Hi Ladies ♥
No ako vám to ide v škole ? Mňa unavuje už len to, že tam musím sedieť .... DISASTER :D
A čo sa týka poviedky, tak vám musím oznámiť jednu správu ... všimla som si, že to robí skoro každé dievča, ktoré píše poviedku a tak ani ja nebudem vínimkou :/ Kôli škole nebudem stíhať písať časti tak ako by som si priala, takže mojim osobným úspechom bude jedna časť týždenne ... ale nehovorím, že sa mi nemôže podariť aj viac ;)
,,Škola je blbec"
Tak vám prajem pekný večer a úspešný týždeň v škole :*
Teším sa na štvrtok ;) Máme voľno :D
Btw. Tie hlúposti čo som tam popísala berte s rezervou ... A neviem, či sa tá pesnička hodí k tomu, ale páči sa mi ;) (Petti) :*
( LIKE A BOSS ♥ 3 awards = PROUD )
Zayn
Skúšky
na turné ma neskutočne vyčerpávali. Domov som chodil totálne unavený
a jediné, čo som stihol pred tým než som zaspal bolo, že som si ľahol na
posteľ. Občas som sa ešte stihol prezliecť do pyžama. A to mám jediné
šťastie, že moje pyžamo tvoria len tie pyžamové tepláky. Ráno ma budil budík na
mobile, ktorý som zakaždým statočne odignoroval a vypol. No potom vždy
prišiel Liam a v izbe mi spravil taký bodrel, ktorý by človek, ktorý
rád spí ako ja, určite neustál. Jednoduchým ťahom vpustil cez žalúzie na okne
ranné svetlo, okno otvoril do korán a stiahol zo mňa perinu. Neznášal som
takéto rána. No bez tejto Liamovej ,,pomoci“ by som z tej postele nevstal
nikdy. Potom prišla na rad studená sprcha a rýchle raňajky, po ktorých sme
nasadli do auta a vyrazili na cestu. Okrem skúšok sme museli absolvovať
rôzne TV show, fotenia do časopisov, rozhovory či vysielania v rádiu. To
všetko zahŕňalo moju prácu, no najviac ma na tom mrzelo, že som kôli práci
zanedbával Stellu. Keby som s ňou mohol tráviť viacej času. Aspoň teraz
kým som ešte v Londýne. Louis, Liam a Harry to majú oveľa ľahšie než
ja. Majú svoje priateľky a to čo cítia, im môžu bez váhania kedykoľvek
povedať. Občas som im aj trocha závidel. Snívam o tom, že raz príde ten
deň a ja poviem Stelle všetko, čo mám na srdci. Len si na to ešte musím
chvíľu počkať. Už som si získal jej dôveru a preto nesmiem spraviť ďalšiu
chybu.
Dnes
je jeden z tých mála jesenných slnečných dní. Vonku príjemne hrejú slnečné
lúče a tak som sa rozhodol tento krásny nedeľný deň využiť. Liam mi
spomínal, že dnes niekam berie Danielle a to isté vravel aj Harry
o Cat. Lou a El išli na nejakú módnu prehliadku a tak mi tu
ostal iba Niall. Rozhodol som sa, že ho trocha zapojím do môjho plánu.
,,Niall,
idem robiť piknik.“ Zbehol som dole do obývačky a prisadol som si
k Niallovi, ktorý bol vyvalený pred telkou.
,,Hmm,
skvelý nápad. Už som síce jedol, ale tvoje pozvanie neodmietnem.“
S úsmevom zbystril pozornosť.
,,Ešte
som ťa nikam nepozval.“ Nechápavo som pokrútil hlavou a pozeral na neho.
,,Viem,
predbehol som ťa.“ S úškrnom na mňa hľadel.
,,Dobre.
Poviem to takto. Chystám sa spraviť piknik pre Stellu a potreboval by som
od teba maličkú službičku.“ Dúfam, že som mu to vysvetlil dosť dobre.
,,Ok.
Platí. Ale mám to u teba brácho.“ Vedel som, že mi pomôže. V tom bol
najlepší.
,,Fájn.“
Po vzájomnej dohode som sa vybral hore do izby aby som sa ešte osprchoval,
obliekol a potom som začal zháňať potrebné veci, ako sú napríklad deky.
Pre istotu som vzal dve. Potom som s Niallovou pomocou asi pol hodiny pátral
po piknikovom košíku. Nakoniec si na niečo spomenul, zbehol do svojej izby
a naspäť ku mne sa vrátil aj s tým košíkom. Ten chlapec je samé
prekvapenie. Ani som sa nepýtal na čo ho tam mal. Nahádzal som doň to čo sme
mali doma a to čo sme nemali, sme išli dokúpiť.
