Born To Him 3

Héy,I am back ;)

Po trošku dlhšej dobe sa znova ozývam,s Born To Him. Je to posledná časť,ktorú ste zo mňa vytiahli,kým neskončím WL :) Dúfam,že sa bude páčiť. Je extrémne dlhá. Aspoň na mňj vkus. Čo už,v noci sa mi píše najlepšie :)

Patrí Vám velikáááááááánske a nepopísateľné ďakujem. Presiahli sme návštevnosť 50.000,je to neskutočné. Z celého ♥ Vám ďakujem,ste neskutočné !! :* Ľúbim vás ;)

A ešte niečo,chcela by som poprosiť Anonymné čítateľky,aby sa nejako podpisovali. Hocijaká prezývka alebo niečo podobné,chcem vás rozoznávať a mať vás za samostatné osôbky,ktoré mám tak rada. Tie čo máte účty,je to v pohode ;)  

P.S.-Text v pesničke sa k tancu nehodí,ale ja som to tam dala pre melódiu. :)

Tak,nech sa páči. Prajem pekné čítanie lásky :)

„Tak sestra,ty ideš so mnou." Marco mi ponúkol svoje rameno,ktoré som slušne a s radosťou prijala. Nasledovali sme kroky Ciari a Mária. V tom momente,keď sme zastali pred spoločenskou miestnosťou sa ku mne dovalila mama. Rosy cupitala v jej pätách v tyrkysových šatách a sandálkach. Vlásky mala vlnité a rozpustené ako vždy a tvárila sa najunudenejšie ako sa dalo.
„Ách,ani si neviete predstaviť,aká som šťastná,že som vás zastihla." oprela sa o Marcovo plece a snažila sa pochytiť dych.
„Čo potrebuješ ?" nemusela som sa ani opýtať čo potrebuje,vedela som to od tej chvíle,keď som uvidela Rosy bez Márií.
„Márií je zle,preto sa chcem opýtať,či by ste sa nemohli postarať o Rosalie vy." milo sa usmiala a vzala ju na ruky.
„Inú možnosť nemáme však ?" monotónnym hlasom odpovedal brat.
„Nie. O deviatej ju pôjdete odniesť do jej izby a potom sa už o ňu Mária postará. Potom si môžte robiť čo chce. Okrem olievania sestry minerálkou," skrivila pohľad na Marca a ja som mala znovu možnosť vidieť tú nespravodlivosť ako sa mu všetko prepečie.„Ďakujem zlatíčka." znova nás pobozkala na čelá a odplávala za otcom,ktorý bol v spoločnosti nejakých chlapíkov v oblekoch so šampanským v rukách.
„Tak teraz mám na krku dve sestry. Nepôjdeme ti nájsť nejakého fešáka,Rosy ?" polemizoval Marco. Rosy pokrútila hlavou a snažila sa zošmyknúť z jeho rúk.
„Ahá,tam je Ciara. Už na nás máva." zvolala som a vzala Rosy za ruku. Zastali sme pred terasou,cez ktorú sa vchádzalo do spoločenskej miestnosti. Terasa bola dosť veľká. Na zábradlí boli povešané svetlá aj kvety a nad hlavami sa tíčili povešané lampióny. Otec s mamou a krstným,s ktorým so sa ešte neprivítala zastali pred veľkou červenou stuhou s nožnicami v rukách. 
„Teraz by som k nám chcel zavolať čestných hostí,ktorích sme pozvali na otvorenie nášho hotela. Je to svetovo známa chlapčenská skupina One Direction,poďte prosím sem." piatich chlapci v oblekoch pochodovali k môjmu otcovi s úškrnmi na tvárach. Dvoch z nich som poznala. Žeby Louis a Zayn ? Áno,tak sa volali. Okolo nás sa strhla vojna bleskov,potlesk sa ozýval aj kilometer od nás len oni stáli ako sochy s nožnicami nastaveými na červenej stuhe a pózovali fotografom. 
