utorok 28. augusta 2012

Live with Love 25.


                                   My continue is BACK! 



                                                   (ten s tým klobúkom ;) a všetci úúúúú :D )
Stella
Ako mi Zayn sľúbil, na druhý deň mi zavolal. Amanda na nič neprišla, takže som ho mohla ubezpečiť, že je všetko v poriadku. Ani ja sama som nemohla uveriť tomu, že mi to prešlo. Nedokázala som pochopiť samú seba a ani to, prečo robím takéto hlúposti. Cat by mi určite dala nejaké, pre ňu logické, vysvetlenie. A ako veľmi mi len chýbala. Prišla som na to, keď som včera dočítala knihu, ktorú som si od nej požičala bez jej vedomia.
,,Zavolám jej.“ Zrazu ma napadlo a tak som bez váhania vytočila jej číslo.
,,Stella! Aká som len šťastná, že si sa mi ozvala.“  V telefóne sa ozýval nadšený hlas Cat.
,,Aj ja som rada, že ťa počujem. Ale čakala som, že sa ozveš prvá.“
,,Aj som chcela, len som nemala čas. Keď som nebola na návšteve ja, tak prišla návšteva za mnou, alebo som pomáhala mame, pretože začala s veľkým upratovaním. A každý večer som zaspávala s mobilom pri uchu, pretože mi volal Harry.“ Začala mi vysvetľovať.
,,Až na toho Harryho ti odpúšťam. Ten chlapec ti nedá ani vydýchnuť.“
,,Žiarliš? Ach. Stella. Keby si len vedela ako veľmi mi chýba.“ Jej hlas zosmutnel.
,,Ty vieš, že si z teba len uťahujem.“ Zasmiala som sa.
,,Viem. Zayn je v tom istom meste ako ty a môžeš sa s ním kedykoľvek stretnúť. No ja nie. A ozaj, ako sa vlastne má?“ Vedela som na čo naráža a preto som sa robila hlúpa.
,,Kto?“
,,Zayn.“
,,Že sa nehanbíš. Ani mňa si sa ešte nespýtala ako sa mám.“ Nahnevane som odvetila.
,,Tak prepáč. Ako sa máš Stella?“ Snažila sa napraviť svoju chybu.
,,Nudím sa. Po jednom prešľape, ktorý som spravila, nemôžem chodiť von.“ Začala som sa jej sťažovať.
,,Myslíš ten prešľap, o ktorom vie celý svet?“
,,Presne ten.“ Smutne som dodala.
,,Takže ty si s ním chodila vonku. A nie raz. Však mám pravdu?“
,,Kto ti to povedal?“
,,Harry.“ Jednoducho odvetila.
,,Vy dvaja ste sa naozaj stretli. Ste ako klebetné tetky na trhu. Len to prosím nikomu nehovor.“
,,Tak to ti naozaj ďakujem. V škole mi povieš všetky podrobnosti, pretože teraz musím končiť.“
,,To sa ešte uvidí.“
,,Tak to si píš. Maj sa.“
,,Pa.“ Povedala som a zložila.
Počas tých posledných dní sa skoro nič významné nestalo. Každý deň mi vola Zayn, no nemohli sme sa stretnúť kôli jeho skúškam. Dokonca ani ja som nemohla chodiť sama von. Vždy so mnou išla aj Amanda. No aspoň som ten čas využila na prípravu od školy. Čakalo ma niekoľko ťažkých testov a tak som sa každý deň drvila. No najviac ma potešila streda, keď na hodinách odbili tri hodiny poobede. Pretože vtedy sa otvorili brány nášho internátu. Konečne som mohla opustiť Amandin dom a mohla som si robiť čo chcem. Keď som vychádzala z dverí, mala som pocit akoby som po 20 rokoch opúšťala brány väzenia. Konečne som sa cítila voľná. Som rada, že som mala kde bývať a cením si, že sa o mňa Amanda starala. Ale mala o mňa až priveľký strach a preto mi nedopriala to, po čom som tak túžila. Teraz som však už sedela v taxíku a viezla som sa na nie veľmi obľúbené miesto.
,,Ach Stella! Aký som rád, že ťa opäť vidím.“ Radostne zvolal Josh, keď vystrkoval hlavu z malého okna na vrátnici.
,,Aj ja som rada, že vás vidím. Chýbali ste mi.“ Podišla som k nemu bližšie.
,,Tak aké si mala prázdniny?“
,,Neverím, že to poviem, ale som rada, že som sa sem mohla už konečne vrátiť.“
,,Snáď to neoľutuješ.“ S úsmevom mi povedal milý starý pán.
,,Snáď.“ Súhlasne som prikývla hlavou a pobrala som sa do svojej komnaty. S tým kufrom to išlo predsa len ľahšie, keď som s ním išla dole po schodoch. nejako som sa vytrepala na tretie poschodie a z tašky som vyhrabala kľúč od dverí. Otvorila som si dvere, kufor som položila na zem a keď som išla zatvoriť, predo mnou sa objavila známa tvár.
,,Tak ako Stella? Prázdniny so Zaynom boli skvelé, že mám pravdu?“ Zvedavo sa vypytovala Nicole.
,,Vidím, že ty sama to vieš lepšie ako ja.“ Povedala som s nervami.
,,Len sa nerozčuľuj. O chvíľu sa z teba stane celebrita. A za to môžeš poďakovať len Zaynovi.? Povedala so zdvihnutým nosom.
,,Tak fájn. Spomeniem ho v ďakovnej reči. A teba tiež. Chystám sa povedať niečo také ako: Ďakujem aj Nicole, ktorej krásna tvár vyzerá akoby ju znásilnila pastelka. Takúto veľkú obeť podstúpila len kôli vám, aby sa vám páčila. Tak jej prosím zatlieskajte.“ Dokončila som úryvok z mojej ďakovnej reči a tresla som s dverami. Už len toto mi chýbalo. Teraz budem celý deň nasratá ako bobor s vylomenými zubami. Nechápem, čo si tá zmaľovaná barbie o sebe myslí. Strašne ma vytáča už len to, keď ju vidím. Snažila som sa upokojiť vybaľovaním kufra. Tým, že som všetky veci doslova nahádzala a natlačila do poličiek, moje nervy povolili. Nasilu som zatvorila skriňu a modlila a som sa aby som ju najbližšiu hodinu nepotrebovala otvoriť. Inak sa na mňa zosype lavína oblečenia a ja budem nútená navštíviť psychiatra. Keď som už mala všetky veci ,,uložené“ na pôvodnom mieste, vybrala som sa dole do jedálne po čaj. Po ceste som stretávala ľudí, ktorí za sebou ťahali veľké kufre. S úsmevom som okolo nich prechádzala, keďže ja som už mala túto životnú skúšku za sebou. Všimla som si, že niektoré dievčatá na mňa pozerajú ako na masového vraha. Určite to bolo kôli tým novinám, no ja som ich s úsmevom ignorovala. Ale našli sa aj také, ktoré sa na mňa milo usmievali a priateľsky ma pozdravili.
Keď som už kráčala s hrnčekom teplého čaju, zrazu na mňa niekto zozadu zakričal. Bola som už vo vstupnej hale 3 metre os schodiska, keď ma vystrašilo vlastné meno.
,,Stell!“ Zvrieskla na mňa Cat a ja som sa inštinktívne a dosť prudko otočila. Obsah hrnčeka som vyliala na osobu, do ktorej som v tej rýchlosti narazila.
,,DO RITI!“ Skríkla som na celú halu. Určite hlasnejšie ako keď Cat skríkla na mňa. Skôr než som môj príval hnevu vyjadrila slovne, mala som sa pozrieť do koho som narazila. V celej hale bolo hrobové ticho, nikto sa ani nepohol a predo mnou stála oliata profesorka, o ktorej som vedela asi toľko, že má na starosti divadlo na tejto škole. Zjavne pohoršená mojim slovníkom zo seba vytiahla len niekoľko slov.
,,Zajtra po škole sa zastavíte v mojej triede.“ Nevedela som, že trest môžem dostať aj cez prázdniny.
Zostala som tam stáť ako idiot s prázdnym hrnčekom v ruke a s vedomím, že ten čaj, ktorý som si naliala s toľkou láskou, si nemôžem vypiť. Ani som túto obrovskú stratu nestihla dostatočne oplakať a už som bola v náručí milovanej Cat. Teraz by som jej najradšej tú šálku obila o hlavu.
,,Bez čaju a po škole. Ďakujem za darček na privítanie.“ Ironicky a s kyslím ksichtom som jej povedala.
,,Neboj sa. Až také zlé to nebude. Pani Clarcová je v pohode. Teraz možno vyzerala trocha naštvane ale to len kôli tvojej prehnanej reakcii. Raz sa tam ukážeš a budeš mať pokoj.“ Ubezpečila ma Cat.
,,Len aby. Inak tam pôjdeš so mnou.“
,,Zlatko, a čo ten tvoj kufor?“ Zrazu sa ozval Harry. Ani som si ho doteraz nevšimla.
,,Čau Stella.“ S úsmevom ma pozdravil.
,,Ahoj Harry. Vidíš Cat? Takto sa zdravia priatelia. Jeden druhého na smrť nevystrašia a nevrieskajú po sebe ako opice.“
,,Dobre, dobre. Chápem, čo tým chceš povedať.“ S Harrym sme sa potichu zasmiali.
,,Poďme radšej hore. Tam sa porozprávame.“ Navrhla Cat a vykročila po schodoch. V izbe Harry zložil kufor a musel sa s nami rozlúčiť. S Cat sme sa potom ešte dlho do noci rozprávali o našich prázdninových zážitkoch. Nakoniec sme sa obe zhodli na tom, že to neboli najhoršie prázdniny, aj keď každej z nás niečo chýbalo. Cat chýbala jej najväčšia láska Harry a mne sloboda na to, aby som si mohla prázdniny dostatočne užiť.

