All for you 5.

Tak, jediné čo Vám chcem povedať je to, že Vám prajem krásne prežitie Silvestra a Šťastný nový rok 2013 :) Dúfam, že bude rovnako úžasné a ak nie, tak ešte lepší než tento. Neskutočne vám chcem poďakovať, pretože bez vás, by som toto všetko nevytvorila. Dúfam, že bez akejkoľvek ujmy na zdraví budete čítať moje a možno aj Miruškine poviedky aj naďalej a to je odo mňa asi všetko.
 Tak sa majte a "uvidíme sa" v ďalšom roku :* xx ♥

„Robíš si zo mňa dobrý deň ?!“ pohŕdavo odpovedala Anna, kým som vykladala malinovky do chladničky v kaviarni. Kto by to len na dvadsať ročné dievča povedal, že bude kričať ako malá po tom, čo jej poviete, že sa stretne s členmi One Direction. Ja viem, skoro všetci !

„Ja mám dobrý deň stále. Preto ti to hovorím tri dni dopredu aby si sa stihla spamätať.“ Zamávala som obočím a posunula prepravku do skladu. Po tom návale ľudí by sa už aj hádam patrilo ísť domov.

„A kam vlastne ideme ?“ vyzvedala, kým som na seba ťahala bundu.

„Netuším. Liam s Harrym mi to zakričali do ucha a hneď zložili. Povedali nech ťa spracujem aby si šla s nami. Vraj to bude zábava.“ Sprístupnila som informácie širokej verejnosti, podržala Anne dvere kým si na hlavu dala čiapku a mohlo sa vyraziť do sladkého domova.

„Si si úplne istá, že tam mám ísť aj ja ?“ neisto sa opýtala.

„Harry mi to vyslabikoval. To má tvoje meno iba dva slabiky.“ Vypočítala som na prstoch.

 „Mňa asi porazí ! Čo tam s vami asi ja budem robiť ?“ polemizovala a cítila som, že keby to bolo v jej moci, tak asi vzlietne a ja by som ju za kabelku ťahala späť na zem.

„To snáď nie ! Kto mi dá výplatu ?“ zjajkla som kým sme nastupovali do auta.

„Len peniaze by ťa zaujímali. A ja ?“ nahodila psí výraz a pripla si pás.

„Domov ti idú tri autobusy.“ Môj výhražná pohľad padol na jej tvár.

„Ja nič.“ Obranne vystrela ruky a podávala mi správy o premávke na jej strane.

O pár dní neskôr...

Vtipná katastrofa. Jedine tak by sa dal popísať tento deň, všeobecne nazývaný 31.december. O pol štvrtej som sa rozlúčila s rodičmi a nasáčkovala sa do Anninho domu. Veselo ma privítala ešte stále v pyžame spočívajúcom z dresu s nápisom MESSI, ktoré dostala od brata a pyžamových nohavíc. Jej rodičia mi ležérne zakývali z obývačky a mohlo sa ísť do jej izby. Tam už bolo všetko pripravené na skrášľovaciu procedúru. Ella sa podujala, že mi vyžehlí bez tak moje rovné vlasy, kým si Anna na oči nanášala maskaru.

„Prosím ťa Jane, nevŕť sa lebo ti spálim čelo.“ Napomínala ma Ella nebezpečne sa približujúc žehličkou k mojim očiam.

„Prezleč sa už konečne !“ zvolala Anna z kúpeľne.

„Veď je ešte len pol šiestej !“ odpovedala som.

„No veď preto. Za dve hodiny sme mali stihnúť viac než sa obliecť a nalíčiť. V tvojom prípade teda len učesať sa.“ Konštatovala kým som ja stále sedela na rozhádzanej posteli v teplákoch a mikine pod paľbou jej sestry. Ten lak na vlasy budem tráviť snáď do letných prázdnin.

„Veď nemusíme robiť chlebíčky, obložené misy a punč.“

„Myslíš, že ja to neviem ? Predsa ťa musíme nejako upraviť nie ? Aby si vyzerala k svetu.“ Mávla rukou.

„Teraz ma chceš uraziť a nazvať sediacou lochneskou príšerou v tvojej izbe ?“ vražedne som na ňu vyvalila oči.