„Prestrihni to,počuješ ? Noták !" potichu skandoval Marco. Keby okolo mňa nebola taká smotánka aká bola,neudržala by som sa a rozosmiala na celé hrdlo. Marco,cítil hlad. Vedela som to,stále naťahoval krk ako žirafa a zazeral dnu do miestnosti. Po niekoľkých minútach sme sa dostali k stolom a boli sme nútení posadať si neďaleko nich. Kým mal krstný príhovor,znudene som sa oprela o operadlo pokrité hodvábnou látkou. Zatiaľ čo Rosy trhala farebnú servítku a odtrhnuté kúsky mi vkladala do nastavenej dlane,ja som so zaujatím výrazom pozorovala lampióny na terase,ako sa kolísali z jednej strany na druhú.
„Myslím,že sa tu niekomu páčiš." Ciara sa ku mne prisunula a pošepky oznámila šokujúcu správu. 
„A nepovieš mi komu ?" ležérne som otočila hlavu k nej.
„Chlapcovi,ktorý po tebe stále pokukuje. Ten,ktorý vlasy ako by mu ich do jednej strany odvial vietor." ukázala na pravo odo mňa. LOUIS ? Ha,teraz vážne zabodovala. 
„Ten skôr pokukuje po tebe a nie po mne. A teraz ticho,počúvaj príhovor svojho otca. A nehľadaj mi tu nápadníkov,môjmu otcovi by sa to veľmi nepáčilo."odsekla som a pokračovala v predchádzajúcej činnosti. Neodolala som pokušeniu a znova sa pozrela jeho smerom. Pozeral sa na mňa a milo sa usmieval. Roztomilý úsmev patril pravdepodobne mne,tak prečo ho neopätovať. 
„Lex,kde Rosy ?" zhúkol Marco.
„Ona nie je s tebou ?" pohľad som premiestnila na stoličku,na ktorej ešte pred pár minútami sedela. Kde je naša malá sestra ? Nie,nič sa jej nestalo,prestaň s takýmito úvahami !! rozkázala som si v mysli.
„Vyzerá snáď Mário ako Rosy s natočenými vlasmi ?" ukázal na svojho partnera.
„No,ten nos.."
„Ja nie som dievča !" rozhorčene odpovedal a s jeho zovretými päsťami som mala pocit,že mi chce jednu vraziť. 
„Prestaň ! Ja idem hore do izby a ty hľadaj tu na prízemí. Volaj !" hodil mi do rúk telefón a utekal preč. No skvelé ! 

-Louis-
Po tom,čo sme prestrihli pásku a dlho pózovali fotografov som dostával kŕč od toho ustavičného úsmevu. Odspievali sme si svoje piesne,ukončili svoje povinnosti pre tento večer a mohli sa zabávať. Pri tom,ako sme dostali nožnice do ruky som ju uvidel. Stála tam so svojim bratom a pozerala rovno mojim smerom. Teraz si sadla neďaleko mňa a ja som nemohol nedívať sa na ňu. Aj ona sa na mňa usmiala,alebo to patrilo niekomu inému ? Do čerta,keby s ňou neboli jej priatelia pri stole,išiel by som k nej.
„Chalani,ja sa idem prejsť. Už ma bolí zadok. Kto ide so mnou ?" Niall sa postavil zo svojej stoličky a čakal na ďalších členov svojej výpravy.
„Idem aj ja,ten pach alkoholu ma privádza do šialenstva. Musím odtiaľto vypadnúť lebo sa udusím na smrť." Liam vybehol z miestnosti ako kométa a Niall mu bol ihneď v pätách.
„Čo ideme robiť my ?" Harry sa tradične zaškeril a zadíval na fľašu položenú na stole.
„Zlý nápad to nie je ale ešte nás Paul zbije v priamom prenose ako zlatý klinec večera." napomínal som ho.