Stella 

10 komentárov:

  1. Ďakujem aj Nicole, ktorej krásna tvár vyzerá akoby ju znásilnila pastelka. - čo ti šibéé :DD ja som sa skoro došťala :DD to nemalo chybu :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. teším sa, že ťa to pobavilo ... ale aby bolo jasné ja som toto s tou pastelkou nevymyslela len som to niekde čítala a strašne sa mi to páčilo. jednoducho som to musela použiť ;)

      Odstrániť
    2. ak sa neurazíš..tak to asi v pondelok použijem na svoju zmaľovanú spolužiačku :D

      Odstrániť
    3. to je v pohode ... ja som to aj tak nevymyslela :)

      Odstrániť
  2. Asi vám tu budem komentovať úplne, ale úplne každú časť, pretože každá jedna je úplne mrte, a ja sa zas teším na ďalšie! :) Baby ste super. LIKE it :)!!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujeme :* a komentuj koľko chceš...a može to byť dlhé jak nemecké diaľnice my si to aj tak vždy s radosťou prečítame :)

      Odstrániť
  3. Záchvaty smiechu mám :DD Úplne super to je ;) :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Miruš, som na kolenách!!! potlesk a bubny prosím!! :D :D bože, to s tou pastelkou si úplne dorazila :D :D teším sa na pokračovanie, ja to milujem :D :) love you :*

    OdpovedaťOdstrániť