Winter Love ♥-30.časť

Ty,áno práve ty ktorá to čítaš. Ja viem,že vieš,že myslím teba. Nestresuj lebo to už je tu. Akurát jak si sa vypla tak som to sem hodila. No je toto spravoslivosť ??? :P :*

Mimochodom,dámy,ako je toto možné ??? 61 000 ??? Ja neverííííííííím. Idem k očnému,ale aj tak vám patrí nevysloviteľné ĎAKUJEM ♥ Love ya ;) :*

V jednu krásnu jesennú ale samozrejme daždivú sobotu som ležala na posteli obklopená hromadou zošitov,papierov a rôznych iných potrieb do školy. Kvapky dažďa veselo udierali do môjho okna,poznámky sa nechceli za žiadnu cenu zosúladiť s mojim mozgom a jediná vyhovujúca činnosť bola zízanie na plafón polepený obrázkami. Za ten mesiac som si to tu už trochu zútulnila. Cez moje nádych a výdychy sa v tichu,ktoré sa rozlievalo po miestnosti ozvalo klopanie na dvere.
,,Kto jé ?" znudene som zvesila hlavu dozadu z postele.
,,Upratovačka." hlávka s kučierkami môjho milého sa objavila medzi dvermi so širokým úsmevom na perách.
,,Môžem ísť ďalej ?" už chcel vykročiť ibaže som naňho tak trochu viac zajačala.
,,Nie,stoj na mieste." vyľakane ho strhlo a neurobil ani milimetrový pohyb.
,,Vykradla si papierníctvo ?" zmätene sa opýtal pri pohľade na podlahu. Kopa pepierov sa povaľovala všade po zemi. Dvere do šatníka boli roztvorené taktiež pretože som v každej časti izby mala oddelenie nejakého predmetu.
,,Bože som ja ale idiot." mávol rukou.
,,Prečo ?"
,,Pretože som si doma zabudol lietajúce topánky. Ako sa mám k tebe dostať a dať ti pusu ?" rozhorčene gestikuloval rozhadzujúc rukami všade okolo seba.
,,Skús to nohami. Ale nestúpaj na žiadny papier aby si mi nenarušil nejaký predmet." varovala som ho.
,,Akoby som mohol láska." ironicky zahromžil a zhodil si bundu na kreslo.
,,Nestúpaj tam,je tam rozložená matika." upozornila som ho na kôpku neďaleko komody.
,,A tu pri stoličke je čo ? Všetky Napoleónové vojny ??"
,,Presne,tak sa ich nedotýkaj zlato." žmurkla som naňho a nakoniec sa ku mne prebrodil po špičkách preskakujúc z jednej škáry medzi papiermi na druhú.
,,Ako sa môžeš toľko učiť. Čo tak sa mi trochu venovať ?" skonštatoval a sladko ma pobozkal.
,,Chceš mať predsa vzdelanú priateľku či nie ?"
,,Jasné,že hej. Ale oddych ti nezaškodí." zhodil sa vedľa mňa aj s čiernou cestovnou taškou.
,,Čo si priniesol ?"
,,Tvoje veci,ktoré si si v Španielsku nahádzala do môjho kufra a aj tie veci,ktoré si požičala Eleanor a Danielle."
,,Ďakujem." pobozkala som ho na líce a rozipsovala tašku. Tričká a kraťasy boli úhľadne poskladané,vyžehlené a voňavé.
,,Čo ste s nimi urobili ?" podozrievavo som si tričko znovu priložila k nosu a nasávala lahodnú arómu.
,,Nič len u nás bol Paul a nakázal nám upratať celý dom. V tom prišla Danielle,tak mi pomohla spojazdniť práčku. Dokonca som našiel v skrinke pod umývadlom aj tú voňavú vec." lúskal prstami pretože nevedel presný názov.
,,Harry,tomu sa hovorí prací prášok." rukou som ho pohladkala po líci a poľutovala,že nevie ani základné potreby pri praní.
,,Neviem si ťa predstaviť ako žehlíš." so smiešnou predstavou v hlave som zložila tašku na zem a ľahla si na jeho nohy.
,,Nežehlil som to ja. To mal na starosti Niall s Liamom. Niall si popálil prst." zachechtal sa a rukou mi prechádzal po vlasoch.
