Winter Love ♥-31.časť

Nóó a je to túúú. Tešíte sa ? Dúfam,že áno.

Po dôkladnom zhodnotení situácie v škole vám s poľutovaním oznamujem,že sa viac ako jednej časti za týždeň nedočkáte. Pravdepodobne ju budem prisávať vždy v piatok alebo cez víkend. Cez týždeň to fakt nepôjde. Tak sa mi radšej pochváľte vy,ako sa vám darí v škole. Už ste schytali nejaké známky ? ň.ň

Tie skoky v čase si nevšímajte,v najbližšej dobe budú časté. :)))

No,nakoniec vám nemám čo oznámiť. Divné,že ? Ja také ukecané stvorenie. Nevadí,niekedy inokedy.

Milovaný Larry,dlho predlho na nej fičím. Ďakujem Miruš ;) HELP ME !!!  Videli ste nové video LWWY ?? Ľúbim. S babami sme sa rozpúšťali. TU ! TU ! TU !

Tak sa majte lásky moje a tešte sa na Vianoce. (To tá jeseň.) Love ya ;* ♥

Kráčala som školskou chodbou s rukami plnými kníh a kabelkou prevesenou cez plece. Tackala som sa z jednej strany na druhú ako tučniak na ľadovej kryhe a len len že som sa nepotkla o hlúpu loptičku,ktorá vyletela z vedľajšej triedy.
„Hľadám ťa po celej škole. Nemôžeš zostať aspoň päť minút na jednom mieste ?" zvolal oproti mne idúci Drew.
„No,tak čo ?" vyzvedal,keď sa otočil a kráčal za mnou smerom odkiaľ prišiel.
„Čo no tak čo ?"
„No čo asi ? Naznačila si jej už niečo ?"
„Nenazvala by som to náznakom. Povedzme,že som sa opýtala na názor k tvojej osobe a vyšlo to tak...neutrálne."
„Čo tím myslíš. Nehovor mi tu v hádankách,prosím."
„No podľa nej,by u teba nemala šancu. Podceňuje sa,vraj nie je žiadna roztlieskávačka."
„Pekne. Ako si toto môže myslieť. Veď je úžasná. Som totálny idiot." doskou na papiere si buchol po hlave a mne nedalo aby som mu aj ja netresla jednou knihou po hlave.
„Si,zazlievať ti to nebudem." zachechtala som sa a konečne zhodila všetky učebnice do skrinky. Šmahom ruky som biedne plechové dvierka znova zavrela a pokračovala v chôdzi s vypytujúcim sa pudlíkom Drewom v pätách.
„A kedy sa jej to podľa tvojich skromných výpočtov chystáš povedať ?" dobehol za mnou.
„Keď na to budem pripravená ja,tak aj ona. Ak si myslíš,že je to také ľahké povedať najlepšej kamarátke,že o ňu má záujem chlapec,ktorí mi pil krv kedy len mohol tak sa ti ospravedlňujem,ale pre mňa to nie je tak jednoduché. Tiež sa doteraz spamätávam z toho,že sa ti páči a že ju máš rád. A ak teraz dovolíš,idem sa po ceste do telocvične vyklepať na kosť,tak sa maj. Správy ti podám neskôr." vykrútila som sa z jeho prítomnosti a upaľovala do posilovne,kde sme mali stráviť nasledujúcu hodinu.
S Ellen a ostatnými babami sme dostali rozchod,keďže to bola pre nás posledná hodina. V jedálni bol dlhší rad než na letisku,keď majú priletieť chalani tak sme sa obe zhodli,že sa pôjdeme najesť do mesta. S rukavicami navlečenými na rukách som kontrolovala telefón,kde som našla plno zmeškaných hovorov od Harryho. Je od neho milé že mi volá aj keď vie,že som v škole a že mu to nezodvihnem. S Ellen po boku sme kráčali studeným a kľudným Londýnom. Každá sme si kúpili bagetu,zasadli do parku a sledovali mamičky ako sa prechádzajú okolo nás s kričúcimi detičkami vyhadzujúcimi hračky von z kočíka.
„Dnes som ťa videla pri skrinkách s Drewom o niečom debatovať. Bolo zvláštne vás vidieť nehašteriť sa." zhodila kabelku na zem a s chuťou sa zahrýzla do bagety väčšej,než bola ona sama.
„No,bola to skôr nezáväzná konverzácia dvoch spolužiakov. Žiadna debata. Debatu vedú iba kamaráti."
„A o čom,ak môžem vedieť."
„Ále,nič zvláštne. Iba o škole."
„Neverím,videla som ten jeho pohľad. To nebol obyčajný rozhovor. Bol nejaký neistý."
„A ty si už vyštudovala psychológiu,že podľa výrazu tváre človeka dokážeš usúdiť jeho náladu ?"
„Nie,čo ti je ?" dotknuto na mňa vyvalila oči. Nemala som na ňu zvýšiť hlas.