„Vždy pokazíte srandu. Neťaháš so mnou väčšinou za jeden povraz práve ty ?" namosúrenene sa oprel a založil ruky.
„Fajn,viem že som vypil len tri poháriky ale buď sa ten obrus vážne nadvihuje alebo mi už alkohol vytvára halucinácie aj v malom množstve ?" spozornel som,keď Zayn oznámil svoje momentálne pocity. Obrus sa vážne hýbal a čím ďalej,tím viac sa nadvihoval.
„Ahoj !" zvolalo malé dievčatko,ktoré vyliezlo spod stola. Všetkých nás posunulo dozadu,Zayn od ľaku zdvihol nohy pod bradu a ostali sme sedieť ako keby sme zazreli mimozemšťana. Obrus si nechala padnutý na pleciach a očami pozorovala naše prestrašené výrazy.
„Čo tu robíš ? A ako si sa dostala pod náš stôl ?" prihovoril sa jej Harry ešte v triezvom stave.
„Preliezla som tu z druhej strany a k tomu sa skrývam. Moja staršia sestra ma chce odviesť do izby aby som išla spať. Ale mne sa nechce." posadila sa na zem a oprela o moje nohy.
„Ty si jej utiekla ?" Zayn sa posadil oproti nej a načal debatu.
„Uhm. Hľadá ma aj môj brat s jeho kamarátom a ešte aj moja sesternica. Pred chvíľou som ich videla ako behajú po chodbe. Je zábavné ich takto sledovať." milo sa zasmiala.
„A kde máš rodičov ?" pre tentokrát som jej položil otázku ja. Tiež sa chcem niečo dozvedieť.
„Sedia oproti vám." ledva sa vyškrabala k okraju stola,zastala na špičkách a ukázala na chlapa,ktorí mi bol dávno známi ako veľký šéf.
„Tvoj otec je majiteľ tohto hotela ?"
„Hej." kľudne odvetila.
„Ups,moja sestra. Idem pod stôl,ak sa bude pýtať,tak ste ma v živote nevideli." zazrela k veľkým dverám a bola to ona. Alexandra sa neistím pohľadom rozhliadala na všetky strany a po pár minútach sa vybrala našim smerom.
„Nevideli ste ma jasné ?" pripomenula nám spod stola.
„Prepáčte že otravujem ale môžem sa pozrieť pod váš stôl ? Nie som ani šibnutá ani nič podobné ale súrne to potrebujem."
„A keď povieme nie ?" Harry vyceril svoje zúbky a zadíval sa na ňu. Nie,nepozeraj na ňu tak Harold ! Zákaz,máš to zakázané a rovno odo mňa,ibaže v mojom vlastnom svete.
„Tak sa tam pozriem aj tak." čupla si a nadvihla obrus.
„Zradcovia !" zvolala malá a vyplazila jazyk.
„Rosy,skoro sme dostali s Marcom infarkt. Pobehujeme po celom hoteli ako idioti a mama sa nás pýtala kde si."
„No a čo. Ja nechcem ísť ešte spať. Zasa ma bude chcieť Mária česať a vytrhá mi polovicu vlasov."
„No tak sa jej nedáš ale ak v izbe nebudeš do deviatej ja budem mať problém a Marco tiež. To by nebol až taký problém,pretože by si to náš brat vyžral aj za tú minerálku ale to je mimo tejto debaty."
„Ak môžem zasiahnúť," nadvihol som ruku a pokračoval.„je pol desiatej."
„Nevadí,žiadnu paniku. Ak pôjdeš so mnou,niečo pre teba urobím ale bude to prekvapenie."
„Aj tak viem,že pre mňa nič neurobíš ale idem." malou rúčkou si oprášila šaty a Alexandra ju vzala na ruky. Na svoj vek je až príliš zhovorčivá,ale má peknú sestru.
