Winter Love ♥-29.časť

Nová časť absolútne pre vás :*

El moja,najdrahšia,najmilovanejšia a ešte neviem čo naj...neverím,že si pri našom dnešnom nočnom Skypovaní nenapísala viac,než si myslím :P ♥ :*

59 000 zhliadnutí ? Neverím,Milujme vás ♥ :*

xxx

Asi po hodine "pozerania" filmu som sa pomrvila a vystrela stŕpnuté nohy. Ellen sladko spala rozložená na svojej polovici gauča obklopená vankúšmi,pritúlená k huňatej deke a okolo nej sa povaľovali servítky. Dojímavá scéna urobila svoju prácu a režisér môže byť hrdý na seba a na svoj tím. Stíšila som televízor a vybrala sa  hore do izby prezliecť sa do pyžama.Natiahla som na seba ľahké kraťasy s tielkom ,z tašky som schopila kefku aj s pleťovou vodou a inými somarinkami vyrazila do kúpeľne na prízemí. V škáre medzi dvermi som videla svetlo a tak som najprv zaklopala.
,,Ellen,môžem vojsť ?" nikto sa mi neozýval,dala som si spiatočku a radšej si zašla do kuchyne po telefón,ktorí som tam zabudla. Napodiv som Ellen videla v obývačke a mňa premohla panika. Hororové scény ako nejaký chlap so sekerou vliezol do domu a teraz nás chce zabiť sa v mojej hlave zlietali ako včely na med. Slimačím tempom som vyšla z chodby a zahla za roh. Po tom,čo som tam uvidela som si ihneď pomyslela,že ma na mieste chytí infarkt.
,,Harry,čo tu robíš ?" nahnevane som naňho zvolala. V ruke som už mala pripravený sprej,aby som ho tomu "potencionálnemu zabijakovi" mohla nastriekať do očí.
,,Prišiel som si vyriešiť náš problém medzi štyrmi očami." zastavil pred mojou tvárou keď som na nej cítila jeho pravidelný dych.
,,Teraz ? O pol dvanástej keď stojíš na našej chodbe chceš riešiť problémy ?"
,,A v akom čase si to predstavuješ ? Mne je to jedno o ktorej hodine alebo minúte ich budem riešiť,proste to chcem vyriešiť !"
,,No myslím,že teraz nie je ten najvhodnejší čas." už som chcela prejsť k dverám na záhradu a slušne ho vyprevadiť ale keď natiahol ruky a rýchlim pohybom ma vrátil na pôvodné miesto,veľká šanca sa mi nenaskytla.
,,A kedy bude ? Miláčik,chcem to medzi nami urovnať. Nevieš si predstaviť,ako mi chýbaš a tie primitívne poznámky z Louisovej strany mám chuť zakopať do zeme rovno aj s ním." zvýšil hlas a moja dlaň okamžite putovala na jeho ústa.
,,Za prvé nie si doma tak sa príliš nerozkrikuj a za druhé,poď so mnou." kúsok z jeho mikiny som zovrela v dlani a ťahala ho do kúpeľne. Zavrela som za sebou dvere,zhodila všetky svoje kozmetické vecičky na malú komodu,rukami sa oprela o umývadlo a čakala kým začne.
,,Neprišiel si si náhodou vyriešiť vzťahové otázky ?" zvráštila som tvár do grimasy a čakala,ako zareaguje.
,,Jasné takže,poď sem a tu si sadni." posadil ma na okraj vane a začal pochodovať pred mojimi očami. Čupol si predo mňa,schopil moje ruky do svojich dlaní a ja som začala tušiť najhoršie s výrazom vystrašeného ježka.
,,Pozri,ja viem že som idiot ale to si si už mohla za posledné mesiace všimnúť. Obdivujem ťa,že si nerobíš ťažkú hlavu z mojich hlúposti,ktoré vyvádzam a preto ťa tak ľúbim. Neviem ako ti tu mám v slovách popísať,ako strašne ťa ľúbim,pretože sa to ani nedá. Viem,mala si právo sa v Španielsku naštvať za to,že som ťa ignoroval ale s mamou som hovoriť musel a potom,čo ste na nás s Eleanor vyliali vodu mi moje mužské ego trochu kleslo a alkohol v hlave stúpol. Opica urobila taktiež svoje,Louis sa urazil na Eleanor taktiež a preto som robil nahnevaného tak sa ti chcem oficiálne ospravedlniť."
,,Jedine môjho strelene milujúceho priateľa by napadlo sa dovaliť do domu otca svojej priateľky bez vedomia majiteľa domu a žiadať ju o ospravedlnenie keď sedí na vani v kúpeľni." zasmiala som sa,vzala jeho tvár do svojich dlaní a sladko ho pobozkala.
,,Takže už sa nehneváš ?" nádejne a s úsmevomo na tváry sa mi zadíval do očí a väznil vo svojom objatí,keď svoje ruky zastavil na mojich krížoch.
,,Ber to ako dostatočné ospravedlnenie."
,,Ľúbim ťa." vyhlásil a znova ma pobozkal.
,,Moment,ako si sa sem dostal ?" zmätene som dala jeho ruky preč z mojich bokov a prísne sa mu zadívala do očí.
,,Fakt to chceš vedieť ?"
,,No nebolo by od veci keby si mi to vysvetlil. Toto sa dá nazvať aj ako vstúpenie na cudzí pozemok bez vedomia majiteľov."
,,Dobre,dobre ovládaš asi všetky paragrafy lepšie ako policajti. Okno."
,,Ktoré ?" zrak som zastavila na miniatúrnom okienku v kúpeľni nad vaňou.
,,Presne vyrezaný,tridsať centimetrov na pol metra z kvalitného skla." suchársky skonštatoval s pohľadom nasmerovaným na dieru v múre,ktorá sa všeobecne nazýva okno.
,,Cez toto si preliezol ?" zhíkla som pri predstave,ako sa pretláča z vonku do kúpeľne cez malú záclonku a ako pristáva vo vani.
,,Čo by som ja pre teba neurobil láska moja." daroval mi bozk no zase mi nebolo niečo jasné.
,,Okno som zatvárala keď sa Ellen osprchovala,tak ako je možné,že je teraz otvorené." neisto sa poobzeral okolo seba a založil ruky do vreciek.
,,Nie,toto by neurobila." zamrmlala som si a ukázala na dvere.
,,Ale áno,urobila. Ale to preto,že ťa má rada a vďaka nej sa už nehneváme."
,,Niekedy sa toho dievčaťa bojím. Ale seriózne,desí ma."
,,No ták už sa nehnevaj." schúlila som sa v jeho pevnom objatí a vdychovala jeho krásnu vôňu. Už mi chýbala. Chýbali mi jeho objatia,bozky a rôzne poznámky,ktoré ma vždy podpichovali aj keď boli myslené z lásky.
,,Môžem sa ťa niečo opýtať ?" svoju bradu oprel o moju hlavu a ešte stále ma držal v objatí.
,,Áno ?"
,,Môžem tu prespať ?"
,,Nie." neutrálne som odpovedala,no v mysli som sa znovu škodoradostne smiala.
,,Prečo ?" rozhorčene namietal.
,,Pozri zlato,nemôžem ťa tu nechať prespať. Otec sa vráti skôr,uvidí ťa v mojej posteli,pomyslí si niečo čo by nebola pravda,moja mama by ťa asi zmlátila s topánkami v šatni a ja by som neobišla najlepšie tiež." kým som vysvetľovala dôvody,prečo nemôže zostať ťahala som ho za ruku k vchodovým dverám.
,,Podávaš dobré argumenty a čím ďalej tím viac sa bojím tvojej mami. A naviac si nemyslím,že tu máte iba dve izby."
,,Ja viem. Dobrú noc." odsunula som ho pred dvere a pobozkala ho.
,,Na to,že sme sa práve uzmierili ma dosť surovo vyhadzuješ."
,,Keby to bol môj dom,tak by som ťa nevyhadzovala. A dávaj si pozor,o chvíľu za začne zavlažovanie trávnika."
,,Ale to nie je fér,keď s tebou môžem byť tak nikdy nevyhovuje miesto." oduto dupol nohou.
,,Aj ja ťa ľúbim." na dobrú noc ma vybozkával po celej tváry,ešte pár krát zatrúbil načo zobudil Ellen,ktorú som podrobila prednáške s porozumením o tom,že nemá podávať rozmery okien domu chlapovi,s ktorým chodím.