„Ale nič,ja len....ále nič." mávla som rukou. Znova som sa zasekla a radšej si odhryzla z obeda.
„No tak to už vyklop. V poslednej dobe si nejaká divná,deje sa niečo s Harrym ?"
„Nie,všetko je v najlepšom poriadku. Prejdime na niečo iné. Páči sa ti jeseň ?" nemôžem uveriť,že som ja jej opýtala takú sprostosť. Myslela som si,že hneď zistí,že sa deje niečo nekalé.
„Ten chlad ti vážne nerobí dobre,aj keď ho ľúbiš ako to ty hovoríš,čo sa mi zdá dosť divné. Zájdi si k doktorovi. Alebo si len ľahni do postele s čajom zavolaj,Harrymu a zapnite si nejakú rozprávku." vyškierala sa.
„Tak dobre,páčiš sa Drewovi." zvýskla som,ale jej reakcia ma doslovne dorazila. Pri poslednom slove sa začala smiať z celého hrdla,až sa jej z očí vydrali slzy.
„Si neuveriteľne vtipná. Tak dobre si ma už dlho nepobavila." s rozosmiatou tvárou ma potľapkala po pleci.
„Ehm,to ale nebolo myslené ako vtip." so sklonenou hlavou a vážnym hlasom som jej oznámila.
„Ako to myslíš." zhrozene sa na mňa zadívala a ruky sa jej triasli.
„No tak ako počuješ. Páčiš sa chlapcovi,ktorí by si ťa podľa teba nevšimol,ani keby ti vlasy stáli hore dupkom 20 cm a keby boli prefarbené na oranžovo. Lenže on si ťa všimol a má ťa so strojčekom na zúbkach a úžasným srdiečkom." snažila som odmäkčiť jej hnev,lenže  sa iba postavila a nervózne začala pochodovať z jednej strany na druhú predo mnou,zatiaľ čo ja som dojedala svoj obed.
„Takže toto si predo mnou skrývala celý týždeň ? Alebo to trvalo dlhšie ?"
„Nie,iba týždeň." prekvapila ma,nevyvádzala tak,ako som si myslela.
„Takže to,keď sa na mňa tak často pozerá neznamená to,že som mala na sebe nejaký fľak. To,že sa so mnou dáva do reči tak často,ako sa dá neznamená to to,že si zo mňa chce urobiť dobrý deň."
„Áno,presne tak. Pokračuj..." uistila som ju,že jej domienky sú správne a vo svojom ozrejmovaní pokračovala.
„Keď na mňa v jedálni zakričal,aby som dala pozor na dlážku,že tam upratovačka umývala rozliatý džús neznamenalo to,že chce aby mi tam niekto niečo hodil ale to,že..."
„Stačí ! Myslíš správne." zastavila som ju. Tích dobrých skutkov od Drewa bolo nad moje ľudské chápanie a nevedela som ich už dlhšie počúvať.
„A to si mi nemohla povedať skôr ?"
„No dovoľ ? Čo keby si bola v mojej koži ty,a mala by si mi povedať,že sa mu páčim ?"
„Euu,fúj. Asi by skôr tiekla krv."
„Ďakujem. No a teraz čo ? Pôjdeš za ním,ale mu mám povedať,nech ide on za tebou ?" zodvihla som sa z lavičky.
„Čo ja som nejaký pes ktorý ide k pánovi vtedy,keď on zapíska. On je chlap tak nech príde on za mnou." rozhorčene konštatovala a odhodila svoj sáčok do koša.
„Ako si praješ." z vrecka som vytiahla telefón a zavolala Drwovi. Ani si nepamätám,odkiaľ mám jeho číslo. Výslovne som mu prikázala aby zdvihol zadok a pripravil nejaké stretnutie s Ellen,kde by jej povedal,čo k nej cíti. Nakoniec,to dopadlo nad moje očakávania. Ellen mi zakázala ísť s ňou na ich stretnutie čo som samozrejme chápala. Vo svojom vnútri som aj tak chcela ísť s nimi,veď som ich prakticky dala dokopy.  Isteže som zostala doma a pomáhala otcovi zoraďovať zložky z papiermi v pracovni. Teraz Drew s Ellen spolu chodia a on si ju ochraňuje ako oko v hlave. Prajem im to,Ellen si to zaslúži. A toho chlapa som dôrazne varovala,že ak jej niečo urobí tak naňho poštvem všetky directionerky a po ich zásahu zostane udupaný v zemi.
 Po pár mesiacoch sa nič nezmenilo. Iba som mala väčšie nervy z maturity,Harry ma zasypával tonami čokolády. Vraj ukľudňuje ale ja som len pribrala dve kilá a za žiadnu cenu ich nemôžem dať dole. On ma však chváli,že ma krásnu priateľku a že dve kila hore dole nikoho nezabijú.

