Live with Love 22.

JA ŽIJEM ! ;)
Dúfam, že vás táto správa potešila. Viem, že som sa tu už dlho neukázala, ale dôvodom bola moja neprítomnosť. Niekoľko dní s mojimi milovnými sesternicami mi dalo fakt zabrať. A hlavne to sedem ročné dievčatko, ktoré ma držalo za prsty len aby som jej neutiekla. Chcela odo mňa takú jednoduchú vec a to, aby som jej nakreslila obrázok do pamätníka. Nakoniec sa jej podarilo presvedčiť ma :)
Hoci som prišla domov už v stredu nemohla som vám sem nič pridať, pretože som nemala nič napísané. A dôvod nebol ten, že som nemala žiadny nápad. Tak to určite nie. Nápadov mám veľa len ich neviem dať nejako do kopy. Ale dnes (v piatok) som si povedala, že to pre vás urobím. Pospájala som svoje myšlienky a vzniklo z nich toto ↓ :) Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Aspoň trocha :*

Po niekoľkých týždňoch

,,Tak čo? Už vieš kde stráviš jesenné prázdniny?“ Opýtala sa ma Cat keď sme sa vo štvrtok vracali z knižnice.

,,Ešte nie.“ Bezstarostne som jej odpovedala.

,,Aha. Ako vidím, tebe vôbec nevadí, že sa z teba možno stane na päť dní bezdomovec. Samozrejme v tom horšom prípade.“

,,A čo by sa stalo v tom lepšom prípade?“ So záujmom, čo teraz vymyslí, som ju počúvala.

,,Tak v tom lepšom, a určite aj najlepšom prípade, by ťa mohol na tých pár dní k sebe zavolať Zayn.“ S úškrnom na mňa pozerala.

,,No jasné! Že ma to skôr nenapadlo.“ Predstierala som nadšenie.

,,A čo by som tam akože robila, keď každý deň všetci piati skúšajú na turné?“

,,Podľa mňa by si Zayn na teba našiel trocha času.“ Už zase do mňa začala rýpať, tak som ju musela zastaviť.

,,Cat, dosť! Niečo som ti už predsa o nás dvoch povedala.“

,,Takže ty o vás hovoríš ako o dvojici. To znamená....“ Ani som ju pre istotu nenechala dopovedať.

,,Cat! Tie svoje konšpiračné teórie si nechaj pre seba a nechytaj ma za slovíčka. Nič to neznamená.“ Už ma vážne hnevala.

,,Fájn! Ale to, čo na vás ja aj ostatní vidíme, keď ste vy dvaja spolu, to proste nezakryješ.“ Bránila sa Cat.

,,Vážne? A čo vidíte? Dvoch obyčajných priateľov?“

,,Ty tomu naozaj veríš? Že medzi vami dvoma je len obyčajné priateľstvo?“

,,Verím tomu, lebo chcem aby to tak bolo.“ Ohradila som sa.

,,Vidíš? A to je ten problém. Keby si dala tomu chlapcovi šancu, tak by si videla, že to vaše správanie nie je len o priateľstve.“

,,Cat, tebe tuším preskočilo. To, že medzi tebou a Harrym je láska neznamená, že je aj medzi mnou a Zaynom.“

,,Nie je, lebo ju tam nechceš pustiť.“

,,Aj keby som povedala čokoľvek na svete, nikdy neovplyvním to, čo si ty myslíš. Takže túto tému považujem za uzavretú a vôbec netuším ako sme sa k nej dostali. A ak dovolíš, teraz si idem dať sprchu aby som sa trocha upokojila a rýchlo zabudla na to, o čom sme sa tu teraz bavili.“ Rýchlo som zhodila svoje veci na posteľ a zabuchla som dvere do kúpeľne aby som nemohla počuť až ani jeden argument mojej obľúbenej spolubývajúcej.

Tá sprcha bola naozaj čarovná. Počas tých posledných dní, ktoré boli plné stresu ma jedine ona dokázala upokojiť. A to hlavne vtedy keď som nemohla byť so Zaynom alebo s ostatnými chalanmi. Trávila som s nimi veľa času keď mali voľno. A taktiež aj s El a Danielle. Oni, aj spolu s Cat, sa stali mojou rodinou. Tvorili okruh tých najbližších ľudí, ktorých som tu v Londýne mala.

,,Ty sa už balíš?“ Pozerala som na veľký kufor, ktorý mala Cat položený na posteli, keď som vyšla z kúpeľne.

,,Zajtra by som to nestihla. Školu máme ako vždy do tretej, potom sme do piatej v knižnici, o pol po mňa príde Harry a o šiestej mi ide vlak domov.“ Smutne povedala keď si ukladala veci do kufra.

,,Aha.“ Vedela som, že jej bude Harry veľmi chýbať, Preto bola taká smutná.

,,Tešíš sa na svojich rodičov, rodinu a priateľov?“ Opýtala som sa jej. Možno ju tým trocha rozveselím.