„Ospravedlňujem sa za moju sestru a za...jej správanie. Ďakujem,že ste ju tak ochotne postrážili." usmiala sa a otočila sa na odchod. Rosy zakričala „Pomoc !" so smiechom v hlase a rúčky naťahovala našim smerom. Veselo sme jej zamávali a pokračovali v debate.
„S ňou máš tancovať ?" po štyroch sa ku mne premiestnil  Harry z opačnej strany stola a stiahol ma k nemu na zem. Motýlika dávno z krku zhodil,Zaynovo sako sa tiež povaľovalo bohvie kde a moje nohavice boli znovu zohnuté. 
„Zayn ? Prečo si mu o tom povedal ?" spaľoval som ho pohľadom ,zatiaľ čo on do seba niečo lial.
„Videl som ako na ňu zazeráš tak som nášmu lámačovi sŕdc zakázal vysielať jeho vlny." žmurkol na mňa s rozopnutou košeľou,ktorá mu odhaľovala kúsok hrude. Čudoval som sa ,že po ňom nevykročila nejaká nápadníčka. Alebo žeby on nejavil záujem ?
„Ahá,no neskutočne ti ďakujem." vyškieral som sa mu.
„Nebuď taký namosúrený,tancovať s ňou už nemusíš ak sa hanbíš,nebudem ti spôsobovať muky." pokrčil nosom a tiež prešiel po štyroch od svojho miesta k nám.
„Si neskutočne ohľaduplný,Zayn. Idem von." zodvihol som sa zo zeme ale znova zastavil na Harryho pripomienku.
„Ja viem,že ideš za ňou. Vidím ti na očiach,že sa ti páči." so smiechom na perách a rukou hojdajúcou sa s fľašou obmotanou prstami mi znova čumel do mysle. Ako to dokáže ?
„Harold,keby som nebol na verejnosti a aj keď si super kamarát tak by so po tebe hodil ten črepník aj s hlinou a kvetom aby si sa zakorenil a nemohol za mnou pobehovať ani mi pripomínať moje nápady v hlasnej verzií. A odkiaľ berieš tie informácie o mojom momentálnom citovom rozpoložení ?"
„S tími rečami ma desíš. Nedáš si pohárik ?" Zayn sa priblblo usmial s Harrym vedľa seba,zatiaľ čo stále posedávali pri stolíčkách,kým väčšina hostí bola na terase a tancovala. Ešte stále som pred nimi čupel a Zayn mi s pohárikom nejakej liehoviny zamával pred očami.
„Nechápem,prečo sa ešte stále s vami zhováram. Sedíte na zemi,s neurčeným množstvom promile v krvi a ja už idem,pretože sa k vám ešte pridám a ako nás poznám,vyslopeme celú fľašu,ktorá je na stole a to by som nezvládol. Liam by nás nedokázal zachrániť a Niall by sa iba pridal. Navyše,ak by ma takto uvidela asi by som mnou už v živote nechcela prehovoriť,pretože by si myslela že som alkoholik v sprievode vás dvoch." mávol som nad nimi rukou a odišiel z miestnosti von do záhrady. Odkedy som taký poctivý ? Čo sa to so mnou deje ? Najčastejšie som medzi tími prvými práve ja,kto sa chopí fľaše a každému strká plné poháriky pod nos.

-Alexandra-
S Marcom som Rosy odniesla nazad do izby,kde sme zobudil Máriu,ktorá spala. Nevadí,veď aj ona potrebuje oddych od takého malého diablika ako je naša malá sestrička. Videla som na Rosy jej zdrtený výraz,kvôli jej neskorému odchodu do izby tak som jej za to sľúbila,že so mnou môže ísť do stajní po póle. Celá natešená a bez námietok odplávala do kúpeľne a keď sme s Marcom za sebou zavreli dvere,nepočula som žiaden krik.
„Ja idem vyjedať niečo zo švédskych stolov ak sa Mário ešte neopil pod obraz Boží." oznámil mi,keď si dával dole kravatu,ktorú schoval do vrecka na nohaviciach.
