdniny. To by bola vážne strata času, pretože mňa by aj tak nič nenapadlo. Tú jedinú bunku, ktorá sa nevenovala škole, musím ušetriť od podobných mukou. Som predsa mierumilovný človek.

Po tom, čo som sa zozbierala zo zeme, som šla do kúpeľne aby som zo seba spravila človeka. Vonku krásne svietilo slnko, takže to vyzeralo, že dnes bude teplý jesenný deň. Rýchlo som sa obliekla, začesala som sa a bežala som do kuchyne, kde sedela Amanda. Predpokladám, že v tej šálke, ktorá stála pod jej nosom, bol čaj z tej čerstvej buriny, čo jej rastie v záhradke pod oknami.

Spolu s Amandou som vyrazila z domu do slnečného dňa. Kráčali sme tichými rannými ulicami do neďalekého obchodu. Kúpili sme pečivo, jogurty, mlieko, vajíčka a mohli sme sa vrátiť späť domov.

,,O štvrtej sa tu zastavia moje priateľky na šálku čaju. Bola by som rada ak by si spoločne s nami strávila nejaký čas.“ Povedala Amanda keď po pomalom prežutí prehltla. Prisahám, že jedla pomaly presne tak, ako jej mačka.

,,Dobre.“ Povedala som počas toho ako som prežúvala.

,,Stella, nesmieš hovoriť s plnými ústami!“ Začala ma karhať.

,,Uhmm.“ Vydala som ten divný zvuk na znak súhlasu, aby som náhodou neurobila tú istú chybu.

,,Stella, nevydávaj zvuky ako nejaké zviera. Si predsa kultivovaná mladá dáma, tak sa podľa toho, prosím ťa, správaj. Vidím, že musíš ešte veľa učiť.“ Pokrútila hlavou a pokračovala v jedení.

,,Mohla by som ísť poobede von?“ Opatrne som sa opýtala keď som konečne nabrala odvahu. Amanda zbystrila pozornosť a začala si ma pohľadom premeriavať. Bolo to nepríjemné.

,,S kým?“ Vedela som, že sa ma na to opýta, tak som si odpoveď dopredu pripravila.

,,S Cat. Je to moja spolužiačka zo školy.“ Ona predsa nemôže vedieť, že Cat včera odcestovala domov. Veď nie všetky decká zo školy sú na intráku.

,,V poriadku. Choď. Ale príď prosím ťa na čas.“ Povedala  po menšom zaváhaní.

,,Ďakujem.“ Fúha. Myslela som si, že to bude horšie. No asi som sa v nej trocha mýlila. Po raňajkách som jej ešte pomohla upratať a odišla som do izby. Bolo len deväť hodín tak som si ľahla na posteľ a nedokázala som zabrániť tomu, čo sa stalo. Jednoducho som zaspala.

,,Stella, nesmieš takto mrhať časom! Spať treba v noci. Ak nemáš čo robiť, tak si radšej čítaj.“ Keď som počula hlas, ktorý ma opäť karhal, až ma striaslo. Keď som sa otočila, dvere sa zatvorili. Hodinky na mobile ukazovali 10:30.

,,Neverím, že ma prišla skontrolovať. No aspoň som si trocha pospala.“ S blaženým úsmevom na tvári som vzala do ruky knihu, mobil a rozhodla som sa poslúchnuť radu mojej starostlivej tety.

,,Idem si čítať do záhrady.“ Oznámila som jej, keď som prechádzala okolo kuchyne zatiaľ čo ona pripravovala obed. Rozhodla som sa, že využijem tento slnečný deň a sadla som si na lavičku v strede malej záhradky. Bola obkolesená záhonmi kvetov a kríkov, ktoré mali jesenný nádych. Do mobilu som naťukala sms-ku pre Zayna, že sa stretneme v parku. Na znak súhlasu mi prezvonil a ja som sa začala venovať knihe.

