A musím vám povedať, že včera bol peckový deň .... Taký už dlho nebol ... Kamošky, kolotoče, zábava, hudba, ľadova triešť, fontány, krik, múriky a vlaková stanica ;) = kľúčové slová zo včerajška :D A ešte jedna vec. Zostáva nám posledný prázdninový týždeň, tak sa snažte si ho čo najviac užiť :) Prajem vám pekný zvyšok prázdnin ...
,,Ehmm?“
Ani som sa nepozrela kto mi volá.
,,Čo
robíš?“ Opýtal sa ma Zaynov hlas.
,,Presne
to, čo robia ľudia v noci. Spím.“ Rázne som mu odpovedala.
,,Je
pol deviatej.“ Zasmial sa.
,,Veď
vravím, že v noci.“ Trvala som na svojom.
,,Chápem.
Ak by nám nedošli aj tie posledné zásoby, ktoré mimochodom požral Niall, a ja by som nemusel ísť do obchodu, tak
by som z postele určite nevstal skôr než na obed.“
,,Aha.
A dôvodom prečo si ma zobudil je že nemôžeš spať ty, tak ani ja alebo si
ma chcel informovať o tvojej aktuálnej GPS polohe alebo je ten obchod,
vzhľadom na skorú rannú hodinu, ešte zatvorený a ty sa nudíš a preto
mi voláš.“ To je asi môj najdlhší ranný monológ.
,,Ani
jedno. A prečo si na mňa taká zlá?“
,,A
prečo si ma zobudil?“ Podráždene som sa ho opýtala.
,,Aké
noviny číta tvoja teta?“ Tak tento rozhovor je čím ďalej tým zaujímavejší.
,,Zobudil
si ma len preto aby si zistil aké noviny číta moja teta? Ale varujem ťa. Tým,
že donesieš Amande noviny, si ma neudobríš.“ Už pomerne prebudená som ho upozornila.
,,Ja
jej nechcem nosiť noviny. A vlastne je to asi vo všetkých novinách.“ So
smutným a opatrným tónom povedal. A po chvíli mi to došlo. Raz sa to
už stalo, tak prečo nie znova.
,,A
mám na tých fotkách aspoň dobré vlasy?“ Už zmierená so skutočnosťou som sa ho
opýtala.
,,Na
každej jednej si krásna ako vždy.“ Snažil sa potešiť ma.
,,Budeš
mať veľký problém?“ Po chvíli sa ma opýtal.
,,Ako
táto planéta. Potom sa ti ozvem.“
,,Tak
to ma mrzí. Držím prsty.“
,,Ďakujem.
Maj sa.“
,,Ahoj.“
Dokelu! Už len to mi chýbalo. No čo už. To mám za to, akých priateľov som si
vybrala. No musím povedať, že ja si teda viem vybrať. Dnes asi Amanda
nepotrebovala ísť do obchodu a preto ma nezobudila. Alebo žeby prijala
fakt, že teenegeri spia aspoň v nedeľu dlhšie? Alebo je až taká nehnevaná,
že jej mozgové bunky pukajú ako pukance až jej vyskakujú z lebky? Už sa mi
nechcelo vymýšľať žiadne teórie a preto som sa prezliekla, umyla
a vošla som do kuchyne.
,,Tá
tvoja KAMARÁTKA Cat, je naozaj pekný CHLAPEC.“ Ani som sa jej nestihla
pozdraviť a ona už načala problematiku dnešného dňa pričom kládla dôraz na
dve podstatné slová.
,,Žeby
som mala na mysli kamaráta Zayna?“ Pokúsila som sa napraviť zlyhanie zo
včerajška.
,,O
tom nepochybujem. Ty si teda vieš vybrať.“ Pokrútila hlavou. Na toto sme mali
obe rovnaký názor.
,,Ale
zase nemôžeš povedať, že som porušila tvoje pravidlo, ktoré sa nieslo
v duchu ŽIADNY CHLAPCI. On sem neprišiel bez tvojho vedomia, to len ja som
išla za ním. Bez tvojho vedomia.“ Zahanbene som dodala keď mi došlo, že som
nachytala samú seba. Ráno mi to vôbec nemyslí.
,,Tak
to si úplne vystihla. Pozri Stella. Ja ti nijako nechcem brániť a ani
nechcem zasahovať do tvojho súkromného života. Ale ak si chcela ísť vonku
s chlapcom, ktorého máš rada, tak si mi to mala povedať.“ Milo povedala.