,,Jasné, že sa teším. Už som ich dlho nevidela. Len škoda, že nebývajú bližšie aby som mohla byť aj s Harrym. Bude mi chýbať. Veľmi.“ Asi som jej veľmi nepomohla, tak som podišla bližšie k nej a objala som ju.

,,Neboj sa. Ty o zvládneš. Tých pár dní ti ubehne ako voda. Stavím sa, že Harry bude ten. kto ti sem do tejto izby v stredu večer vynesie kufor. Nemysli na to, aké ťažké bude sa s ním rozlúčiť. Rozmýšľaj nad tým, aké to bude po takom dlhšom čase uvidieť človeka, ktorého ľúbiš. A mysli aj na to, že konečne uvidíš rodinu, ktorá ti tak veľmi chýbala.“

,,Máš pravdu. Tých pár sní zbehne ako voda.“ Rýchlo si zotrela tú jednu slzu, ktorá jej vypadla z oka.

,,Škoda, že ty tiež nemôžeš navštíviť svojich rodičov a brata. A vážne ešte stále netušíš kam pôjdeš?“ S miernymi obavami sa na mňa zadívala.

,,Nie. Ale som si istá, že sa to vyrieši. Hoci aj na poslednú chvíľu.“ Pokojne som odvetila. Vážne som to nevedela a ani som to neriešila. Cat len pokrútila hlavou a pokračovala v balení. Začula som ako mi zvoní mobil, tak som sa ho vybrala hľadať pretože v taške mám strašný bodrel. Na displeji svietilo neznáme číslo, no aj tak som to zdvihla.

,,Prosím?“

,,Ahoj Stella. Tu je teta Amanda. Zajtra o šiestej po teba prídem taxíkom. Tak sa prosím ťa dovtedy pobaľ, aby som na teba nemusela dlho čakať. Jesenné prázdniny stráviš u mňa.“ Pokojným hlasom mi to Amanda oznámila.

,,Okej. Budem vás čakať.“ Keď som dopovedala počula som už len pípanie z telefónu. Tak na túto možnosť som úplne zabudla. Ale povedzme si pravdu. Sama od seba by som jej určite nezavolala.

,,Vidíš? A je to! Môj problém je vyriešený. Aj keď to asi nie je to najlepšie riešenie.“ S pokrčeným nosom som sa pozerala na baliacu sa Cat, ktorá ihneď zbystrila svoju pozornosť.

,,Ty máš ale šťastie. Tak kam pôjdeš?“ Zvedavo sa opýtala.

,,Ku Amande. Netuším kto jej kázal zavolať ma k sebe, ale dúfam, že tých pár sní tam vydržím.“

,,Tak to ti naozaj držím prsty. Ak to tam bude zlé, tak môžeš prísť ku mne. Aj tak som ti to už chcela navrhnúť.“

,,Ďakujem. Budem si to pamätať.“ S úsmevom na tvári a s trochou nechuti som sa tiež pustila do balenia. Za hodinu by som to určite nestihla, pretože si musím dobre premyslieť, čo si so sebou vezmem. Nechcem aby mi Amanda okomentovala každý kus môjho oblečenia.

Piatok večer

,,Cat, zlatko, nechcem rušiť, ale už by sme mali ísť.“ Povedal Harry zatiaľ čo ja som bola uväznená v objatí Cat.

,,Harry má pravdu. Nestihneš vlak.“ Snažila som sa taktne ju od seba odtrhnúť.

,,Okej. Ale sľúb mi, že budeš na seba dávať pozor.“ Už hovorí ako moja mama.

,,Sľubujem. V stredu ťa tu budem čakať živá a zdravá.“ S úsmevom na tvári som jej zakývala.

,,Budeš mi chýbať.“ Hovorila, keď ju Harry pomaly ťahal za ruku preč z izby. Keby nebolo jeho tak odtiaľto vážne neodíde.

,,Aj ty mne. Maj sa Harry.“

,,Čau.“ Počula som ako mi Harry odzdravil spoza rohu izby. Tak toto bolo fakt drsné. Ako asi bude vyzerať rozlúčka Cat a Harryho na vlakovej stanici? Podľa mňa to bude niečo medzi rozlúčkou Edwarda a Belly v druhej časti Twillightu a rozlúčkou Jacka a Rose z Titanicu. No nič. Musím si dobaliť posledné veci aby na mňa Amanda nemusela čakať. Obliekla som si kabát, zhasla som svetlá a pomaly som sa vybrala k vrátnici. Rozlúčila som sa s Joshom a po chvíli prišiel taxík. Šofér mi pomohol naložiť kufor, sadla som si vedľa Amandy a slušne som ju pozdravila. K jej domu sme sa odviezli v hrobovom tichu. Amanda odomkla dvere a rozsvietila svetlá na chodbe.

