Vysvetlite mi niekto, prosím vás, ako som dokázala zbúchať celú časť približne za dve hodiny včera v noci a dneska za dve hodiny ráno ? A ešte ten počet núl pri návštevnosti ? Zošaleli ste ? Neviem ani vysloviť, ako vám ďakujem.
Ľúúúúúbim vás :) ♥ xx
„Už idem.“ Zakričala som dole schodmi. Otec pozval Liama
ďalej, kým som si ešte stihla zviazať vlasy do drdola.
„Už som hotová.“ Poplašene som zletela po schodoch so šatkou
trepotajúcim sa vo vzduchu za mnou. Kým som pozerala von, slnko sa ešte ako tak
predieralo pomedzi mraky a o to šťastnejšia som bola.
„Liam, vrátiť v pôvodnom stave.“ Otec naňho vrhol
vražedný pohľad po ktorom nasledoval úsmev.
„Bez obáv.“ Potľapkal ho po pleci a rukou na chrbte ma
potlačil von z dverí.
„Prečo som sa mala obliecť teplo ?“ hútavo som naňho pozrela
kým moja ruka zovierala tú jeho.
„Pretože je zima a ja nechcem aby si prechladla.“
Zvláštne, svojim spôsobom chladne odpovedal a ťahal ma za sebou cez tmavú
uličku.
„Kam ideme ?“ zvedavým pohľadom som naňho pozerala. On ani
nemrkol. Kútikmi pier mu trhal mierny úsmev, nedovolil mu však prejsť do celej
tváre.
„Uvidíš.“ Potiahol ma za ruku a zahol na križovatke
doľava. Nestíhala som za ním, nohami som preplietala z jednej strany na
druhu a pripadalo mi, že sa s ním niečo deje.
pesnička :) potom si pozrite aj video, plačem ale je to krásne :)
„Liam stoj !“ zvolala som. Zdal sa mi naštvaný, jeho milý
výraz sa z nenazdajky zmenil. Odkedy sme vyšla z nášho domu
neprehovoril viac než tri slová.
„Prečo ?“ len tak zhodil ruky k telu a pokrútil
hlavu.
„Niečo sa deje a ja to chcem vedieť.“
„Všetko je fajn, ideme ?“
„Nie ! Nepohnem sa odtiaľto.“ Nástolila som.
„Dobre. Vážne to chceš počuť ?“
„Čakám.“
„Nechcem byť surový, ale už neviem čo so sebou. Posledné týždne riešime iba problémy
s tvojou rodinou. Všetkých, tvoju mamu otca aj sestru mám neskutočné rád. Ale
šaliem, pretože sa náš vzťah netočí o ničom inom len o nich.“
„Liam, ty nie si ten, ktorý svojej malej sestre musí
vysvetľovať, preto jej mama nepríde zaželať dobrú noc. Nesleduješ svojho otca
pomaly upadať, pretože mu všetko padá na hlavu a keď príde domov, nevie či
má skôr vojsť do domu alebo do dverí vopchať kľúč. Všetko na mňa padá, nikdy
som si neuvedomovala, koľko toho mama stíha. Ja už proste nevládzem.“
S povzdychom som si sadla na lavičku pokrytou kvapkami vody. Rovnaké
kvapky sa mi začali kotúľať z očí keď som si k hrudi pritlačila
kolená a objala ich rukami.
„Nechcel som ti ublížiť, nevedel som to už v sebe
udržať. Nie len ty máš problémy. Aj ja ich mám, lenže sa ti s nimi nechcem
radšej ani zdôveriť. Radšej ich budem riešiť s nejakým cudzím človek než
by som ťa mal otravovať teba alebo svojich kamarátov. Nechcem ťa nimi zaťažovať
čo by som skôr urobiť mal, pretože ťa ľúbim a partneri si majú pomáhať.
K tomu ani nepomáhajú tie blbé cesty po celej krajine, kde musím
predstierať, že som absolútne v poriadku a nič ma neťaží.“ Zvýšil
hlas. Nespoznávala som ho, v živote som ho nevidela naštvaného.