Pár
kilometrov za Londýnom boli veľké lúky a lesy. Bolo tam ticho, pokoj
a hlavne tam neboli ľudia. Niall mi pomohol to tam pripraviť a keď
sme to už mali hotové, išiel som po Stellu. Neviem, či bol práve najlepší nápad
nechávať Nialla aby to tam postrážil. Sľúbil mi, že sa ničoho nedotkne, ale
predsa je to Niall. Tým, že mi povedal, že o chvíľu príde Josh (bubeník
1D), sa ma snažil upokojiť. No pravdu povediac, bál som sa ešte viac. Josh je
skvelý kamoš a rovnaký blázon ako mi piati. Je ako ďalší člen našej
skupiny a som si istý, že keby vedel spievať, skvelo by medzi nás zapadol. Už teraz má kopec fanyniek.
Cesta
k Stelle mi trvala asi 15 minút. Auto som zaparkoval na malom parkovisku
pri bráne a milý chlapík za okienkom ma pustil dnu. Zopár ľudí si ma
všimlo a nechápavo na mňa hľadeli, no ja som si išiel ďalej svojou cestou.
Vyšiel som na tretie poschodie a zaklopal som na dvere. Ak by som predtým
nezavolal Harrymu a nespýtal sa ho, aké číslo izby majú Stella a Cat,
tak by to asi nedopadlo dobre. Opieral som sa o zárubňu dverí a čakal
som, čo sa bude diať ďalej. O chvíľu sa dvere otvorili a v nich
stála Stella s prekvapeným výrazom na tvári.
,,Ahoj.“
S rukami vo vreckách som ju pozdravil a naďalej som sa tam len tak
opieral.
,,Zayn,
čo tu robíš?“ S úsmevom podišla bližšie a krátko ma objala. Konečne
som ju mohol mať opäť vo svojom náručí. Aj keď len na chvíľu.
,,Poď
ďalej.“ Pozvala ma dnu a zatvorila dvere.
,,Mám
pre teba jedno prekvapenie.“ Pri slove prekvapenie sa jej oči rozžiarili ešte
viac. Rýchlo sa obliekla a mohli sme vyraziť.
,,Nevedela
som, že máš auto.“ Poznamenala keď som jej otváral dvere môjho auta.
,,Nejazdím
na ňom často, ale dnes ho potrebujem.“ Povedal som jej kým som za ňou zatváral
dvere.
,,Takže
ideme ďaleko.“ S úsmevom skonštatovala keď som si sadal za volant.
,,To
si povedala ty.“ Usmial som sa na ňu a naštartoval. Roztomilo sa zamračila
a pozerala pred seba.
,,Prečo
mi to nechceš povedať?“
,,Vravel
som, že je to prekvapenie.“ Bola strašne nedočkavá.
,,Ako
chceš. Tak budem hádať.“ Presunula svoj zrak na mňa a skúmavo na mňa
hľadela. Z bežných možností, ako bolo napríklad kino, reštaurácia, múzeum,
galéria, bowling, divadlo, London Eye....po asi 10 minútach, keď sme už pomaly
vychádzali z mesta, prešla na vlastné nápady. Neboli síce až také bežné,
ale boli to jej nápady. To sa dalo ľahko spoznať. Už mala na tvári zúfalý
výraz, keď sa mi hovorila:
,,Návšteva
kráľovskej rodiny.“
,,Až
také známosti nemám. Takže nie.“
,,Time
Square v New Yourku.“
,,Letisko
je opačným smerom. Takže nie.“
,,Kŕmenie
Lochneskej príšery kosťami z tchora.“ Začal som sa strašne smiať, ale
musel som sa sústrediť na cestu. Asi sa držala hesla: ,,Zúfale situácie si
vyžadujú zúfalé riešenia.“ To by všetko vysvetľovalo.
,,Tú
si podľa mňa niekto v minulosti vymyslel. Takže nie. A dnes by už aj
tak bola mŕtva.“
,,SHIT!
To je pravda.“ Plácla si po nohe a ďalej premýšľala. Páčilo sa mi, že to
nevzdávala.
,,Japonská
výstava čínskej ryže.“ Až som sa zasmial.
,,O
takej som ešte nepočul.“
,,Ani
ja nie, ale už mi došli nápady. Tak kam ideme? Do Narnie?“ Zúfalo na mňa
pozerala a mal som čo robiť aby som odolal tým jej očiam.