,,Poď za mnou. Ukážem ti hosťovskú izbu.“ Vybrali sme sa na koniec dlhej chodby, keďže jej dom nemá žiadne poschodie. Bola to malá útulná izbička s jednou posteľou, skriňou, zrkadlom a kozmetickým stolíkom. Steny boli oranžovej farby a na nich bolo zavesených zopár obrazov, ktoré zobrazovali prírodu. Toto miesto mi trocha pripomínalo moju izbu, ktorú som mala v byte kde som bývala s rodičmi.

,,Tak toto bude tvoja izba. Dúfam, že sa tu budeš cítiť príjemne. A na to aby sa nám tu spolu dobre nažívalo a aby si sa ty cítila ešte príjemnejšie ti musím povedať zopár pravidiel.“ Už len z toho slova mi bolo zle. Prečo vždy kam prídem platia nejaké pravidlá? Nevedela som, čo mám od nej čakať. Na sucho som prehltla a ďalej som ju počúvala.

,,Nedávno som bola v tvojej škole, aby som sa informovala ako sa ti darí. Bola som trocha zaskočená tým ako si sa nedávno zachovala k jednej profesorke. A preto ťa prosím, aby so sa počas týchto dní pokúsila správať ako dáma, pretože ja viem, že ty si slušné dievča. A taktiež si neprajem aby si tento dom opúšťala bez povolenia. Sľúbila som tvojej mame, že na teba dám pozor.“ Už sa pomaly chystal na odchod, keď sa zrazu otočila.

,,A aby som nezabudla. Žiadny chlapci. Nechceme predsa žiadne problémy. Však?“

,,Áno.“ Prikývla som hlavou a ona za sebou zatvorila dvere. Ostala som v šoku. Som zvedavá ako to tu zvládnem. Ktovie či to tu vôbec vydržím. Amanda bola celkom fajn. Ale to sa týkalo len niekoľko hodinových návštev. Nikdy som u nej nebola tak dlho, ale viem si to predstaviť. Budíček ako na vojen o ôsmej. Ja viem, že tam vstávajú oveľa skôr, ale pre mňa bola toto vojna. Stavím sa, že raňajky sú prichystané tiež na určitú hodinu. Potom príde na rad asi hodinka zabitá pri nejakej nudnej knihe, chystanie obeda, obed, štrikovanie alebo vyšívanie, zase kniha a nakoniec čaj o piatej z nejakými starými vyschnutými tetkami, ktoré budú klebetiť o najnovších trendoch do hrobu. Toto bude fakt katastrofa. Určite sa z tohto domu nedostanem a ak sa mi to podarí tak to asi len v tom prípade, že Amandu budem mať za pätami. Keď som sa asi po hodine premýšľania, čo to všetko vlastne má znamneť, spamätala, prezliekla som sa do pyžama, umyla som sa a s mobilom v ruke som si ľahla na posteľ. Prečítala som si sms-ku od Cat, že je už doma. Bolo osem hodín a ja som vôbec netušila, čo mám robiť. Dosť som sa nudila. Mala som notebook, ale nebol tu internet. No našťasie som si vzala z poličky knihy. Samozrejme, že tá polička patrila Cat, ale veď ja predsa nemôžem za to, že ona má také zaujímavé knihy. Keď som sa začítala prerušilo ma zvonenie mobilu.
,,Tak čo? Ako by si chcela stráviť prvý prázdninový večer?" Veselo sa ma v telefóne opýtal Zayn.
,,Ja ho už trávim, ale s knihou v ruke." 
,,Ou. A nechcela by si ho stráviť radšej so mnou?"
,,Chcela. Ale nemôžem. No môžme to skúsiť telepaticky."
,,A iný spôsob nie je?" S nádejov v hlase sa opýtal.
,,Mrzí ma to, ale nie je. Som u tety Amandy a tá mi zakázala asi všetko, čo k prázdninám patrí." Smutne som dodala.
,,A patrím tam aj ja?"
,,Hlavne ty. Pravidlo: žiadny chlapci, hovorí za všetko."
,,Hmm. A čo keby sme sa zajtra stretli? Poobede budem mať voľno asi do piatej." 
,,Ak sa mi podarí dostať sa z tohto väzenia, tak snáď sa uvidíme. Ale nič ti nesľubujem."
,,Skvelé. Ešte sa ti ozvem." A zložil. Bolo by fajn keby ma Amnada pustila von. Aspoň na chvíľu. Možno sa mi podarí presvedčiť ju. 
Dlho do noci som si ešte čítala, no moje oči sa začali pomaly zatvárať. Knihu som položila na nočný stolík, ktorý bol vedľa postele a zhasla som svetlo. Chvíľu mi trvalo kým som zaspala, no nakoniec sa mi to nejkým zázrakom podarilo. Je pre mňa ťažké zvyknúť si na novú posteľ.

Stella

A aby vám a ani mne nebolo smutno ;)