„Tak by si si mohol nájsť čas aspoň na ne ak nie na mňa. Ak
to nechceš riešiť so mnou, tak aspoň s niekým, kto ti je bližšie než tvoja
priateľka. Stopni si nejakého šoféra autobusu ak ti to príde vhod než ja. Viem,
že som nemala právo zaťahovať rodinu do nášho vzťahu ale ja sa nemôžem tváriť,
že sa doma nič nedeje.“ Do rukáva som utrela posledné slzy, ktoré mi tiekli po
horúčkou zaliatom líci a vybrala sa od neho preč. Nechcela som naňho takto
vyletieť ale všetko to, čo sa odohrávalo, na mňa malo zlý dopad.
„Kam ideš ?“ otočil sa za mnou a zastavil, keď ma pevne
chytil za ruku.
„Predsa preč, aby som ťa nechala riešiť si svoje problémy.
Nemôžeš sa mi s nimi zveriť tak ja tu vlastne už ani nemám čo robiť. Ak si
toto myslíš, nemala som ani právo sa ti zverovať s mojimi problémami.“
„Jane, vysvetlila si si to zle. Počkaj !“ zakričal no
nepohol sa ani o milimeter. Už ma poznal, nemá šancu za mnou utekať ak som
naštvaná a zaumienim si, že s nikým nechcem hovoriť.
„Vysvetlila som si to absolútne správne. Neobávaj sa, Liam.“
Zvŕtla som sa na päte a kráčala ďalej.
„Jane, neodchádzaj a zastav. Jane !“ zvýšil hlas. Bolo mi všetko
jedno, hoc by si vykričal aj hlasivky nezastavila by som.
„Nechaj ma tak.“ Povedala som ešte, kým ma mohol počuť. Keď
som prechádza cez prechod pre chodcov, videla som, ako zatína päste. Vyhrnuté
rukávy na mikine mu odhaľovali vystúpené žili na rukách a zovreté pery
s vyčesanými vlasmi mu dodávali výraz, ktorého by som sa bála, keby som ho
nepoznala a nevedela, že by nebol schopný ublížiť mi.
„Aspoň si dávaj pozor !“ zvolal. Obzrela som sa naňho z druhej
strany chodníka kde ešte stál bez pohnutia a stále mal na tvári ten výraz.
Na oblohe sa ešte sem tam objavoval svetlí pásik no
našťastie na ulici nebolo duše, ktorá by videla našu prvú hádku. Domov som ísť
nechcela. Zvalila by sa na mňa lavína otázok, prečo nie som s Liamom. Bola
som bez nálady na vysvetľovanie, radšej som sa túlala po meste. Zašla som si
kúpiť do obchodu tri tabuľky čokolády, ktorá mi pomáha, keď som nahnevaná.
Predavačka na mňa zvláštne zazerala, radšej som si ju nevšímala a iba
zaplatila. Napchala som ich do kabelky a pokračovala v túlaní sa po
meste ešte asi dve hodiny. Medzi tým mi volal Louis, Niall, Harry, Zayn
a nakoniec aj Eleanor. ON sa radšej ani neunúval pretože vedel, že by som
mu aj tak nezodvihla. Zrejme ich zmanipuloval, aby mi zavolali
a vysnorili, čo sa so mnou deje a či som ešte nažive. Všetky SMS-ky
som nechala zatvorené, ešte by som na nich odpísala niečo, čo by som ľutovala.
Anne sa mi ani neoplatilo volať, s Ellou bola s rodičmi preč
z mesta a mala sa vrátiť až na ďalší deň. Okolo pol jedenástej som sa
vrátila domov. Tanya spala v obývačke, otec s vyvrátenou hlavou
dozadu chrčal na operadle kresla a ja som vyšla rovno do izby, kde som
zjedla čokoláda a počúvala hudbu, kým som nezaspala.
Ráno
„Vstávaj ! Vstávaj ! Vstávaj !“ pišťala Tanya a skákala
po mojej posteli. Sem tam mi skočila na nohu, čo mi spôsobilo ukrutnú bolesť
a namiesto jej rozjašenej tváre som videla hviezdy.
„Čo ? Čo sa deje ?“ rukami som si pretrela ešte zlepené oči.
„Mama sa v pondelok vráti domov. Teraz volala.“ Viem,
že môj čin a ani slovník kvôli Tanyi nezodpovedal mojej vekovej kategórií
ale proste mi to nedalo.
„Mňa porazí !“ zvolala som sa začala skákať po posteli
s ňou ako strelená. Keby sme bývali v byte, určite by sme sa prepadli
o poschodie nižšie alebo by nám zatrpknutý susedia začali trieskať na
stenu, či sme normálne vrieskať v sobotu ráno ako pomätené na celý
panelák.
