Live with Love 27.

Hi Ladies ♥ 

No ako vám to ide v škole ? Mňa unavuje už len to, že tam musím sedieť .... DISASTER :D

A čo sa týka poviedky, tak vám musím oznámiť jednu správu ... všimla som si, že to robí skoro každé dievča, ktoré píše poviedku a tak ani ja nebudem vínimkou :/ Kôli škole nebudem stíhať písať časti tak ako by som si priala, takže mojim osobným úspechom bude jedna časť týždenne ... ale nehovorím, že sa mi nemôže podariť aj viac ;)

,,Škola je blbec" 

Tak vám prajem pekný večer a úspešný týždeň v škole :* 

Teším sa na štvrtok ;) Máme voľno :D 

Btw. Tie hlúposti čo som tam popísala berte s rezervou ... A neviem, či sa tá pesnička hodí k tomu, ale páči sa mi ;) (Petti) :*

                                                   ( LIKE A BOSS ♥ 3 awards = PROUD )

Zayn

Skúšky na turné ma neskutočne vyčerpávali. Domov som chodil totálne unavený a jediné, čo som stihol pred tým než som zaspal bolo, že som si ľahol na posteľ. Občas som sa ešte stihol prezliecť do pyžama. A to mám jediné šťastie, že moje pyžamo tvoria len tie pyžamové tepláky. Ráno ma budil budík na mobile, ktorý som zakaždým statočne odignoroval a vypol. No potom vždy prišiel Liam a v izbe mi spravil taký bodrel, ktorý by človek, ktorý rád spí ako ja, určite neustál. Jednoduchým ťahom vpustil cez žalúzie na okne ranné svetlo, okno otvoril do korán a stiahol zo mňa perinu. Neznášal som takéto rána. No bez tejto Liamovej ,,pomoci“ by som z tej postele nevstal nikdy. Potom prišla na rad studená sprcha a rýchle raňajky, po ktorých sme nasadli do auta a vyrazili na cestu. Okrem skúšok sme museli absolvovať rôzne TV show, fotenia do časopisov, rozhovory či vysielania v rádiu. To všetko zahŕňalo moju prácu, no najviac ma na tom mrzelo, že som kôli práci zanedbával Stellu. Keby som s ňou mohol tráviť viacej času. Aspoň teraz kým som ešte v Londýne. Louis, Liam a Harry to majú oveľa ľahšie než ja. Majú svoje priateľky a to čo cítia, im môžu bez váhania kedykoľvek povedať. Občas som im aj trocha závidel. Snívam o tom, že raz príde ten deň a ja poviem Stelle všetko, čo mám na srdci. Len si na to ešte musím chvíľu počkať. Už som si získal jej dôveru a preto nesmiem spraviť ďalšiu chybu.

Dnes je jeden z tých mála jesenných slnečných dní. Vonku príjemne hrejú slnečné lúče a tak som sa rozhodol tento krásny nedeľný deň využiť. Liam mi spomínal, že dnes niekam berie Danielle a to isté vravel aj Harry o Cat. Lou a El išli na nejakú módnu prehliadku a tak mi tu ostal iba Niall. Rozhodol som sa, že ho trocha zapojím do môjho plánu.

,,Niall, idem robiť piknik.“ Zbehol som dole do obývačky a prisadol som si k Niallovi, ktorý bol vyvalený pred telkou.

,,Hmm, skvelý nápad. Už som síce jedol, ale tvoje pozvanie neodmietnem.“ S úsmevom zbystril pozornosť.

,,Ešte som ťa nikam nepozval.“ Nechápavo som pokrútil hlavou a pozeral na neho.

,,Viem, predbehol som ťa.“ S úškrnom na mňa hľadel.

,,Dobre. Poviem to takto. Chystám sa spraviť piknik pre Stellu a potreboval by som od teba maličkú službičku.“ Dúfam, že som mu to vysvetlil dosť dobre.

,,Ok. Platí. Ale mám to u teba brácho.“ Vedel som, že mi pomôže. V tom bol najlepší.

,,Fájn.“ Po vzájomnej dohode som sa vybral hore do izby aby som sa ešte osprchoval, obliekol a potom som začal zháňať potrebné veci, ako sú napríklad deky. Pre istotu som vzal dve. Potom som s Niallovou pomocou asi pol hodiny pátral po piknikovom košíku. Nakoniec si na niečo spomenul, zbehol do svojej izby a naspäť ku mne sa vrátil aj s tým košíkom. Ten chlapec je samé prekvapenie. Ani som sa nepýtal na čo ho tam mal. Nahádzal som doň to čo sme mali doma a to čo sme nemali, sme išli dokúpiť.

Pár kilometrov za Londýnom boli veľké lúky a lesy. Bolo tam ticho, pokoj a hlavne tam neboli ľudia. Niall mi pomohol to tam pripraviť a keď sme to už mali hotové, išiel som po Stellu. Neviem, či bol práve najlepší nápad nechávať Nialla aby to tam postrážil. Sľúbil mi, že sa ničoho nedotkne, ale predsa je to Niall. Tým, že mi povedal, že o chvíľu príde Josh (bubeník 1D), sa ma snažil upokojiť. No pravdu povediac, bál som sa ešte viac. Josh je skvelý kamoš a rovnaký blázon ako mi piati. Je ako ďalší člen našej skupiny a som si istý, že keby vedel spievať, skvelo by medzi  nás zapadol. Už teraz má kopec fanyniek.