,,Nie,
ani tam dnes nejdeme. Ešte pár minút a sme tam.“ Snažil som sa ju upokojiť
a do ruky som vzal mobil, aby som naťukal krátku sms-ku pre Nialla. Boli
sme už len pár kilometrov od nich a tak som im napísal, že už môžu ísť.
Josh tam bol s Niallom hlavne z toho dôvodu, že mali spolu potom ísť
na zápas.
Z hlavnej
cesty viedla odbočka pomedzi stromy na vedľajšiu cestu. Všetky tie zelené lúky
a kopce oddeľoval od hlavnej cesty dlhý rad stromov. Nikto nás tam nemohol
vidieť, takže to bolo bezpečné miesto.
,,Zatvor
si, prosím ťa, oči.“ Prikázal som jej s nádejou, že ma poslúchne.
,,Prečo?
Už sme tu?“ Spýtavo na mňa hľadela.
,,O
chvíľu. Len to urob, prosím.“ Na moje prekvapenie ma poslúchla. Ešte raz som sa
na ňu pozrel a ten jej šibalský úsmev ju prezradil.
,,A
nepodvádzaj!“ Upozornil som ju ako malé dieťa. O chvíľu som auto zastavil
na kraji cesty a Stelle som povedal, aby sa ani nepohla. Otvoril som jej
dvere, chytil som ju za ruku a pomohol som jej vystúpiť.
,,Už?“
Nedočkavo sa ma opýtala.
,,Ešte
pá krokov... Ták ... A už sme tu. Môžeš otvoriť oči.“ Povedal som jej keď
sme už stáli pri deke, na ktorej bolo rozložené nedotknuté jedlo.
,,Wow!
Piknik!“ Veselo povedala.
,,Moja
ďalšia životná premiéra.“
,,Tak
sa dobre usaď aby si mala pohodlie.“ Rukou som ukázal na deku a obaja sme
si posadali. Pomaly sme jedli a popri tom sme sa rozprávali. Nevedel som
sa na ňu vynadívať. Jemný vánok jej strapatil krásne dlhé vlasy a slnečné
lúče dopadali na jej krásnu tvár.
Stella
Zayn
ma opäť milo prekvapil. Piknik počas takého krásneho slnečného dňa bol úžasný
nápad. Všade bolo príjemné ticho a kľud. Nebolo tu ani živej duše, ktorá
by nás mohla vyrušiť.
,,A
ako pokračujú tvoje skúšky s profesorkou?“ Opýtal sa ma Zayn, keď sedel
oproti mne a rukami sa podopieral za chrbtom.
,,Našťastie
som tam bola iba raz. A nanešťastie, ona je blázon!“
,,Prečo?“
Jemne sa zasmial.
,,Vytiahla
na mňa zvláštne cvičenia na správne dýchanie, chcela odo mňa aby som jej
zaspievala podľa nejakých desivo vyzerajúcich nôt, lenže ja som v živote
nič podobné nevidela. Dúfam, že pochopila, že takto to ďalej nepôjde.“
,,A
kedy ťa budem aj ja konečne počuť spievať?“ Zvedavo sa opýtal.
,,Vzhľadom
na to, že nacvičujem na vianočné vystúpenie, tak asi na Vianoce.“
S úsmevom som mu odpovedala.
,,Až?
A čo tak malá predpremiéra?“ Vydesený výraz na jeho tvári nahradil zvodný
úsmev.
,,Nie!“
Rázne som zamietla jeho prosbu.
,,Hanbím
sa.“ Sklonila som hlavu a začala som sa hrať s lemom trička.
,,A
pred kým? Predo mnou? Ale no ták.“ Snažil sa ma prehovoriť.
,,Vystihol
si to správne. Nikto iný tu nie je, takže áno, hanbím sa spievať pred tebou.“
Povedala som pokojným hlasom.
,,Ako
chceš. Nebudem na teba tlačiť.“ S úsmevom povedal.
,,Bude
to môj vianočný darček od teba.“
,,Súhlasím.“
Úsmev som mu opätovala a prikývla som hlavou. Som rada, že už ďalej
nenalieha.
,,Fájn.
Tak potom súhlasíš aj s tým, že keď vyjdeš na pódium pred tie stovky ľudí,
povieš im, že túto pieseň venuješ Zaynovi Malikovi.“ Jedným okom na mňa
žmurkol, no ja som musela opäť protestovať.