,,Tak
fájn. Na budúce to už budem vedieť.“ Urazene som jej povedala a otočila
som sa na odchod. Ona sama ma dotiahla do tejto situácie tými jej pravidlami.
Keby mi to vtedy vysvetlila, nemuseli by sme to tu teraz riešiť.
,,A
Zayna nemám rada. Teda mám, ale nie tak ako si myslíš.“ Pred dverami som sa
ešte otočila a vysvetlila som jej to.
,,Veď
ja sa s tebou nehádam. A ešte počkaj. Aby to nebolo až také
jednoduché, tak za to, že si mi klamala, dnes stráviš deň so mnou.“ Neviem
síce, čo tým myslí, ale ak na tom trvá...
,,Dobre.“
Už zase som sa poberala na odchod.
,,A
ešte niečo. Nebudem ťa kontrolovať, ale pre pokoj v tomto dome,
o ôsmej za sebou zatvoríš dvere vo svojej izbe.“ Dodala na koniec
a ja som so zvesenou hlavou prikývla.
Mala
som pocit, že nedeľa je rajom pre dôchodcov. Vonku bolo príjemné jesenné
počasie a tak sme sa s Amandou vybrali na ,,krátku“ prechádzku. Stále
sme stretávali výlučne starých ľudí. Či už to bol starý manželský pár alebo
skupinka starých dám, či pánov. Londýn je veľké mesto a preto som nevedela
pochopiť ako je možné, že Amanda poznala skoro každého, koho sme stretli. Bolo
až neuveriteľné pri koľkých ľuďoch sme sa zastavili na kus reči.
A k tomu sme ešte stihli nakŕmiť holuby a kačky na jazere. Preto
nám táto ,,krátka“ prechádzka zabrala pol dňa. No tento trest bol zo všetkých
aké som mala, najlepší. Domov sme prišli okolo šiestej a ja som mala
pocit, že mi odpadnú nohy. Bolo to horšie ako celodenné nakupovanie alebo
výstup na Mont Everest. A to som tam ani nebola. Dala som si teplú sprchu
a oznámila som Amande, že si idem ľahnúť. Asi tak na hodinku som si
zdriemla, no zobudil ma prázdny žalúdok. Zašla som do kuchyne, vzala som nejaké
jedlo a rozhodnutá, že si pozriem nejaký film. som sa vyvalila na posteľ
s notebookom. Popri tom ako som jedla a sledovala film, som počula
akési divné klopkanie na okno. Snažila som sa nevšímať si to, no začalo mi to
liezť na nervy. Vypla som film, zasvietila som svetlo v izbe
a otvorila som okno. Hľadela som do tmy, keď ma zrazu niečo trafilo rovno
do čela.
,,Auuu!“
Povedala som potichu aby som sem náhodou neprilákala Amandu s natáčkou
v strede hlavy. Vykukla som z okna a zbadala som siluetu nejakej
postavy.
Zayn
Tie
fotky v novinách ma vážne mrzeli. Keď som si spomenul na to, ako sa trápila
keď sa to stalo prvý krát, nechcel som aby sa to znova opakovalo. Nedovolím aby
a trápila alebo aby bola smutná. Keď som jej to ráno oznámil do telefónu
počul som ako si potichu povzdychla. No brala to celkom s humorom. Páčilo
sa mi na nej ako vždy vedela aj na tých zlých veciach hľadať niečo dobré.
A platilo to aj o ľuďoch. neodvrhla ma hneď na začiatku len preto,
lebo sa o mne hovorilo, že som rozmaznaná a namyslená celebrita.
Skoro nič o mne nevedela a preto ma mohla spoznať takého, akým naozaj
som.
Sľúbila
mi, že sa ozve. Na jej telefonát som čakal skoro celý deň. No keď som to už
nemohol vydržať, tak som jej skúsil zavolať ja, ale neúspešne. Mobil mala
vypnutý. Tajne som dúfal, že má len vybitú baterku a zabudla si dať nabiť.