,,Mama prišla !" počula som kričať otca z prízemia.
,,Svokra prišla." zatlieskal Harry. Že sa ešte nepoučil z toho,ako ho spáli pohľadom hneď v dverách.
,,Zdravím." mama vpochodovali do mojej izby ako vždy v tradičnom kostíme,v topánkach privodzujúcich závraty a premočeným dáždnikom,ktorí na mojom krásnom koberci zanechá fľaky. S horiacim pohľadom zastala na mojej ruke,ktorou som držala Harryho za koleno.
,,Čo robíte ?" veselo sa opýtala,keď sa posadila do kresla.
,,Ja sa učím a Harry mi priniesol veci,ktoré som požičala Eleanor. A ty ? Čo ťa sem priviedlo ?"
,,Nemôžem sa prísť pozrieť na svoju dcéru a jej priateľa ?" divne sa na mňa zadívala.
,,Ja ti to zakázať nemôžem."
,,Zdravím madam." Harry sa usmial a s neutrálnym hlasom sa pozdravil. Mama mu darovala jemne nadvihnuté kútiky úst no nič viac.
,,Tak ako sa máte deti moje ?" roztvorila dáždnik tak,že všetky kvapky odkvacli na nás.
,,Fantasticky." jednotne sme jej odpovedali,keď Harrymu začal zvoniť telefón.
,,Prepáčte dámy." zdvorilo vybehol z izby s telefónom pri uchu.
,,Vidím,že si si zobrala moju radu k srdcu. Je dobré,že namiesto toho,aby si sa starala o média a ich preberanie vášho vzťahu sa radšej vzdelávaš." potľapkala ma po pleci a hľadala cestu pomedzi papiere k môjmu šatníku.
,,Mami,ver mi,že mňa vonkoncom nezaujíma čo o mne píšu v spoločenskej rubrike. Všetky články mi predáva Ellen. Nemusím sa pozrieť ani na jeden novinový stánok a viem o sebe aj to,čo nie je pravda. Vedela si o tom,že minulý týždeň sme boli na Kube ?" mávla som rukou,kým sa mama kŕčovito usmievala.
,,Prepáč láska,ale musím ísť. Volal Liam." silno ma objal a daroval bozk na rozlúčku. ,,Majte sa mama." išlo ma roztrhnúť od smiechu,keď ju takto nazval. Ešte som mu zamávala a potom už zavrel dvere. Mama s kamenným úsmevom na tváry sa ku mne otočila.
,,Ako mi to povedal ?"
,,No veď si ho nazvala svojim dieťaťom nie ? Ak to poprieš,začnem si myslieť že som zrelá na strojček do ucha."
,,Och,to je chlapec. Ako si ťa mohol získať. Také inteligentné a múdre dievča." rozhorčene konštatovala a pritom sa prechádzala okolo okna. Ešte že som tam nemala rozložené poznámky.
,,Mami,toto sme už preberali hádam stokrát. Ľúbime sa a nič s tím nespravíš." protirečila som rozvalená na posteli,keď som si podopierala bradu s dlaňami s bielou vecou vyrobenou z dreva pred očami.
,,No veď práve. Ja sa iba bojím,že sa ti niečo stane. Chodiť s celebritou nie je ľahké."
,,Veď mi všetci pomáhate s čím sa len dá."
,,A čo vysoká ? Ako sa chceš pri Harrym pripravovať na vysokej škole ? Budeš s ním lietať po svete a škola ?"
,,Mami,po svete s ním lietať budem vtedy,keď budem mať všetky skúšky z krku. Dovtedy budem tráviť voľný čas s babami,s tebou alebo otcom."
,,Vidím,že máš naplánované všetko. Neprekvapím ťa s jedinou otázkou." hodila rukou a preplávala ďalší oceán zdrapov.
,,Presne tak. Čo keby si zahodila všetky starosti za hlavu ? Len mi nepovedz,že to nie je také jednoduché." varovne som na ňu namierila ukazovák,keď už zo seba chcela dostať predchádzajúcu vetu.
,,Výborne. Tak ja pôjdem. Nabudúce ti musím priniesť jedny topánky,ktoré som pre teba našla. Sú famózne." rozplývala sa nad predstavou,kým som ja búšila hlavou do vankúša.
