piatok 1. júna 2012

Winter Love ♥-6.časť


Kvetinky moje,po tuhom rozmýšľaní to tu je.....
Je trošku dlhšia keďže časti pred tým boli kratšie. Dnes som sa dozvedela potešujúcu správu...ak sa posnažím a učiteľ dostane miernu otravu jedla budem mať na vysvedčení dvojku :D 
P.S Dnes je MDD,tak ho poďme poriadne osláviť. Aj tí,ktorí už deťmi podľa papierov nie ste ho určite oslávte,veď v o vnútri je dieťaťom každý !! :* ;) ♥

Dvere som nesmelo otvorila a už v nich stála moja matka. V topánkach s najvyššími opätkami aké som doteraz videla,samozrejme v sukni po kolená a hrubom kabáte. Vlasy mala úhľadne začesané do copa tak,že jej nemohol stáť ani jeden vlas na hlave. Kabelka bola prevesená na jej ruke a telefón v zovretej dlani blikal o život. Väčšinou ma začne kritizovať za môj výzor hneď vo dverách. Nie som totiž dcéra podľa jej predstáv.
„Oh,Casandra. Ako dlho som ťa nevidela. Poď sem nech ťa objímem" roztvorila náruč,do ktorej som sa bojazlivo ale zároveň rada vhodila. Jej drsný kabát ma škrabal po celej tváry ale objatie od mami to všetko zahnalo.
„Mami ? Nehovorila som ti náhodou,aby si ma prestala volať Casandra ? Nikto iný ma tak nevolá."
„Ja som ti dala takéto meno,tak ťa tak budem aj volať." zavrela dvere až sa zatriasli a kabát hodila na kreslo v obývačke.
„Teta Cinthia. Vitaj !!" zvolala Abby a taktiež sa s ňou privítala.
„Ak ti to nebude vadiť,idem sa učiť. Zajtra mám ťažkú skúšku. Verím,že si máš s Casandrou čo povedať" keď som počula,ako ma nazvala,krv v žilách mi začala vrieť.
„Ale kdeže,len sa choď pekne učiť. Nezdržím sa dlho,keď pôjdem prídem sa rozlúčiť" potľapkala ju po ruke a kráčala preč. Abby sa aj otočila,usmiala a poslala pusu. Nech si ma to dievča nepraje. Mama ma vzala za ruku a ťahala do izby.
„Musím ti oznámiť dôležitú správu ale najprv,ako sa ti darí v škole ?"
„Ide to dobre. Mám novú spolužiačku. Je to super dievča." mierny úsmev jej na tváry trochu zamrzol,no o chvíľku si asi uvedomila ako vyzerá a už sa tvárila normálne.
„Koľko krát si bola za výchovným poradcom ?" nekontrolovateľne zmenila tému.
„Ani raz.....No dobre trikrát." zalomila rukami a pozrela do stropu.
„Čo som komu urobila ? Prečo si tam bola ?" prísnym pohľadom na mňa pozrela.
„Pár vlastných názorov a bitka v pavilóne s bazénom v ktorej som nebola účastná. Iba som bola prítomná"
„Asi to nebolo nič vážne keďže mi nikto nevolal. Ešte sa tam utopíš,vášmu telocvikárovi by som mala zavolať a pripomenúť mu,že za vašu bezpečnosť je zodpovedný hlavne on"
„Hlavne nikomu nevolaj. Čo si mi chcela povedať ?"
„Mám pre teba prácu. Veľmi sa neteš,je to iba zastupovanie."
„O čo ide ?"
„Teraz obliekam členov jednej skupiny. Maskérka im práve ochorela a potrebujú niekoho na záskok. Myslela som,že by ťa to bavilo. Môžem s tebou počítať ?"
„Aká skupinu ?"
„Sľúb mi,že nevyskočíš od šťastia von oknom" prikývla som a napäto čakala.
„Je to One Direction" rozhodila rukami. Nahlas som si povzdychla,pregúľala očami a nasledoval nádych.
„Už si im to sľúbila ?" znudene som sa opýtala.
„Áno. Budeš mať za to aj zaplatené. Keď som ti to zohnala tak to prosím neodmietni. Ani nevieš koľko úsilia ma stálo,aby som to miesto pre teba chytila"
„Och...Tak dobre. Kedy a kde ?"
„Zajtra o pol ôsmej už musíš byť v hale. Podrobnosti ti napíšem cez SMS-ku."
„Fajn."
„Prihlásila som ťa na hodiny kreslenia" úplne kľudne povedala. Po tejto správe som chcela vyskočiť z okna od toľkej radosti.
„Čože ? To nemyslíš vážne,kedy začínam ?" rozjašene som sa vypytovala.
„Od zajtra. O pol štvrtej. Budeš si musieť pohnúť aby si stihla hodinu kreslenia aj koncert"
„Ty ale vieš človeka potešiť" mobil,ktorý ešte stále držala v ruke začal zvoniť. Jej odpovede boli typu: áno,áno,to nemyslíš vážne,čo si o sebe myslia ? Po dokončení hovoru hodila telefón do kabelky a začala sa obliekať.
„Prepáč Casandra ale už musím ísť"
„Bola si tu hodinu a pol. To je nový rekord" sklonila som hlavu a podala jej rukavice.
„Dobre vieš,že keby som mala viac času tak by som ho s tebou strávila"
„Ale ty ho nemáš takže nemôžeš."
„Casandra..."
„To je v poriadku. Choď,čakajú na teba"
„Maj sa pekne. Zajtra sa uvidíme" pobozkala ma na čelo a odišla.
„Už je preč ?" Abby vybehla z dverí.
„Áno. Neskutočne ti ďakujem za tvoju pomoc." pokrčila som nosom a odišla do kuchyne.
„Ospravedlňujem sa ale nemala som srdce jej povedať všetky tvoje prešľapy v škole za posledný mesiac"
„Veď som bola pri poradcovi iba trikrát"
„Iba ? Väčšina študentov tam ani nenazrie. Ty tam máš dokonca aj čestnú zložku. Ja som v tvojom veku mala fantastické výsledky" nadradene s prehodenou nohou sedela na kuchynskej linke a lúpala mandarínku. Keď ju chcela rozdeliť napoli,šťava jej vypŕskla do oka. Pomsta je sladká !! A to doslova.
„Zajtra ma nebuď. Do školy idem neskôr"
„Dobre." nasledovala rýchla sprcha a konečne som sa mohla zložiť do postele.