„Dobre,ja sa nenápadne vplížim cez záhradu na terasu,akoby sa nič nestalo. Snáď si to mama s otcom nevšimnú. A ani slovo o tom,že sme stratili z dohľadu Rosy !" pred zadným vchodom hotela sme sa rozdelili a išli svojou cestou. Vyzula som si topánky a vzala ich do ruky. Nemám náladu sa zabárať do hliny a potom čistiť opätky od vlhkej hliny. Bosá som prebehla celý trávnik pokrytý jemnou rosou a dostala sa až k západnému krídlu.  Prikrčená som sa obšmietala okolo múra,keď v tom,do mňa niekto narazil.
„Áááá." zvýskla som keď mi v tom ten človek rukou zakryl ústa.
„Pššt. Neboj sa. To som iba ja." v tej tme som ho nevedela nejako rozpoznať.
„Louis ?" 
„Áno,ja som to." zasmial sa.
„Čo tu robíš ? Nemal by si byť dnu a užívať si otváraciu slávnosť ?" prameň vlasov,ktorý mi stále padal do tváre som si založila za ucho a pozorovala jeho tvár. Mala som pocit,že sa celý čas usmieva.
„Nemal by som sa na to spýtať práve ja ? Dcéra majiteľa hotela by sa nemala po tme obšmietať okolo múrov v takejto tme,bosá po chladnej zemi a navyše sama." oprel sa rukou o stenu a založil druhú ruku do vrecka. 
„Čo by som nemohla. Veď to prakticky patrí aj mne,či nie ?" 
„To je pravda. Čo máš teraz na práci ?" 
„Pravdepodobne ma moja matka zasvätí do nejakej neskutočne nudnej debaty s jej priateľkami alebo ich dcéruškami s ktorými budem musieť preberať najnovšie trendy značkových návrhárov."
„Óu,aké zaujímavé. Tomu sa nedá odolať." odpovedal smiešnym hlasom a mávol rukou.
„A čo by si povedala na tanec ? Snáď ťa neunudím k smrti."
„Asi by to nikomu neuškodilo. Rada to prijmem." prešli sme k terase,ktorá bola vyzdobená a vysvietená.
http://www.youtube.com/watch?v=rl8SuLBCq3k
 Po parkete sa obšmietalo plno hostí,ktorí ani nezaregistrovali,že sme sa k nim pridali. Moja ruka vkĺzla do tej jeho,rukou ma chytil okolo pásu a svoju ďalšiu ruku som položila na jeho plece.
„Kto vlastne si ?" položila som mu otázku,z ktorej ostal trochu vykoľajený.
„Ja ? Nič extra,iba dvadsať ročný chalan,ktorý je členom najznámejšej chlapčenskej skupiny na svete. To si skoro nikto nevšimol. A ty ?"
„Obyčajné devätnásť ročné dievča,ktoré ukončilo strednú školu a teraz pokračuje na vysokú."
„Zaujímavé. Nepovedala si mi o sebe o nič viac než ja tebe. Povedal by som,že pravdepodobne budeš pokračovať v šľapajách tvojho otca s rodinnou firmou však ?"
„Nemôžme sa baviť o niečom inom ?"
„Prepáč."
„Kde máš kamarátov ? Dvoch som videla ísť niekam preč."
„Spoločne sa opíjajú pod stolom. Aspoň tak som ich opúšťal,teraz asi niekde spia s nohami vystrčenými spod stola."
„A ty prečo nie si s nimi ?"
„Ja mám na práci niečo lepšie. Tím myslím tanec s tebou."
„Chápem,ale uvedomuješ si,že celý čas tancujem bosá?" zadíval sa na moje nohy a so smiechom znovu nadvihol hlavu.
„A to je problém ?" ladne sme sa húpali z jednej strany na druhú,pieseň sa vznášala všade okolo nás a naše tváre osvetľovali iba oranžové lampióny nad našimi hlavami. Stále sme tancovali na okraji pri zábradlí neďaleko speváčky v stredných rokoch.