,,Héééj.
To som nepovedala.“
,,Viem.
Predbehol som ťa.“ Vyplazil mi jazyk, rýchlo sa postavil a utekal preč.
,,No
počkaj.“ Povedala som a rozbehla som sa za ním. Takto to nebude. Chvíľu
som za ním utekala, no zastavila som sa aby som sa nadýchla. Keď si to Zayn
všimol, zrazu zmenil smer a utekal smerom ku mne. Vyštartovala som ako
raketa, no on ma aj tak chytil. Začal ma štekliť a ja som nedokázala spojiť
smiech a dýchanie dokopy.
,,Už
dosť. Prosím. Prestaň!“ Tieto slová som zo seba ledva dostala.
,,Dobre
už nebudem. Ale to len pre to, lebo
chvíľu asi začne pršať.“ Povedal keď pozeral hore na oblohu.
,,Asi
by sme už mali ísť.“Počas toho ako sme sa tu bláznili, sa slnko skrylo za tmavé
mraky. Rýchlo sme pozbierali veci a nasadli do auta. Po tom, čo sme sa
vrátili na hlavnú cestu, na čelné sklo auta už padali prvé dažďové kvapky
a pomaly sa zlievali po skle. Zayn ma odviezol späť na intrák a auto
zastavil na parkovisku tak, ako keď prišiel. Poďakovala som mu za krásny deň
a dala som mu rýchlu pusu na líce.
,,A
nezabudni na našu dohodu.“ Povedal kým som vystupovala.
,,Už
teraz si začnem chystať nejaký príhovor.“ Doširoka som sa usmiala a zatvorila
som dvere auta. Vonku bol dosť silný lejak, a keďže neviem utekať pomedzi
kvapky, bežala som ako o život smerom k dverám budovy. Mokrá, ale
hlavne šťastná, som sa vybrala do sprchy. Nakoniec som zaspávala
s príjemným pocitom, že je za mnou jeden z tých skvelých dní
strávených so Zaynom.
Krasna cast proste uzasna :D tesim sa ked jej to Zayn povie oni su pre seba ako stvoreny :D a som aj zvedava ci povie ze.mu tu pesnicku venuje :D tesim sa na dalsiu cast je to uzasne :D
OdpovedaťOdstrániťdakujem :) ešte pá krát sa vyspíš a príde aj to, na čo čakáš ;)
OdstrániťKŕmenie Lochneskej príšery kosťami z tchora.
OdpovedaťOdstrániťJaponská výstava čínskej ryže.
Odkiaľ berieš také prkotiny ?? :D
Až som si zobrala servítku od smiechu a stolička (poznáš jej kvalitu) sa skoro prevrátila dozadu.
Kráása :DDD NO ale to ti opakovať nemusím :* ♥ xx
Tento komentár bol odstránený autorom.
Odstrániťprosím ťa, ja mám na to ozog :D :P ja som písala prvé čo ma napadlo, takže tak to aj dopadlo :D ono sa to rýmuje ♪ ♫ som proste, ako ty hovoríš, AWESHOM ♥ + So Hard SWAG :D a ide to samo ....
Odstrániťale ďakujem za pochvalu :*
boze strasne som sa nasmiala :) uzasne si to napisala a opisala situaciu :)boze ked sa nahanali ja som tak cakala ze si precitam- a potkli sme sa a padli na zem , zayn mal asi mäkke pristatie pretoze padol na mna a uvaznil ma svojim telom cize som sa nemohla hybat a v tom ma pobozkal!! :D ale ty furt nic boze ja budem tak pistat od stastia ked tu take nieco uz najdem :) inak tesim sa na dalsiu cast dufam ze sa ti podari coskoro :)
OdpovedaťOdstrániťďakujem :* máš dobrú fantáziu :)
Odstrániťnič nesľubujem, ale keď to víjde a budem mať vo štvrtok voľno, tak dokončím časť čo som už začala písať :) som si istá, že sa budeš tešiť .... vééééééééééľmi ;)
nemas za co :) jo jo jo!!! :) tesim sa a dufam ze sa podari :)
OdstrániťZabila si to!! ale riadne!! ách, až mám kŕče...ja už som čakala, že si dajú francuzáka, a oni furt nič!! :D normálne že nervy :D teším sa na ďalšiu časť tejto nádhery :)) love ya :*
OdpovedaťOdstrániťdiki :* len dúfam, že nebudeš mať krče na trvalo :)
Odstrániťa ešte nemaj nervy ... zatiaľ to nie je až také zlé :)