Nasledujúci deň:
„Áno už idem. Nekrič na mňa !!" ukončila som telefonát,ktorý obsahoval vyhrážky od Ellen a telefón hodila do tašky. Ani len netuším,odkiaľ má moje číslo. To dievča má snáď kontakty na každom kroku. Nestíham. Zas a znovu. Obliekala som si kabát a pomedzi to ešte natierala rožok s maslom. Zamkla som byt,kľúče odložila do malej priehradky na kabelke a zdolávala schody s rožkom v ruke,keďže náš výťah má pravidelnú dovolenku.
„No konečne,čakám ťa tu dobrých desať minút." Ellen rozhadzovala rukami v ktorých držala dosku s papiermi.
„Vstala som trošku neskôr ako som mala." týmto hrešenie skončilo a načala normálna debata.
„Nešla by si so mnou dnes večer do mesta ? Je piatok,prosím."
„Áno vlastne...nemôžem. Musím ísť do "práce"" prstami som naznačila úvodzovky pri slove práca.
„Počkaj ty máš prácu ?" nechápavo sa opýtala.
„Dá sa to tak povedať. Teda,dobre poviem ti to od začiatku. Včera za mnou bola mama,vieš o tom že je stylistka a teraz pracuje pre jednu skupinu. Ich maskérka vraj ochorela a ja mám možnosť ju zastupovať. Tá skupina je One Direction" sánka jej zostala visieť vo vzduchu.
„No ták,povedz už niečo. Daj mi najavo že žiješ" zatriasla som ňou.
„Nemám čo,som v šoku. Nemyslím v hysterickom šoku ako faninka ale v šoku že máš prácu. Gratulujém. Kedy pôjdeme minúť tvoju prvú výplatu ?" zamávala obočím a vycerila zuby. Objavili sa na nich malé želiezka z tmavočervenými gumičkami.
„Ty nosíš strojček ?"
„To si nemala vidieť" zakryla si ústa a gúľala učami.
„Prečo ? Pristane ti. Aj tak by som sa to raz dozvedela"
„Nenosila by som ho keby mi môj milovaný brat nezlomil jeden zub pri bitke. Ďalšie podrobnosti ti nepoviem pretože by si k nám odmietla prísť na návštevu"
„Myslím,že sa bez tej informácie zaobídem." naša konverzácia sa ukončila a vošli sme do triedy. Deň prebehol kľudne. Po škole som sa s Ellen rozlúčila a medzitým mi prišla správa od mami s adresou ateliéru,do ktorého budem chodiť a adresa haly v ktorej strávim dnešný večer. Nasadla som na autobus,ktorý ma odviezol až pred ateliér. Bol v centre Londýna. Budova nebola ničím výnimočná,z vonku bola nová fasáda s francúzskimi oknami,na ktorých boli povešané rôzne ozdoby. Na tretie poschodie som vyšla po dlhých schodoch. Pred dvermi stál nie príliš vysoký muž. Bolo divné vidieť ho ako držal v ruke rozprašovač a osviežoval kvety ktoré mali ťažké podmienky,keďže stáli pri radiátore.
„Dobrý deň" pozdravila som sa. Keď sa otočil,z tváre mu vyžaroval milý úsmev a pôsobil na mňa veľmi príjemne. Muž v stredných rokoch mal na sebe ležérne rifle,tričko s krátkym rukávom a vestu.
„Aj vám. Čo si želáte ?"
„Mám sem chodiť na kreslenie. Prihlásila ma matka"
„Vydržte sekundu" vbehola do dverí a vrátil sa s diárom v ruke.
„Akože sa voláte ?"
„Cassie Eastewood"
„Jedinú Eastwoodovú tu mám Casandru"
„To som ja. Takto ma volá iba moja matka. Ostatní ma volajú Cassie. Ak chcete tak ma tak volajte aj vy"