Nechcel som aby jej kôli mne zobrala teta mobil. Večer som to už nemohol
vydržať, tak som sa obliekol a vybral som sa za ňou. Stál som pred domom
jej tety a pozeral som sa na mobil. Hoci bolo len niečo po ôsmej,
v celom dome bola tma. Aspoň z predu to tak vyzeralo. Ale pochybujem, že
Stella už spí. Tak som sa vybral na menšiu obhliadku domu. Zakrádal som sa
popod okná ako zlodej len aby ma nikto nevidel. Bol som v záhrade
a našiel som jedno okno, z ktorého išlo slabé svetlo. V duchu
som sa modlil aby to bola Stellina izba. Zobral som pár drobných kamienkov
a začal som ich hádzať do okna. Ak sa v okne neobjaví Stella, tak sa
odtiaľto rýchlo vyparím. Pomýliť sa nemôžem. Veď predsa len dokážem rozoznať
Stellu od jej tety, ktorú som zatiaľ ani nevidel. Len aby toto nebola moja
premiéra.
Po
niekoľkých pokusoch mi to vyšlo. Škoda, že nie tak ako som si predstavoval.
V izbe sa rozsvietilo a tak som sa pre istotu zohol po ešte jeden
malý kamienok. Keď som sa zdvíhal zo zeme, bez váhania som hodil ten kamienok
do okna, aby si človek v izbe nemyslel, že sa mu to búchanie len zdalo.
Ale v tom miernom strese som si ani nevšimol, že a to okno otvorilo.
Až keď som počul Stelline tiché ,,Aúú!“ Až vtedy mi došlo čo som spravil.
,,Prepáč.
Trafil som ťa?“ ,,Je zjavné, že áno ty
debil. Väčšiu somarinu si sa jej už ani nemohol opýtať.“ V duchu som na
seba nadával.
,,Ale
čo by. To si nebol ty. To spravila tá delová guľa, ktorá vystrelila
z pirátskej lode, ktorá mimochodom zakotvila za tvojim chrbtom. Čo si ju
nevidel?“ teraz som už s istotou vedel, že je to ona. Kam na tie somariny
to dievča chodí?
,,Nechcel
som. Prepáč.“ Ešte raz som sa jej ospravedlnil, no potláčal som v sebe
smiech.
,,Čo
tu vlastne robíš?“ Ešte viac sa vyklonila z okna a šúchala si boľavé
čelo.
,,Nezavolala
si.“ Smutne som povedal a ona sa mi stratila niekde v izbe.
,,Vybitá
baterka. Prepáč.“ Zamávala mi mobilom z okna a potom ho niekde
zahodila.
,,Myslel
som si. A to ma ani nepozveš dnu?“
,,Výborný
nápad. A ako chceš vojsť? Oknom?“ Ironicky mi odpovedala.
,,Napríklad.“
S úsmevom na tvári som sa priblížil k múru.
,,Ako
chceš. Len, prosím ťa, tú skalku príliš neudup.“ Upozornila ma na zázračné
bylinky jej tety. Našťastie mal ten dom len prízemie, no Stellino okno bolo aj
tak dosť vysoko. Ešteže ja sám mám skoro dva metre takže to nebol až taký
problém. Keď som sa vytrepal až na okno, Stella mi podala ruku a pomohla
mi zísť dole.
,,Buď
potichu, prosím ťa. Od Amandinej izby nás delí len kúpeľňa.“ S prstom na
perách mi povedala Stella, keď som už stál pred ňou. Mala na sebe len tepláky
a tielko, vlasy roztrapatené, nenamaľovaná, no stále bola dokonale krásna.
,,Čo
by si povedala, keby sme išli do kina?“ Opýtal som sa jej kým sa snažila
upratať si svoje veci z postele.
,,Počkaj?“
Priložila svoju ruku na moje čelo a zvláštne na mňa zazerala.
,,Čo
je?“ Opýtal som sa jej.
,,Na
čom fičíš?“ Premeriavala si ma pohľadom so založenými rukami.
,,Čo
sa ti na tom nezdá? Veď je to normálna otázka.“ Bránil som môj úžasný nápad.
,,Vkradol
si sa na cudzí pozemok, hodil si mi šutrom do čela a do tejto izby si
vošiel oknom a ...“ Radšej som ju stopol, pretože keď to takto zhrnula bolo to
divné.
,,Už
chápem. A ďalej už prosím ťa nepokračuj. Znie to divne. Priznávam, že som
sa sem tak trocha pozval a ten kameň bola nehoda. Ospravedlnil som sa ti.
A ty si mala ten nápad s oknom.“ Bránil som svoje predchádzajúce
skraty.