,,Teším sa. Určite sú na vysokom opätku,že mám pravdu ?"
,,Áno a musím sa poďakovať Eleanor a Danielle,že ťa navnadili na ich vlnu." rodičovsky ma vyobjímala,pobozkala do vlasov a nechala v spoločnosti hrajúceho rádia a na pospas ton papierov zapísaných poznámkami.

O pár dní
S Danielle a Ellen sme sedeli v jednej kaviarni zašitej v jednosmernej uličke v príleve jemného svetla. Uvelebili sme sa v kúte pri radiátore v kožených sedačkách nerušené okolitými návštevníkmi,ktorí sa venovali vlastným spoločníkom. Keďže bol sobotný studený večer,plný silného vetra zachádzajúceho až pod nechty nebolo nič lepšie než si sadnúť s dobrými priateľkami k šálke horúceho čaju a poklebetiť si o móde alebo podobných veciach. Chlapci boli niekde v nejakom rádiu a Eleanor trávil večer so svojou rodinou. Ellen som už dosť dlho chcela povedať o Drewovom návrhu,len som nemala odvahu jej to nejak s citom povedať. Vyklopila som to už Danielle aj Eleanor. Viem,som strašná ale nemôžem sa donútiť k tomu,aby som jej to už konečne položila pred nos.
,,Ellen,tak čo. Už si nejaký fešák získal tvoje milé srdiečko ?" nahodila tému Danielle,po našej dôrazenej výmene pohľadov.
,,Ale nie. Popravde sa o to ani nikto nepokúša." spozornela som. Dan sa vlasy stočili ešte viac od ponúkajúcej sa šance a ja som konečne zozbierala kúsky odvahy.
,,Ellen,a čo by si povedala na Drewa ?" pri jeho mene vyprskla dúšok malinového čaju na sklenený stolík pričom Dan pohotovostne vytiahla z kabely balíček servítok.
,,Robíš si zo mňa srandu ? Vôbec nie som na jeho úrovni. Navyše,hrá futbal. V živote by si nezačal s dievčaťom ako som ja. Nevýrazne,príliš slušné,neopíjam sa každý piatok a sobotu v baroch a nenosím dres roztlieskávačky." zatiaľ čo si  so servítkou sušila rifle,púlila som oči na Danielle. Rázne mi v nich kládla nadávky. Aspoň ja som to tak vnímala. Ako jej to mám povedať ? Nemôžem na ňu vybaliť "Hej,počúvaj. páčiš sa kapitánovi futbalistov." Danielle už zatínala pätste a stavím sa,že v tom momente,kedy by sa Ellen postavila a šla na toaletu by mi jednu vrazila medzi oči.
,,No tak to skús prehodnotiť." podpichla so škodoradostným úsmevom Dan,ktorý patril mne. Tá vie teda vážne človeka podporiť.
,,Nemôžme sa baviť o niečom inom než o mojom súkromnom živote ?" preskočila z balvanu s nápisom vzťahy na ešte väčší balvan vysoká škola. Celý čas,čo sa rozprávala s Danielle o vysokých v Londýne som ja spriadala plán,ako jej oznámiť správu najšokujúcejšieho kalibru.
,,No,to záleží podľa toho čo by ťa bavilo." Dan načala roztvorenú tému.
,,No veď to je kameň úrazu,ja neviem čo by som chcela robiť. Nepomôže mi ani ten poradca v škole. Radil mi aby som si pokecala s kamarátkami a...." nechala som ich v načatej debate a nenápadne si začala odpíjať z čaju. Očami som skúmala celú miestnosť v snahe,že ma niečo napadne.
Dan som stále naznačovala,aby ju niečim zabávala aby som ja mala čas. Košom by mu asi taktiež nedala,veď to by povedala hneď. Do plánu musím zainteresovať okrem nej aj Eleanor. Chlapov sa do toho neoplatí ťahať. Určite by mi Liam s Louisom poradil,aby som ich napchala do taxíka,zaplatila šoférovi aby ich vozil po Londýne dovtedy,kým by to zo seba Drew nevyprostil. Toto bude dlhý proces.