„Dobre. Ja som Charlie,teší ma. Poďte za mnou." cez malú chodbu sme sa dostali do veľkej a priestrannej miestnosti v ktorej bolo príjemne teplo. Dve steny boli vymaľované na fialovo a ďalšie dve na žlto. Po stenách boli povešané nádherné obrazy a okolo okien bolo položených niekoľko kvetov vo veľkých kvetináčoch,ktoré boli pomaľované rôznymi farbami. Za stojanmi sedelo pár chlapcov a dievčat typujem iba o niekoľko rokov starších ako ja.
„Sadni si tamto dozadu" vzal mi kabát aj tašku a ja som sa spokojne usadila na stoličke. Vedľa mňa sedel chlapec asi v mojom veku s čiernimi vlasmi a modrími očami. Letmo som sa naňho usmiala a hlavu otočila smerom dopredu.
„Vítam vás tu. Máme tu nejaké nové tváre. Milé dievča,ktoré na vás zozadu usmiava sa volá Cassie. Ak ťa tak smú volať"
„Ahoj Cassie" zborovo ma pozdravili,darovali úsmev a otočili sa nazad.
„Dnes si iba rozdáme všetko potrebné a v stredu už začneme naplno pracovať" z veľkej skrine vytiahol krabicu ceruziek,štetcov,výkresov,papierov aj farebné dosky. Každému rozdal daný počet a zastavil predo mnou.
„Cassie ? Akú chceš dosku na výkresy ?"
„Zelenú" podal mi ju a hneď som si do nej poukladala výkresy. Ostatné veci som dala do kabelky.
„Tak dobre. Pre dnes je to všetko. V stredu si doneste štetce,výkresy a ostatné vám tu prichystám ja. Teším sa na vás. Majte sa" obliekla som sa a na hodinkách zistila že je už štvrť na osem. Ani som neodložila telefón a prišla mi správa. Nebola od nikoho iného ako od mami.
„Je štvrť na osem. Kde si ? Koncert sa začína o deviatej. Čakám ťa pri zadnom vchode" zablokovala som ho a začal sa šprint.
Utekala som cez päť ulíc a s doskou som sa uhýbala davu ľudí aby som nikoho nezranila. Pred halou som len tak tak ubrzdila a rozhliadala sa naokolo. Stovky pištiacich dievčat stáli okolo vchodu s transparentmi a vonku ich zadržiavalo plno ochrankárov. Fajn,už len nájsť zadný vchod a ostatné sa už nejako spraví samo. Prešla som okolo zábradlia,ktoré išlo prasknúť od náporu faniniek. Vysokí muži so sluchátkami v uchách stali rozmiestnený okolo budovy a usmerňovali všetkých okoloidúcich. Zahla som do jednosmernej uličky,v ktorej svietil iba jeden neón,ktorý taktiež bzučal a sem tam zhasol. Pred dvermi stáli ďalší SBS-kári so slnečnými okuliarmi na očiach. Pochybujem že niečo videli keď bola tma. Postavila som sa pred nich a chudáci sa museli až zohnúť aby ma počuli. Moja výška totiž nedosahovala viac než 165cm.
„Meno ?" opýtal sa jeden z nich keď držal v ruke nejaký papier.
„Cassie Eastwood"
„Nikoho s takým menom tu nemám" toto jej musím vytmaviť. Prečo ma všade zapisuje ako Casandru a nie ako Cassie ?
„Casandra Eastwood"
„V poriadku. Môžte ísť" otvoril dvere za ktorými stál ďalší chlap.
„Meno ?"
„Casandra Eastwood" z ruky si zvesil visačku a prevesil mi ju na krk.
„Mary !!" zakričal a z dverí vyletelo dievča o trochu staršie ako ja.
„Odveď ju za Cithiou" nakázal jej. Chytila ma za ruku a ťahala za sebou.