Presne o dvanástej ma vyrušila Amanda, aby ma zavolala na obed. Všetko čo som mala na tanieri vyzeralo až nechutne zdravo. Tá zelenina chutila tak, akoby ju len uvarila v horúcej vode. nemalo to chuť a preto som ani ja nemala chuť zjesť to. Vyhovorila som sa na výdatné raňajky a bežala som do izby pripraviť sa. Keďže som chcela stráviť čo najmenej času v tomto dome, tak som sa so Zaynom dohodla, že sa stretneme o jednej.

Musela som si troška zabehať aby som dlho nemeškala. Márne som si myslela, že ten park je dosť blízko na to, aby som tam dorazila za 20 minút. Keď som už bola blízko, spomalila som aby som sa vydýchala. Zbadala som Zayna, ktorý sedel na lavičke a v rukách si krútil skateboard.

,,Ahoj.“ S úsmevom ma pozdravil.

,,Prepáč, že meškám.“

,,To nič. Ideme?“ Povedal, keď vstával z lavičky.

,,Kam?“ Pohľadom som prechádzala raz na neho a raz na špeciálne vytvarovaná dosku na štyroch kolieskach.

,,Trocha sa povozíme.“

,,Vieš, asi najväčším úspechom v mojom živote bolo to, že som sa naučila chodiť.“ Povedala som s vážnym tónom v hlase.

,,Tak je na čase aby si rozšírila zoznam svojich úspechov. Tak poď. Naučím ťa to.“ Vždy keď ma chcel na niečo nahovoriť, tak ma chytil za ruku a zahľadel sa mi do očí. A tento rituál nevynechal ani teraz.

,,Nechápem, prečo ťa vždy poslúchnem?“ Pokrútila som hlavou a pomaly sme sa pohli v pred.

,,Lebo si ochotná urobiť všetko pre to, aby si mohla byť so mnou.“ S úškrnom odpovedal na moju rečnícku otázku.

,,Len si, prosím ťa, nenamýšľaj.“

,,Môj mozog nezastavíš.“ Povedal a pozeral rovno pred seba.

,,Vážne si myslíš, že som ochotná sa kôli tebe dolámať?“

,,Neboj sa. Dám na teba pozor.“ Prstom ma šťuchol do rebier a pokračoval v ceste.

http://www.youtube.com/watch?v=uvOrLLKSuzw

,,A sme tu.“ Zastavili sme pred skateparkom. Chlapci, ale aj dievčatá, sa na doskách ohýbali vo vzduchu ako konáre vo vetre. Bol to skvelý pohľad ako sa tam všetci krútili vo vzduchu, vozili sa hore a dole po dráhe a predvádzali rôzne kúsky.

,,WooW! Sú skvelí.“ Stála som tam ohromená tým, čo práve vidím.

,,To je fakt. Poď! Naučím ťa niečo.“ Povedal Zayn a ja som ho nasledovala. Zastali sme na dlhšom rovno chodníku.

,,Sleduj ma.“ Svoj skate položil na zem, postavil sa naň jednou nohou a druhou sa pár krát odrazil od zeme. Prešiel niekoľko metrov, šikovne sa otočil a previezol sa späť ku mne.

,,Teraz ty.“ S úsmevom zastavil rovno predo mnou.

,,Dobre. Ale otočím sa po svojom.“  To čo predviedol on, by som ja neurobila nikdy. Oboznámila som ho s mojim plánom a veľmi jemne som sa odrazila od zeme. Pomalým tempom som dorazila na druhú stranu, voľnou nohou som zastavila, skate som rukami otočila a nasmerovala na druhú stranu, znova som naň nastúpila a priviezla som sa k môjmu učiteľovi.

,,Len sa smej. Lebo inak dostaneš nejaký tik a tie kútiky úst sa ti budú mykať do konca života.“ Vyzeral, že sa o chvíľu popučí smiechom, tak som ho od toho radšej ušetrila. Nechcem mu spôsobiť nejakú doživotnú vadu. Keď má chuť, nech sa smeje.

,,Máš fakt originálne spôsoby.“ Povedal pomedzi to ako sa mi smial.

,,Celá ja.“ Rukami som ukázala na seba a zišla som zo skatu. Ak sa nechcem zabiť musím sa aspoň strápniť.