Po dvoch mesiacoch
  V septembri som sa odsťahovala z Abbynho bytu. Bola som tam celý čas sama,čo môjho otca dosť znepokojovalo. Vraj bude lepšie,ak budem bývať s ním. Abby samozrejme nenamietala,pretože k nej Jay môže častejšie zavítať a pobudnúť tam s ňou dlhšiu dobu. Maturitný ročník začal dosť surovo. Profesori sa spikli,nahádzali nám písomky a Ellen chopila učenie za pačesy rovnako ako aj ja. Rodičia mi prízvukujú,aby som sa nenechala rozptyľovať záujmom médií o moju osobu,keďže chodím s kým chodím. Znova som prijala miesto ako maskérka One Direction len s nimi nemôžem chodiť nikam do zahraničia ani do iných miest. Tam si vodia inú a ja im slúžim iba v Londýne. Veď prečo by som nelíčila piatich dospelých koňov,ktorý sa v zákulisí chovajú ako malé deti,skáču po sebe ako opice a ja ich naháňam ako keď zmätená matka hľadá svoje dieťa na ihrisku,keď jej zmizlo z dohľadu. Kým zachytím jedného,druhý mi utečie spopod rúk a zase ho musím naháňať ako nejaká hysterická ženská. Mama sa stále čuduje,ako si Harry mohol získať jej úžasnú dcéru. Vraj si máme dvakrát rozmyslieť čo budeme v budúcnosti robiť,pretože ona by sa rada dočkala vnúčat. Ešte mám iba osemnásť rokov a ona už rozmýšľa o ďalšom pokolení jej rodiny už tak dosť veľkej rodiny.