„Ja som Mary. Multifunkčná osoba. Ak niekto niečo potrebuje,ja to zariadim. Rada ťa spoznávam." podala mi ruku.
„Ja som Cassie. Neviem to naisto ale som asi maskérka,ktorá zastupuje."
„Si fanúšička chlapcov ?"
„Nie. Iba moje kamarátky."
„Ahá. Teším sa že sem prišiel niekto kto má menej než 25 rokov."
„Ty máš koľko ?"
„22. Som tu najmladšia,teda ak nepočítam tích päť hviezd"
„Tak teraz som tu najmladšia ja. Mám 17."
„Tak to máme novú členku do partie. Chalani sa ti budú páčiť. Nie sú to typické hviezdy. Stačí im sáčok Haribo cukríkov pred koncertom a sú veselí. Čo to hovorím,oni sú veselí vždy" zasmiala som sa a pokračovala po nekonečnej chodbe dopredu.
„Paul ! Kde je Cinthia ?" zvolala.
„Netuším. Asi bude v šatni. Skús to tam. A kto si ty ?" vysoký pán v rifliach a tričku taktiež so sluchátkom v uchu na mňa z výšky uprel svoj pohľad.
„Ja som Cassie,teda Casandra ak ma tak moja matka predstavila."
„Áno,áno už si spomínam. Si tu na zastupovanie maskérky že ?"
„Áno"
„Dobre. Mary,odveď ju za Cinthiou. Idem ešte niečo zariadiť. Chráň ju pred Zaynom a Harrym"
„Spoľahni sa,tak poď" zahli sme do ďalšej chodby keď sme zastavili pred veľkými dvermi.
„Cinthia,prišla Cassie." skríkla keď roztvorila dvere.
„Konečne,kde si tak dlho bola ?" v rukách držala sako aj s motýlikom.
„Dlho ? Utekala som cez polovicu mesta aby som stihla a som tu ešte o tri minutý skôr" ukázala som na hodiny. Do miestnosti vpálili dvaja chlapci. Jeden mal kučeravé vlasy a bol bez trička. Druhý pred nim utekal a predpokladám že tričko toho prvého držal v ruke.
„Cinthia,Louis mi ukradol tričko." zahundral ten kučeravý.
„Louis. Vráť mu ho inak pôjdeš na pódium hore bez ty"
„Tu ho máš" starostlivo mu ho obliekol a odišiel. Namiesto neho k nám pribehol ten chlapec s tmavou pleťou s ktorým som sa zhovárala v parku. Pre zmenu mu vlasy nestáli hore ale mal ich sčesané.
„Cinthia,kde je Paul ? Liam mi nechce vratiť notebook."
„Tak si požičaj iný. V mojej kancelárií je jeden."
„A kto je toto milé stvorenie ?" posunul sa bližšie ku mne a zamával očami. Mama ho strhla za golier a potiahla ďalej odo mňa.
„Toto je moja dcéra Casandra a ty sa jej nedotkneš. Je to dúfam dosť jasné. Harry pre teba to platí dvojnásobne"
„Jasné kápo." odvetil a posunul sa bližšie k tomu druhému chlapcovi.
„Keď s ňou budeme sami,platiť to nebude" tak povediac mu to "pošepkal" aj keď som to počula ja.
„Mary,odveď ju do maskérne a pošli mi sem Liama,Nialla a Louisa. Vy dvaja tu ostanene,kým nedonesiem nožnice a ihlu" zostali tam stáť ako prikovaní a sledovali každý mamin pohyb.
„Na to si zvykneš,ja som bola taktiež v šoku keď som s nimi začala pracovať" upokojovala ma Mary.
Prešli sme okolo troch mužov ktorý za sebou vliekli káble aj predĺžovačky a Mary roztvorila ďalšie dvere.
„Počkaj tu,skontrolujem či sú v takom stave aby si nemala ujmu na zdraví" stratila sa v dverách a ja som čakala dobrých desať minút. Kým som si poklopávala nohou niekto ma strhol dnu....