,,Teraz ti ukážem ako treba brzdiť. Aby si sa nebála ísť rýchlejšie.“ Najprv mi to ukázal kým ešte stál na mieste a potom za jazdy. Nevyzeralo to až tak zložito. Stačilo sa nejako divne ponakláňať a skoro samo sa to zastavilo. Previezla som sa na druhú stranu a podľa Zaynových inštrukcií sa mi podarilo zastaviť. Opäť som sa otočila podľa môjho originálneho spôsobu a išla som smerom v pred. Na chvíľu som zdvihla zrak, pretože som počula ako sa mi Zayn smeje. Ja debil som sa mu zapozerala do očí a v menšej rýchlosti som ho nabrala. Zabudla som zabrzdiť a nakoniec som aspoň ja, mala mäkké pristátie. Ležala som na Zaynovi a obaja sme na seba chvíľu pozerali ako vyorané myši. Jeho ruky ma držali okolo pásu, moje pery boli asi centimeter vzdialené od tých jeho a keď sa mi zdalo, že sa približujú k mojim, rýchlo som sa postavila.

Zayn

Ležala na mne a cítil som ako sa celá chveje. Bola tak blízko ako ešte nikdy a mne sa naskytla najlepšia príležitosť na to, aby som ju mohol konečne pobozkať. Delili nás iba milimetre a v tom sa odo mňa odtiahla.

,,Prepáč. Si v pohode. Nechcela som...“ Začala som sa mu ospravedlňovať.

,,Nič mi nie je. A čo ty? Si celá? Bolí ťa niečo?“ Zmätene som sa opýtal. Nechápem prečo to nechcela.

,,Som v poriadku.“ Zahanbene povedala a snažila sa predstierať, že sa nič nestalo.

,,Čo keby si išiel na niektorú z tých rámp a ukázal mi čo dokážeš.“ Rýchlo mi navrhla.

,,Ako chceš.“ Vzal som zo zeme skate a vybral som sa k dráhe. Skate som položil na zem a otočil som sa tým smerom kde som nechal Stellu. Sedela na tráve a pozorovala ma. Bola taká krásna. Slnečné lúče sa jej odrážali vo vlasoch a jej úsmev žiaril ako tá najkrajšia hviezda na nebi. Pomaly som sa rozbehol na skate a vozil som sa zo strany na stranu, hore a dole. Nechcel som sa príliš predvádzať aby som sa tu náhodou nezosypal. Poslala ma sem, pretože bola zmätená z toho čo sa stalo. Rozmýšľal som nad tým ako nám bolo doteraz dobre. Strašne som sa smial na tom ako otáčala ten skate. Ani som jej už radšej nehovoril, že je z oboch strán rovnaký. Bola taká zlatá keď ten skate otáčala, pretože sa pri tom tvárila ako profík.  Našla si ten najlepší spôsob a to sa mi na nej páčilo. Všetko si robila po svojom.

Stella

Pozorovala som Zayna ako sa preváža zo strany na stranu a premýšľala som nad tým, čo sa pred chvíľou stalo. Alebo skôr nestalo. Mala som taký zvláštny pocit, akoby jedna moja časť chcela aby sa to stalo a tá druha časť ma brzdila. Je pravda, že sa mi Zayn páči, ale neviem či by mi všetky tie problémy spojené s chodením s ním, stáli za to. Ak by to neskončil on, tak ja určite. Nemohla by som sa pozerať na to, ako mu moja prítomnosť berie fanúšikov. Tak je to určite najlepšie. Môžeme sa slobodne stretávať a byť priateľmi.

,,Nad čím premýšľaš ?“ Opýtal sa ma Zayn , keď si sadol vedľa mňa.

,,Snažím sa predstaviť si, aké to je piť čaj o piatej so šesťdesiatročnými dámami.“ Nepoviem mu predsa pravdu, ale aj tak ma to dosť zaujímalo.

,,To som ešte nezažil, takže ti to nemôžem s určitosťou povedať.“ Milo sa usmial.