Cesta k Stelle mi trvala asi 15 minút. Auto som zaparkoval na malom parkovisku pri bráne a milý chlapík za okienkom ma pustil dnu. Zopár ľudí si ma všimlo a nechápavo na mňa hľadeli, no ja som si išiel ďalej svojou cestou. Vyšiel som na tretie poschodie a zaklopal som na dvere. Ak by som predtým nezavolal Harrymu a nespýtal sa ho, aké číslo izby majú Stella a Cat, tak by to asi nedopadlo dobre. Opieral som sa o zárubňu dverí a čakal som, čo sa bude diať ďalej. O chvíľu sa dvere otvorili a v nich stála Stella s prekvapeným výrazom na tvári.

,,Ahoj.“ S rukami vo vreckách som ju pozdravil a naďalej som sa tam len tak opieral.

,,Zayn, čo tu robíš?“ S úsmevom podišla bližšie a krátko ma objala. Konečne som ju mohol mať opäť vo svojom náručí. Aj keď len na chvíľu.

,,Poď ďalej.“ Pozvala ma dnu a zatvorila dvere.

,,Mám pre teba jedno prekvapenie.“ Pri slove prekvapenie sa jej oči rozžiarili ešte viac. Rýchlo sa obliekla a mohli sme vyraziť.

,,Nevedela som, že máš auto.“ Poznamenala keď som jej otváral dvere môjho auta.

,,Nejazdím na ňom často, ale dnes ho potrebujem.“ Povedal som jej kým som za ňou zatváral dvere.

,,Takže ideme ďaleko.“ S úsmevom skonštatovala keď som si sadal za volant.

,,To si povedala ty.“ Usmial som sa na ňu a naštartoval. Roztomilo sa zamračila a pozerala pred seba.

,,Prečo mi to nechceš povedať?“

,,Vravel som, že je to prekvapenie.“ Bola strašne nedočkavá.

,,Ako chceš. Tak budem hádať.“ Presunula svoj zrak na mňa a skúmavo na mňa hľadela. Z bežných možností, ako bolo napríklad kino, reštaurácia, múzeum, galéria, bowling, divadlo, London Eye....po asi 10 minútach, keď sme už pomaly vychádzali z mesta, prešla na vlastné nápady. Neboli síce až také bežné, ale boli to jej nápady. To sa dalo ľahko spoznať. Už mala na tvári zúfalý výraz, keď sa mi hovorila:

,,Návšteva kráľovskej rodiny.“

,,Až také známosti nemám. Takže nie.“

,,Time Square v New Yourku.“

,,Letisko je opačným smerom. Takže nie.“

,,Kŕmenie Lochneskej príšery kosťami z tchora.“ Začal som sa strašne smiať, ale musel som sa sústrediť na cestu. Asi sa držala hesla: ,,Zúfale situácie si vyžadujú zúfalé riešenia.“ To by všetko vysvetľovalo.

,,Tú si podľa mňa niekto v minulosti vymyslel. Takže nie. A dnes by už aj tak bola mŕtva.“

,,SHIT! To je pravda.“ Plácla si po nohe a ďalej premýšľala. Páčilo sa mi, že to nevzdávala.

,,Japonská výstava čínskej ryže.“ Až som sa zasmial.

,,O takej som ešte nepočul.“

,,Ani ja nie, ale už mi došli nápady. Tak kam ideme? Do Narnie?“ Zúfalo na mňa pozerala a mal som čo robiť aby som odolal tým jej očiam.

,,Nie, ani tam dnes nejdeme. Ešte pár minút a sme tam.“ Snažil som sa ju upokojiť a do ruky som vzal mobil, aby som naťukal krátku sms-ku pre Nialla. Boli sme už len pár kilometrov od nich a tak som im napísal, že už môžu ísť. Josh tam bol s Niallom hlavne z toho dôvodu, že mali spolu potom ísť na zápas.

Z hlavnej cesty viedla odbočka pomedzi stromy na vedľajšiu cestu. Všetky tie zelené lúky a kopce oddeľoval od hlavnej cesty dlhý rad stromov. Nikto nás tam nemohol vidieť, takže to bolo bezpečné miesto.

http://www.youtube.com/watch?v=1nSBCbXG178

,,Zatvor si, prosím ťa, oči.“ Prikázal som jej s nádejou, že ma poslúchne.

,,Prečo? Už sme tu?“ Spýtavo na mňa hľadela.

,,O chvíľu. Len to urob, prosím.“ Na moje prekvapenie ma poslúchla. Ešte raz som sa na ňu pozrel a ten jej šibalský úsmev ju prezradil.