December

„Harry ? Kde si ? Pred domov stojím hodnú chvíľu s krabicou vianočných svetielok a pripadám si ako sadrový trpaslík. Už zapadám do výzdoby,ktorú otec včera dokončil." šomrala som do telefónu,keď mi odumierali omrznuté ruky v rukaviciach.
„Už vyhadzujem smerovku. Máš aj ten červený špicatý klobúčik aj lampáš ? A za jazdy sa volať nemá. O chvíľku som pri tebe." nestihla som mu ani oponovať a už som išla kričať do hluchého telefónu. Klasické,zavesiť a o nič viac sa nestarať.
„Ešte stále neprišiel ?" vyšiel z domu otec zabalený vo svetry s pohárom,ktorý patril mne.
„Kašlem ja na to. Aj na tú múku,nech si po večeroch hladujú,bez koláčov. Keby to nebolo aj pre Nialla tak sa tej bielej veci s Dan ani nechytím. Chudák blondiak,takto by som mu Vianoce neskazila." zhodila som krabicu na schody a od otca  vzala šálku so sladučkým kakaom. Od hnevu som si ešte kopla do tašiek s nákupom,ktorý som bola s Danielle urobiť a samozrejme,keďže sa museli všetky sladkosti,džemi a ostatné dobroty uchovať v bezpečí pred šrotovačom Niallom,ostalo to u nás.
„Už je tu. Chudák,idem ja dnu. Nechcem vidieť,ako si na ňom vybiješ zlosť zlatko." zavelil keď sa čierne auto vynorilo z tmy a zaparkovali pri bráne.
„Hlavné je,že vždy hovoríš ako chlapy držia spolu." vopchala som mu do rúk nazad šálku a na ruky povešala igelitky plné jedla.
„To je niečo iné. Maj sa a určite sa ti ozvem. Nezabudni ísť za mamou,čosi od teba chcela." Objal ma tak silno,že som skoro vypľula pľúca a pobozkal ma do vlasov. Skvelé,môj otec sa bude vyvaľovať v kraťasiach niekde pri bazéne a ja budem tvrdnúť pri kábloch so žiarovkami a omotávať ich okolo stĺpov,zatiaľ čo Liam s Louisom sa budú vymotávať z lepiacej pásky.
„Miláčik,neverila by si,aké sú tie cesty pred Vianocami napchaté. Stál som v zápche dvadsať minút. Už mi tŕpol zadok,aj keď mám kožené sedadlá." prirútil sa ku mne s plnými ústami argumentov a s roztvorenou náručou si ma k sebe pritúlil.
„Zatiaľ čo tebe odumieral zadok,mne odumierali nohy. Vieš koľko mi trvalo to všetko sem vytrepať ? " oduto som sa mu posťažovala a pobozkala ho.
„Čo keby sme preskočili tú časť rozhovoru,kde mi vyčítaš,že nie som presný a rovno sa presunuli k tej časti,kde ma ešte raz pobozkáš a potom odfičíme k El ?" veselo sa na mňa zadíval. Och,zase ten pohľad. Nedá sa mu odolať.
„Tak dobre." pokrčila som nosom. Všetky krabice s ozdobami,jedlom a darčekmi sme nahádzali do kúfra a hodnú chvíľu sa viezli k Eleanorinmu domu. Jej rodičia šli na dovolenku,ktorú si spoločne kúpili pod stromček,tak sa ponúkla,že by sme mohli pár dní stráviť u nej. Zaparkovali sme vo dvore za Louisovím autom a pri tom,čo som uvidela na zadnom dvore,som nevedela,či sa mám skôr rozplakať kvôli Eleanor,alebo rozosmiať nad hlúposťou,ktorá tam panovala.

Denisa,píliť uši vieš jak nikto. Špeciálny odstavec pre teba :D :*