,,To
som povedala len tak. Nemal si ma brať vážne. A okrem toho, nemôžem nikam
ísť.“
,,Nezdá
sa mi, žeby si pravidlá svojej tety brala až tak vážne.“ Spochybnil som jej
myslenie.
,,Veď
vidím. A to všetko len kôli tebe. Máš na mňa zlý vplyv. No vzhľadom na to,
že je ešte málo hodín, že si meral cestu až sem len kôli mne, že neviem čo ma
zajtra čaká a že sa mi tento nápad zapáčil som ochotná sa podriadiť.“
Posledná časť vety ma potešila.
,,Super.“
Nadšene som povedal. Na jej príkaz som sa otočil aby sa mohla prezliecť. Na to,
že je dievča to stihla v rekordne krátkom čase. Najhoršie na tom všetkom
bolo a si to, že sme nemali inú možnosť ako vyjsť oknom. Ak by sme odišli
ako civilizovaní ľudia, dverami, Amanda by nás mohla počuť. A keďže sme
ani nevedeli či naozaj spí, nechceli sme to riskovať. Bez problémov som pomaly
zliezol z okna až som sa nohami dotkol zeme. No Stella začínala mať
pripomienky počas toho ako vyliezala oknom.
,,Všetky
dievčatá sa museli kôli tebe vykrádať z domu cez okno?“
,,Nie,
len tie výnimočné.“ Odpovedal som na jej otázku popri tom ako som ju držal za
pás aby nespadla.
..Vážne?
A koľko ich bolo?“ Už bola na zemi a až keď sa otočila tak som jej
odpovedal.
,,Ty
si prvá.“ Povedal som jej do očí a ona zahanbene sklopila zrak.
Keď
sme dorazili do kina taxíkom, kúpil som nám obom lístky, kolu a jedny
pukance. V kinosále nebolo veľa ľudí a tak sme si sadli úplne hore,
do rohu. Dávali nejakú komédiu, na ktorej sme sa veľa nasmiali. Popri tom sme
komentovali film, hercov, ľudí v sále a na všetkom sme sa rehotali.
Už som len čakal kedy nás vyhodia. Film sa skončil pár minút pred desiatou
a tak som sa Stelle ponúkol, že ju odprevadím domov. Súhlasila pričom
povedala, že potrebuje niekoho, kto jej pomôže dostať sa späť do izby. A mala
pravdu. Vážne potrebovala pomôcť. Spojil som obe ruky, do ktorých ona položila
svoju nohu, úspešne vyliezla na okno, zasvietila svetlo a vrátila sa späť
k oknu.
,,Ďakujem
za skvelý večer aj za pomoc.“
,,Za
málo. Dúfam, že to tvoja teta nezistí. Keby niečo, je to moja vina.“
,,Veď
aj je.“ Potichu sa zasmiala a vyplazila mi jazyk.
,,Zajtra
ti zavolám, pretože sa asi nebudeme môcť stretnúť kôli skúškam.“ Smutne som
povedal.
,,To
je naozaj škoda. Tak ti želám dobrú noc.“
,,Aj
ja tebe.“ Počkal som kým zatvorí okno a pobral som sa domov.
ÁÁÁ! Potešili ste moju dušičku jak nikdy! :) Tak som sa potešila, normálne sa mi rozžiarili oči keď som videla že si pridala časť.. ja vás ľúúúbim! Všetky adminky čo sú tu! :) :D (a nemyslite si že som šialená. som, ale nemyslite si to prosím) :D
OdpovedaťOdstrániťsom rada, že ťa to potešilo :) aj my teba ľúbime :* xxx
Odstrániťa určite si nemyslím, že si šialená ;) veď ja som si istá, že ani o mne si to ľuadia nemyslia :D aj keď opak je pravdou :D nevadí...
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťNádhera, je to dokonalé, oni sú spolu takí ňuňu pár :) teším sa na pokračovanie :) love ya :*
OdpovedaťOdstrániťďakujem :) pokračovanie bude asi dnes v noci ;)
Odstrániťdobré ako vždy, ale chcem sa opýtať že v akom meste bývaš??? :DDD
OdpovedaťOdstrániť:) nie som z mesta, ale bývam pri Prešove .... prečo ?
Odstrániťlen tak myslela som si že niekde inde podľa toho príhovoru ale nerieš :D
OdpovedaťOdstrániť