,,A nepodvádzaj!“ Upozornil som ju ako malé dieťa. O chvíľu som auto zastavil na kraji cesty a Stelle som povedal, aby sa ani nepohla. Otvoril som jej dvere, chytil som ju za ruku a pomohol som jej vystúpiť.

,,Už?“ Nedočkavo sa ma opýtala.

,,Ešte pá krokov... Ták ... A už sme tu. Môžeš otvoriť oči.“ Povedal som jej keď sme už stáli pri deke, na ktorej bolo rozložené nedotknuté jedlo.

,,Wow! Piknik!“ Veselo povedala.

,,Moja ďalšia životná premiéra.“

,,Tak sa dobre usaď aby si mala pohodlie.“ Rukou som ukázal na deku a obaja sme si posadali. Pomaly sme jedli a popri tom sme sa rozprávali. Nevedel som sa na ňu vynadívať. Jemný vánok jej strapatil krásne dlhé vlasy a slnečné lúče dopadali na jej krásnu tvár.

Stella

Zayn ma opäť milo prekvapil. Piknik počas takého krásneho slnečného dňa bol úžasný nápad. Všade bolo príjemné ticho a kľud. Nebolo tu ani živej duše, ktorá by nás mohla vyrušiť.

,,A ako pokračujú tvoje skúšky s profesorkou?“ Opýtal sa ma Zayn, keď sedel oproti mne a rukami sa podopieral za chrbtom.

,,Našťastie som tam bola iba raz. A nanešťastie, ona je blázon!“

,,Prečo?“ Jemne sa zasmial.

,,Vytiahla na mňa zvláštne cvičenia na správne dýchanie, chcela odo mňa aby som jej zaspievala podľa nejakých desivo vyzerajúcich nôt, lenže ja som v živote nič podobné nevidela. Dúfam, že pochopila, že takto to ďalej nepôjde.“

,,A kedy ťa budem aj ja konečne počuť spievať?“ Zvedavo sa opýtal.

,,Vzhľadom na to, že nacvičujem na vianočné vystúpenie, tak asi na Vianoce.“ S úsmevom som mu odpovedala.

,,Až? A čo tak malá predpremiéra?“ Vydesený výraz na jeho tvári nahradil zvodný úsmev.

,,Nie!“ Rázne som zamietla jeho prosbu.

,,Hanbím sa.“ Sklonila som hlavu a začala som sa hrať s lemom trička.

,,A pred kým? Predo mnou? Ale no ták.“ Snažil sa ma prehovoriť.

,,Vystihol si to správne. Nikto iný tu nie je, takže áno, hanbím sa spievať pred tebou.“ Povedala som pokojným hlasom.

,,Ako chceš. Nebudem na teba tlačiť.“ S úsmevom povedal.

,,Bude to môj vianočný darček od teba.“

,,Súhlasím.“ Úsmev som mu opätovala a prikývla som hlavou. Som rada, že už ďalej nenalieha.

,,Fájn. Tak potom súhlasíš aj s tým, že keď vyjdeš na pódium pred tie stovky ľudí, povieš im, že túto pieseň venuješ Zaynovi Malikovi.“ Jedným okom na mňa žmurkol, no ja som musela opäť protestovať.

,,Héééj. To som nepovedala.“

,,Viem. Predbehol som ťa.“ Vyplazil mi jazyk, rýchlo sa postavil a utekal preč.

,,No počkaj.“ Povedala som a rozbehla som sa za ním. Takto to nebude. Chvíľu som za ním utekala, no zastavila som sa aby som sa nadýchla. Keď si to Zayn všimol, zrazu zmenil smer a utekal smerom ku mne. Vyštartovala som ako raketa, no on ma aj tak chytil. Začal ma štekliť a ja som nedokázala spojiť smiech a dýchanie dokopy.

,,Už dosť. Prosím. Prestaň!“ Tieto slová som zo seba ledva dostala.

,,Dobre už nebudem. Ale to len pre to, lebo  chvíľu asi začne pršať.“ Povedal keď pozeral hore na oblohu.

,,Asi by sme už mali ísť.“Počas toho ako sme sa tu bláznili, sa slnko skrylo za tmavé mraky. Rýchlo sme pozbierali veci a nasadli do auta. Po tom, čo sme sa vrátili na hlavnú cestu, na čelné sklo auta už padali prvé dažďové kvapky a pomaly sa zlievali po skle. Zayn ma odviezol späť na intrák a auto zastavil na parkovisku tak, ako keď prišiel. Poďakovala som mu za krásny deň a dala som mu rýchlu pusu na líce.

,,A nezabudni na našu dohodu.“ Povedal kým som vystupovala.

,,Už teraz si začnem chystať nejaký príhovor.“ Doširoka som sa usmiala a zatvorila som dvere auta. Vonku bol dosť silný lejak, a keďže neviem utekať pomedzi kvapky, bežala som ako o život smerom k dverám budovy. Mokrá, ale hlavne šťastná, som sa vybrala do sprchy. Nakoniec som zaspávala s príjemným pocitom, že je za mnou jeden z tých skvelých dní strávených so Zaynom.

 Stella