,,Ani ja. Ale čo by si povedal na spoločnú premiéru? Ale veď vlastne nemôžeš.“ Smutne som dodala a zapozerala som sa do zeme.

,,Nie som pozvaný?“ Opýtal sa.

,,Žiaden chlapec nie je pozvaný. Ten dom je ako kláštor, väzenie a nápravno -výchovno -vzdelávací ústav v jednom.“ Smutne som pozerala do zeme a hrala som sa s trávou.

,,Ou, je to až také zlé?“ Potichu sa zasmial nad popisom môjho dočasného domova.

,,Čosi. Spánkový deficit, ktorý ma pochytil už hneď v prvý deň, tak ľahko nevyplním. Tie jej nepísané pravidla sa mi normálne zapísali do mozgových buniek. A vety typu: Stella nesmieš ...., Stella nemôžeš ...,  Stella nie je vhodné aby ..., si budem pamätať do konca života. Tá žena ma totálne napraví.“ Ironicky som mu vysvetlila.

,,Tak toto nesmieme dopustiť. Z koho sa budem potom smiať?“ S úsmevom na tvári ma začal podpichovať.

,,Tak ja som ti na smiech?“

,,Podľa mňa si zábavná. Jednoducho je s tebou sranda. Ale neboj sa. Nie si v tom sama. Takéto veci aj ja počúvam denne. No nie je to vždy len o mne, ale Paul sa s nami pravdupovediac dosť natrápi. Niekedy mi je toho chlapa fakt ľúto. Doma má vlastné malé deti a v práci ďalších piatich dospelých bláznov..“

,,Vážne? A aké napríklad?“ So zvedavosťou som sa opýtala.

,,Niall už nejedz! Nemôžeš predsa spievať s plnými ústami. Harry, ťahaj na seba tie nohavice! Ja ti naozaj verím, že si meníš spodné prádlo. Liam, daj sem ten mobil! Raz vďaka tebe spadne sieť na celom svete. Louis, tvár sa vážne! Predstav si, že Vianoce oslavuješ po kolená v blate. To na neho vždy zaberie lebo má narodeniny v Štedrý deň.“ Smiala som sa spolu so Zaynom.

,,Tak to si viem živo predstaviť. A čo ty? Na seba si nepovedal nič.“  Udrela som doňho lakťom.

,,Že si to ty. Ale nikomu to nehovor. Zayn, ten lak na vlasy si budeš platiť sám. Tie prázdne fľaše už prekročili rozpočet.“  Začala som sa rehotať ako najatá.

,,Nesmej sa.“ Na chvíľu sa zamračil.

,,A ty sa zo mňa smiať môžeš? Ale musím ti povedať, že tá tvoja snaha je fakt viditeľná.“ Uznanlivo som povedala a jemne som sa dotkla jeho vlasov.

,,Ďakujem.“ Povedala  zazvonil mu mobil.

,,Už by som mal ísť. Ideme do rádia tak sa musím ísť prezliecť.“ Povedal keď dokončil hovor.

,,V pohode. Veď aj ja by som mala už ísť domov.“ Obaja sme vstali a vykročili sme mojim smerom. Zayn ma šiel odprevadiť až na začiatok ulice kde býva Amanda. Na rozlúčku sme sa objali a ja som šla domov. Bolo asi trištvrte na štyri, tak som vbehla do izby aby som na seba hodila niečo vhodné. Návšteva prišla presne o štvrtej a mala som pocit, že odíde až vtedy keď budú na Sahare vytryskovať gejzíry. ,,Keď som bola mladá ..., Za mlada sme chodili ..., V mladosti som si nikdy nedovolila ..., to boli tie najčastejšie vety venované mojej osobe. Poúčali ma o všetkom možnom a mojou jedinou odpoveďou bol úsmev a slabé prikývnutie hlavou. Nechcelo sa mi protirečiť im alebo ich presviedčať o opaku. Len tak som si tam sedela a premýšľala som nad dnešným dňom. Nad človekom, ktorému môžem povedať čo ma trápi aj keď je to totálne somarina.

Stella