„Neber všetko tak negatívne moja pekná ! Všetko bude fajn.“ Vyštípala ma za líca načo ju Ella odohnala sprejom preč. O pár minút neskôr po mne hodila telefón s neznámym číslom.

„Prosím ?“

„Ahój ! Tu je Niall. Čo robíte ?“ chcela som zjačať od ľaku. Našťastie som svoje emócie udržala na uzde.

„No tak, chystáme sa. A ty ? Teda vy ?“ opravila som sa.

„Ja sedím sám v obývačke pretože sme všetci s Louisovom a Harryho byte a každý je zavretý buď vo svojej izbe alebo v kúpeľni. Nudil som sa tak som ti zavolal. Nevadí ti, že som si od Liama vypýtal tvoje číslo ?“ milo komunikoval.

„Nie.  Je to v poriadku, netráp sa. My sme na tom tak...tak nejako podobne.“ Odpovedala som pri pohľade na ten bodrel v izbe.

„Ja som vás len chcel upozorniť, teda tvoju kamošku, že si na ňu Harold robí zálusk. Už hodinu trčí v Louisovej kúpeľni a odmieta sa vymeniť s Eleanor.“ So smiechom mi objasňoval situáciu v byte.

„Ja ju na to pripravím a ďakujem za varovanie. Ja už musím ísť pretože ma Anna ťahá prezliecť sa tak večer. Ahoj.“ Odzdravil sa mi a zložila som.

„Harold si na teba brúsi zuby.“ Vyhlásila som. Namiesto odpovede mi do ruky strčila tričko so svetrom a poslala do kúpeľne prezliecť sa.

„Ja mu ich rýchlo otupím.“ Zabúchala na dvere oneskorene.

Poďakovala som sa Elle za frizúru na hlave, obliekli sme sa a s fľašou vína sme sa posadili do Anninho červeného mini coopra, ktorý vytiahla z garáže. Podľa súradníc sme sa dostali až do Louisovho bytu a zazvonili pri vchode. Po zodpovedaní menšieho dotazníku sme sa vyviezli na ôsme poschodie.

„Ahojte, tak konečne vás vidím naživo.“ S úsmevom nás privítala Eleanor pri výťahu. Samozrejme, ako slušnosť káže, zoznámili sme sa. Bola veľmi milá aj cez to, že sme sa nikdy v živote nevideli.

„Ja vás tu teraz vyzdvihujem, ostatní už čakajú v obývačke, poďte.“ Vysvetľovala a my sme len tupo počúvali.

„No konečne, už sme si mysleli, že ani neprídete.“ Zvolal Liam a obe nás objal.

„Tak toto je Anna, moja najlepšia priateľka. Žiadam o zachovanie pôvodného stavu, sľúbili sme, že sa domov vrátime celé.“ Vrhla som varovný pohľad na všetkých prítomných mužského pohlavia.

„Ale jasné, čo by sa ti už len s nami mohlo stať.“ Mávol rukou Zayn.

„Úprimne ? Na dvoch rukách by som to spočítať nedokázala.“ Odpovedala s úsmevom na tvári.

„Takže dobrá nálada. Poďme už do obývačky. Predsa nebudeme oslavovať na chodbe.“ Vyhlásil Louis a ruka v ruke s El sa posadili na gauč vedľa seba.

„Všetkým trom som urobil prednášku o správaní ale vidím, že jediný Niall si z toho niečo zobral.“ Ležérne povedal Liam, kým sme ostatných nasledovali do obývačky.

„Tak, slávnostne pripíjam na naše prvé stretnutie.“ Zahlásil Harry po tom, čo nalial do ôsmich pohárikov nejaký alkohol oranžovej farby. Moje odmietnutie nebrali ako odpoveď, preto mi so Zaynom naliali až po samí okraj. Anna sa zo mňa poučila, tak radšej nenamietala a Eleanor je zrejme už zvyknutá. Spoločne sme to do seba naliali, Liam zapol hudbu a za mojej, Anninej a Eleanorinej grimasy zo silnej liehoviny začali ostatný stvárať kreácie takého typu, že ja by som sa na ich mieste roztrhla, zlomila a možno aj zamotala.