„Ani nie,len som od teba nižšia."
„Mne sa nízke dievčatá páčia." vyhlásil a zadíval sa mi do oči.
„To znamená,že sa ti páčim aj ja ?" na chvíľu sa odmlčal. So spýtavým pohľadom som mu pozerala do tváre,kým on očami prebehol po okolí no nakoniec odpovedal.
„Ak by som povedal áno,čo by si urobila ?"
„To uvidíš vtedy,keď to povieš. Ale už by som mala ísť. Ďakujem za tanec." pustila som ho a ustúpila o pár krokov.
„Dokedy tu budeš ?"
„Ešte dva dni,potom odchádzam nazad na Sicíliu. Prečo ?"
„Chcem sa uistiť,že sa s tebou ešte stretnem."
„Určite,a to hneď zajtra vo veľmi príjemnej spoločnosti." znova som ustúpila o pár krokov dozadu,až som zacítila hlasnejšie hudbu,ktorá vychádzala z reproduktorov
„Moment,čo tím myslíš ?"
„Uvidíš,nechaj sa prekvapiť. Prajem ti dobrú noc." zamávala som mu,schopila do ruky topánky,ktoré som odhodila do trávy neďaleko terasy a utekala preč. Pripadala som si trochu ako popoluška,ktorá musí do polnoci prísť domov. Škoda,že bolo ešte len jedenásť a namiesto toho,aby som sedela v koči som sedela neďaleko naších dverí na malej sedačke na chodbe s topánkami na kolenách a špinavými nohami od trávy. 
„Nepovedala by som,že budeme v izbe tak skoro." Ciara sa objavila vedľa mňa,taktiež bosá.
„Čo už. Kde je Mário ?" pokrčila som plecami.
„Ako by som to mala povedať...Rozhodli sa,že sa s tvojim bratom idú kúpať do mora." posadila sa vedľa mňa a zasmiala sa.
„Rovnakích šialencov asi len ťažko nájdeme."
„Radšej mi niečo povedz o tom chlapcovi,s ktorím si tancovala. Bol to ten,ktorí na teba pozeral,všakže ?" pritisla na na moje plece a zízala mi tím zvedavým výrazom do tváre-
„Áno,bol to on." rázne som odpovedala.
„A viac mi nič nepvovieš ? Videla som,ako na seba pozeráte. To bude niečo viac,než len decentný tanec." prehodila nohu cez nohu a ruku si podoprela bradu. Nenávidím,keď mi čumí do hlavy.
„Nič viac nebude. Nemám ho rada viac než by som mala."
„Ver mi,že máš. Prídeš na to a ja budem prvá,ktorá ti povie "ja som ti to hovorila". A určite to bude v priebehu blízkych dní."
„Nebude,o dva dni už odchádzam. Bude si musieť nájsť niekoho iného. Nebudem mu dávať falošné nádeje a ak sa o niečo pokúsy,poviem mu,že z toho nič nebude. Povedal mi,že je známi spevák tak prečo by sa zahadzoval s obyčajným dievčaťom ako som ja. Určite to berie ako nejaký letný románik. Navyše,odchádzam na vysokú takže by sme sa nemohli ani stretávať. Dobrú noc." vošla som do izby,osprchovala sa a zaľahla do postele. Ciara v tichosti urobila to isté a bez zbytočných zapáračných slov k dnešnému večeru a po pár minútach zaspala. Čo ak sa mi v skutočnosti páči ? Nie,aj tak s ním nemôžem chodiť ak by chcel aj on aj ja. Proste nemôžem,tak o tom prestaň rozmýšľať a radšej sa teš na zajtrajšok ! Sama sebe som prikázala a donútila sa nejako zaspať.

V minulej časti som vám zabudla pridať obrázok Alexandranich šiat,tak ich pridávam teraz :)