V jedno chladné popoludnie,keď nám už skončilo vyučovanie a ja som nedočkavo čakala na Ellen,kedy sa dovalí zo Španielčiny som sledovala,ako pestrofarebné listy chabo poletujú zo stromov. Konečne je tu jeseň. Ročné obdobie,ktoré ma fascinuje v celom svojom rozsahu. Všetko je v hnedej,červenej,žltej alebo podobnej farbe. Keď prechádzate po ulici,pod nohami sa vám rozoznejú symfónie suchých opadaných listov. Vietor sa vám pohráva s vlasmi,padajú vám do očí a chlad vám zachádza za teplé oblečenie.
Hŕstka papierov,ktoré som nedočkavo prekladala z jednej ruky na druhú som sa nezmestila do tvrdej dosky a mňa už žrali mrle z neprítomnosti Ellen. Mobil si neuráčila vziať zo sebou,radšej ho hodila do mojej kabelky a iné komunikačné zariadenie v škole nemáme. Koženú bundu som si zazipsovala až k brade,šál omotala okolo krku ešte viac ako bol a čiapku stiahla na uši,okolo ktorích sa preháňal studený ale nie príliš silný vetrík. Keby tu len teraz bol Harry a zahrial ma vo svojom objatí,keď by som bola pritisnutá na jeho teplej bunde.
,,Cassie,prosím ťa môžeš na chvíľku ?" zakričal na mňa niekto. Od ľaku som skoro rozsypala papiere,no silou vôle som ich udržala po kope a zvŕtla sa o 180°.
,,Drew ?" na tváry sa mi objavila kombinácia zmrštenej tváre z vonku a kyslého pocitu z vnútrajška môjho ja.
,,Čo si taká prekvapená ?" pohoršene sa na mňa zadíval,popruh z ruksaka si prehodil na druhé plece a futbalovú bundu si zapol až ku krku.
,,No,my spolu nekomunikujeme. Najviac sa porozprávame v riaditeľni,pri hádke alebo v kancelárií školského poradcu."
,,Teraz ti nechcem nič vyčítať,urážať ťa alebo niečo podobné. Chcem sa ti ospravedlniť."
,,V čom je chyták ? Nejaká skrytá kamera ? Vtip ? Nejaký chlapec s farbou,ktorý pri slovnom spojený ospravedlnenie príjmam vyskočí spoza stromu a celý obsah  plechovky vyleje na mňa ?"
,,Odkiaľ berieš takéto nápady ?"
,,Pri tebe ma neprekvapí už nič. Zachádzam aj do extrémov." mykla som plecom.
,,Dobre,nechajme naše hádky tak. Ospravedlním sa ti niekedy inokedy,keď na to pozbieram dosť odvahy a podobných pocitov. Teraz ide o niečo iné."
,,Počúvam." zadumane som nadvihla obočie a zadívala sa naňho.
,,Ellen." rázne odpovedal.
,,Čo je s ňou ?"
,,No tak to už proste nejako vydedukuj. Chlapec,dievča. Keď sa chlapcovi páči dievča. Čo z toho asi môže vzniknúť ? Nedochádza ti nič ?" artikuloval rukami ako sa dalo a striedal grimasi ako na bežiacom páse.
,,Tebe sa páči Ellen ?" zapišťala som na celý areál školy.
,,Nemusí to vedieť celá škola. Nevie o tom zatiaľ nikto,si prvá." trochu ponížene zahlásil informáciu šokujúce kalibru ktorá keby že som mala opätky ma položí na kolená.
,,Počkaj,počkaj,počkaj. Musím si to urovnať. Takže ty chceš,aby som ti pomohla získať si Ellen ?"
,,No,keďže si jej najlepšia priateľka,asi to tak bude. Chceš predsa,aby bola šťastná nie ?"
,,To áno,ale neviem si predstaviť,či by bola šťastná práve s tebou."
,,To už nechaj na mňa. Pomôžeš mi alebo nie ?"
,,Ešte si to musím premyslieť,dám ti vedieť v pondelok."
,,Ale dnes je piatok,to sú celé tri dni. Takto dlho ma nemôžeš nechať čakať." zabručal,keď som sa rozžiarila pri pohľade na Harryho auto a Ellen,vychádzajúcu z budovy školy.
,,Ver,že môžem a aj to urobím. Pekne si počkáš. Maj sa a prajem ti pekný víkend." nadvihla som ruku na náznak pozdravu a utekala za Ellen oznámiť jej,že odchádzam domov aj s Harrym na palube jeho auta.