„Raňajky !“ zakričal otec z prízemia. V kuchyni ma
spaľoval zvláštnym pohľadom typu „ja viem, čo predo mnou skrývaš“ až mi to
pripadalo nezdravé.
„Kedy vyrážame ?“ opýtala sa s plnými ústami miešaných
vajíčok. Odpoveďou mu bol môj nechápavý
výraz.
„No ja neviem, kedy chceš.“ Odpovedala som tak trochu
potichu.
„Oci ?“ štuchla ho do lakťa. Vyoraným pohľadom som prebehla
po jej tvári.
„Prepáč Jane, mohli by sme ísť do mesta niekedy inokedy ?“
zamávala mihalnicami a usmiala sa.
„Veď prečo nie ?“ mykla som plecom. Po raňajkách sa vybrala
Tanya obliecť. Neviem čo jej otec sľúbil. No popravde som nemala veľmi nálada
behať s ňou po meste a tváriť sa, akoby do mňa včera večer nevrazilo
220V.
„Hneváš sa ? Chcela si ju vziať vonku ty ?“ podišiel ku mne
otec a kým som hádzala taniere do umývačky riadu, oprel sa o linku
a pozrel sa na mňa.
„Nehnevám, aj tak mám problémy takže s ňou choď ty.
Konečne máš voľný víkend, stráv ho radšej s ňou.“ Nadvihla som pravý kútik
pier.
„Viem, že je to na teba veľa. Nemusíš sa tváriť, že si
silná, pretože ani ja nie som, Jane.“ Vzal ma do náručia a silno objal.
Bola som šťastná, že sa mama konečne vracia.
O pár minút sa Tanya s ruksakom dovalila do
obývačky. Dupkala nohami po podlahe ostošesť od radosti. Otec za ňou nestíhal,
len tak tak že nenaštartovala auto sama.
„Ja ti niečo donesiem, sľubujem.“ Vycerila zúbky,
z ktorých dve predné chýbali a silno obkrútila svoje ruky okolo môjho
krku. Už dlho ma len tak spontánne neobjala ale potešilo ma, že to urobila. Kým
oni dvaja boli preč, poupratovala som,
aby mala mama radosť, keď sa vráti. Ako ju poznám, určite si myslí, že tu
beháme po členky v odpadkoch.
Po celý čas som myslela na Liama. Aj keď som naňho bola
naštvaná, stále som hypnotizovala telefón. Takmer každých dvadsať minút
zablikal. Nebolo tam ani jedno jeho číslo, objavovali sa tam mená jeho
kamarátov a mňa zohrialo pri srdci. Hej, robila som nahnevanú ale potešilo
ma, že sa snaží, aby som mu zodvihla ten telefón a niečo mu povedala.
O pár hodín neskôr
„Nikdy by som neverila, že by sa vedel tak rozčúliť.“
Povedala Anna. Sedela som v jej izbe, pozorovala slnko s konármi stromov,
ktoré siahali až k sklu a videla malé púčiky, ktoré prejavovali jar
kým si ona vybaľovala tašku z výletu.
„Takéhoto som ho ešte nevidela. Nespoznávala som ho.“
Skľúčene som povedala pri myšlienkach na včerajší deň.
„Ale maj pravdu. Nevnímala som nič iné len to, čo sa dialo
doma a on to musel znášať. Totálne som ho zaťažovala a nemyslela na
to, že on mi nepovie aby som už prestala.“
„Myslím, že bolo normálne keď tak vybuchol. Nemohol to
v sebe držať.“ Neznášala som, keď mala pravdu. Vždy si to vedela tak
neskutočne užiť a ešte aj ten jej výraz k tomu dopomáhal.
„Volal ti už ?“
„Nie on, všetci ostatní a Eleanor.“ Odpovedala som.
„Aŕŕ ! vy ste totálne rovnakí !“ zvýšila hlas a zaškerila
sa.
„Nie ?“ cinicky som odpovedala kým sa ona zhodila na posteľ.
„Ste a nepresvedčíš ma. On je príliš hrdý na to, aby sa
ospravedlnil. Možno by aj chcel, lenže ty mu to aj tak nezodvihneš a ak k tebe
príde vyhodíš ho a pošleš do teplých krajín.“
„Ale...“ nestihla som sa obrániť pretože mlela svoje postoje
ďalej.