Reči o tom, že alkohol zbližuje majú vážne svoje opodstatnenie. Do nálady sa väčšina dostala až po dvoch hodinách. To už bolo niečo po desiatej. Ja som si už stihla zaspievať s Niallom a Louisom pri čom nás Anna, Harry a Eleanor zamotali do sviečok zo stromčeka, ktoré dal Liam dole. Ešte by pod nás mohli poukladať darčeky a odniesť nás na námestie ako spievajúci stromček.

„Došli tekutiny, idem na nákup !“ zakričal Zayn z kuchyne a s igelitkou kráčal k dverám. Do poslednej minúty pobytu v byte som neverila, že sa nezabezpečili na poslední deň v roku. No opak bol pravdou.

„Počkaj veď idem s tebou, nie ? Doprovod nesmie chýbať.“ vybehol za ním Niall s Annou a Harrym.

„A čo my tu máme hrať golf alebo čo ? Počkajte nás.“ Zjačal Louis, podal nám kabáty a už sme upaľovali za nimi.

Po opustený bytového komplexu sme sa vybrali do najbližšieho supermarketu. Nikto z nás zatiaľ nebol opitý. Boli sme len zdravo veselí a práve ten, kto nás nepozná by povedal, že sme opití. Cesta sa nám trochu predĺžila tým, že sme zastavili pri skupinke čínskych turistov, ktorý sa stratili a lámavou angličtinou sa nás pýtali, ako sa dostanú k svojej ubytovni. Vždy ochotní Liam, Louis a Zayn sa gestikuláciou a artikuláciou dostali asi tak po koniec ulice, na ktorej sme stáli. S úklonmi a spojenými rukami sme zutekali aby nás znova nezastavili o dva ulice ďalej.

„Kamarát môj toto nezvládneš !“ zvolal Liam na Harryho.

„Tak toto si prehnal. Jane, podrž mi šál !“ hodil po mne kus látky a priblížil sa ku klzisku, ktoré bolo pár metrov od nás.

„Neopováž sa tam vkročiť Harry !“ zvolala Eleanor a výhražne naňho ukázala rukou.

„Stavili sme sa s Liamom, že prejdem celé klzisko ale on hovorí že nie. Musím predsa očistiť svoju česť.“

„Louis, si najstarší. Povedz mu niečo !“ buchol doňho Niall.

„A čo mu mám povedať ? Aj tak ma nepočúvne.“ Namietal Louis.

„Harry, ešte si niečo urobíš a skončíš v nemocnici.“ Upozorňovala ho Anna.

„Ja to len prebehnem, bude to chvíľka.“ Otvoril malé vrátka, zatrmácal sa a o chvíľu zachytil rovnováhu.

„Poďme všetci, veď to bude zábava.“ Povedal Zayn a už ma ťahal za ruku na klzisko.

„Nie som si istá, či sú moje topánky prispôsobené takémuto terénu.“ Oponovala El s Annou. Obe mali čižmy na menších opätkoch čo značne sťažovalo ich pobyt na ľade.

„Ale čo by, ja ťa budem držať.“ Louis ju schmatol za ruku a kráčal s ňou ďalej.

„A teba budem držať ja, poď.“ Posmelil ju Niall.

„Veď pred pár minútami si ešte rázne neschvaľoval tento vstup na uzavreté klzisko. Čo ak sem prídu policajti a nasolia nám pokutu ?“ vzpierala sa.

„Zaplatíme ju. A poď už.“ Zasmiala som sa na tom, ako ju presviedčal svojimi argumentmi. Mňa si na starosť vzal Liam, to si ešte neuvedomil, čo za prípad ma na krku. Zatiaľ čo ostatní členovia partie sa už šmýkali na strede ľadovej plochy, Eleanor cupitala milimetrovými krokmi s Louisom vedľa seba, Anna sa držala Nialla ako kliešť ktorý si to zjavne užíval, smial sa na celé hrdlo a Harry sa skoro spúšťal z jedného konca klziska na druhé po bruchu.

„Tomlinson ja ťa vážne zabijem !“ zapišťala El spoza môjho chrbta. Zľakla som sa tak, že so mnou seklo uprostred ľadu na zadok a Liam ma s hurónskym smiechom zdvíhal opäť na nohy.

„Čo sa ti stalo ?“ prešmykol sa k nej Zayn s Annou a Niallom v pätách.

„Môj ochranca ma nejako stiahol so sebou na zem, lenže mne sa šmykla noha a teraz je v takejto neprirodzenej polohe.“ Mykla nohou čím na svojej tvári spôsobila bolestivú grimasu. Už len ten pohľad ma niekde v kostiach zabolel.

„Vie niekto prvú pomoc ?“ Louis si snažil zachovať chladnú hlavu lenže vtedy išlo o zdravie jeho milovanej takže sa mu to veľmi nedarilo.

„Druhú viem, prvú sa bojím.“ Odpovedala mu Anna s mobilom v ruke.

„Ideme na pohotovosť.“ Eleanor vzal na ruky a keďže sme neboli ďaleko od nemocnice, jednoducho ju tam ako správny gentleman preniesol.

„Kto teraz pôjde na mólo, ha ?“ podpichovala doňho a prstom ho štuchala do pleca. Zjavne ho to šteklilo pretože sa rehotal ako malá opica a El pri tom nemyslela na pálčivú bolesť.

„Kedy ? O ničom neviem. Teraz ťa jedine môže zastúpiť na skúške.“ Odpovedal jej.

„No vidíš, kvôli tebe ma ešte ak vyrazia z vysokej.“ Pokračovala so štuchaním. V duchu takéhoto vzájomného poštuchovania, do ktorého sme sa zapojili aj my ostatní, sme sa dostali až do nemocnice. Bolo okolo pol jedenástej, keď El zavolala mame , že má vytknutý členok. Ubezpečila ju, že sa o ňu Louis postaral a že nemusí mať žiadne obavy. Neskôr si ju do parády vzal lekár so sestričkou. El dostala nádhernú sadru, ktorú jej pochválil Liam so Zaynom.

„Tak takto som si koniec roka vážne nepredstavovala.“ Smutne povedala El pri pohľade na nohu, keď sedela na sedačke na chodbe.

 „Ľudia o chvíľu je koniec roka, podniknime niečo.“ Navrhol Liam.

„Poďme aspoň vonku, možno uvidíme ohňostroj.“ Odpovedala mu Anna. Zdalo sa nám to ako celkom dobrý nápad. Louis si vypýtal od sestričky vozík, na ktorom sme milú Eleanor vyviezli vonku. Stihli sme to presne. Len čo si k nej Louis čupol, ozvali sa výkriky a na to sa na oblohe roztrešťal farebný ohňostroj. Ako správne ženy sme trochu povolili uzdu emóciám a z očí nám vybehlo pár sĺz.

„Tak za toto ti budem ďakovať do smrti.“ S Annou sme sa čo najsilnejšie objali no po pár minútach mi ju zo zvretia vytrhol Harry.

Po vzájomnom vyobjímaní som sa od El pobrala k Liamovi. Novoročné objatie sa z neznámeho dôvodu predĺžilo. Nevadilo mi to, práve naopak. Bol to príjemný pocit. Pocit, ak vás chlapec vezme pod svoje ramená a objíme vás najsilnejšie ako vie. Lenže toto nebol obyčajné objatie. Bolo niečím výnimočné, lenže nebolo v mojej moci popísať to. Keď sme si uvedomili, že to bolo už dosť dlhé objatie, so sklopenými zrakmi a nesmelými úsmevmi sme sa od seba odtiahli. Louis s Eleanor sa zrejme držali hesla“ Ako na nový rok, tak po celý rok“. Vymenili si pár bozkov a dve najkrajšie slová, aké si chlapec a dievča môžu povedať.

„Snáď je to náš posledný Silvester pred nemocnicou.“ Zapotil Zayn s prehodenou rukou cez Niallovo plece. Všetci sme sa pochybovačne rozosmiali.

„To nemyslíte vážne, vy tu chcete prísť aj na druhý rok ?“ vypúlil oči Harry. Mávla som rukou a synchronizovane sme sa všetci zhodili na kopu k Eleanorinmu vozíku. Vždy som si predstavovala, ako budem tráviť koniec roka s ľuďmi, ktorých mám rada. No v živote by ma nenapadlo, že práve ja a moja najlepšia priateľka budeme mať za kamarátov takýchto ľudí, ktorých sme spoznali len nedávno, no nehorázne nám prirástli k srdciam. Toto bolo moje najkrajšie skupinové a zároveň aj novoročné objatie.