„K tomu sa ty taktiež neospravedlníš pretože on
vybuchol a tak sa cítiš byť urazená. Mňa proste neoblbneš.“ Rozhodila rukami
a zaujala ten svoj úškrn, keď povie niečo strašne múdre, navyše je to
pravda a ešte má vyššie skóre, ak som ten stratený prípad ja.
„Ella je doma ? Potrebovala som sa jej opýtať, kde kúpila
tie hnedé topánky, El s tým do mňa hučí už mesiace.“ Zmenila som tému,
pretože som už nechcela viac počúvať aká som ja, aký je Liam a aký sme
obaja rovnakí.
„Nie, počkaj !“ snažila sa ma zastaviť no ja som sa čím ďalej
tým viac približovala k dverám a nechápala prečo nechce, aby som
vyšla von.
„Ahoj láska, tvoja sestra ma pustila dnu....á do čerta
!“ osoba, ktorú som veľmi dobre poznala a zrazila sa s ňou v dverách
zvráštila čelo. Anna zložila hlavu do dlaní a ja som nemienila odísť dovtedy,
kým mi nepodali patričné vysvetlenie.
P.S. Ak chcete, aby som vám nejako pomohla, či je to už s uverejnením blogov na stránke alebo niečo iné, poprosím vás, aby ste mi písali do e-mailu uvedeného hore v liste na boku ↑ nie do komentárov :)
Ďakujem x
aaaaaa super časť, konečne niekto vystihol aj liama v situácii ked sa správa ako normálny človek so svojimi problémami a nie ako celebrítu s jazdoudokonalým životom bez problémov. Milujem túto poviedku skvelo píšeš !!! :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne, aj ja som tu už chcela niečo také zakomponovať, pretože toho, akí sú sladkí a vyrovnaní mi niekedy ide na nervy :D :) xxx
Odstrániťich prvá hádka?? :D anooo páči sa mi too :DD
OdpovedaťOdstrániťtuná sa mi Liam páči ako si ho ´opísala´ :3 proste najlepšie :)
Dikes :) x
Odstrániťkrasa ako vzdy :D dzana
OdpovedaťOdstrániťKujem :D X
Odstrániťwoooow .. dokonalosť!:) akože hádka .. pfuuu... akože teraz sa uzmieria že ? O:) krásne je to :) vážne :) milujem tvoje príbehy:) všekty!:) stále ked vidím novú časť zhltnem všetko do pár minut :)
OdpovedaťOdstrániťDiky diky diky :D teším sa, že sa páči ;) xxx
Odstrániťkrasna cast :) samozrejme sak ako inak od teba :) ale mrzi ma, ze je tak smutno/hadkovo podana :( ale tak aj take chvile musia byt, zivot nie je len rozpravka :) zase si nechala napinavy koniec potvora tak som zvedava co sa deje :)
OdpovedaťOdstrániťPS: pesnicka je super, teraz na nej ficim :) boze a ten chalan uplne ze moc naspapanie :) ale zase ako smutne to skoncilo :(
PS2: prajem ti inak uspesný monitor, nech ho napises na 100% :) :* pretoze ty si sikula a viem ze to das!!!! :) a ked stresujes ako ja tak nestresuj :) zober si, ze ja mam zajtra maturitu zo slovenciny a v stredu z anglictiny a pisem aj test aj sloh :) takze ty mas este jeden den plus aby si vsetko dohonila :) :*
PS3: takze aby som to zhrnula dakujem za pesnicku potesila ma, smutna ale krasna cast + I wish you good luck for your monitor :) :* and you me too, please :) :* love yooouu darling :) :*
Ďakujem pekne aj za tú podporu. Nestresujem zatiaľ, v pláne mám vykúpiť celú Jednotu v oddelení cukroviniek takže problém pre nich :D A držííím prsty zajtra ;):* xxx
OdpovedaťOdstrániťnemáš za čo aj ja ďakujem :) tak držím maličky na zajtra ešte raz :) ja už slovenčinu úspešne za sebou tak uvidíme ako angličtina, či sa budem triasť ako osika aj zajtra od nervov :D
OdpovedaťOdstrániťdalsiiu plsss xD
OdpovedaťOdstrániťBude bude, len si ešte deň počkaj :D (sprosté upokojenie, viem) :D :* xx
Odstrániť