14 komentárov:

  1. Skvelééé!! Zase som v SHOCKU!! ako toto môžeš napísať?!?! :) dokonalééé!!! áále,kto by odolal HAZZOVMU CHARMU?? NIKTO!! som zvedavá kto bude tá hlavná postava...zas ma budeš na ťahovať a ništ mi nepovieš!! žéé??:) aj ja chcem byť ich maskérka..:/ :( môj sen:) hneď potom ako sa stanem Mrs. Payne :D :D :D :D a ty Mrs. Styles :D :D :D teším sa ďalšiu!! muahahahahahahaha
    your psychycko-retardovano-jaešteneviemako narušená sestra
    Eli:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. júúúúj teším sa :D Mrs.Styles sa teší z tvojej radosti :D a uhádla si že ti nič neprezradím :D

      Odstrániť
  2. uzasne :) som rada ze si nasla Cassie kamosku :) jooj a tesim sa ze pracuje pre chalanov neviem ako si na toto prisla, ale je to paradny napad !!:D ale zase ako vzdy nechas na konci pribehu otaznik???!!! :) jak ja toto neznasam , potom som furt nedockava a zvedava kto to bude :)a to je pruser bo ja mam velmi zvedavu povahu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. teším sa :D toto s tou maskérkou ma napadlo keď som bola vonku s El (to je moja "sestra") ale som rada že som ťa napla :DD Ja som už taká a s tým nič neurobíš :D

      Odstrániť
  3. úúúú dočkala som sa ;) a to som ťa ani nestihla otravovať otázkami typu: Už?, A kedy bude? Už máš? .... a ked som si prečítala to o tej mandarínke, tak som si spomenula na to, ako som ju ja minule jedla a ty si sa mi smiala :D jak furt :P ale je to super, ale tie tvoje konce ,,neznášam" :P šajze! tak ma tu naťahovať... hanbi sa :D
    no a teraz neverím, že nevieš kto ti písal tento koment :D ale aby si ani na chvíľu neváhala tak sa ti podpíšem :P
    deine Miruška :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. úspešne pokračujeme v Nemčine !! :D júúú tak ma vedia rozosmiať naše konverzácie miešané s anglicko-nemecko-slovenskými slovami OU SHIT alebo WE PARTY HARD !! moja hláška zo včerajškia a pokračuje aj dnes do neviem kedy :D nevadí !! ale tou mandarinkou som sa inšpirovala keď si ju jedla :D aj s tvojou sestrou som ju jedla....aj jej vypŕskla :D a thank you za komentár :* (zase tá komnbinácia) :D

      Odstrániť
    2. nz ..... WOW a la Heroldito with american akcent :D len si to predstav :D :D :D ešte doteraz ma z toho smiechom trhá ;) und you are welcome :D aby sme nevyšli z cviku :)

      Odstrániť
    3. musela som si to prečítať trikrát aby som to pochopila :D ale dala som to :D

      Odstrániť
  4. Je to skvelé! :)) Čítam to verne :D
    inak myslím že máš na Twitteri účet a aj ostatné baby.. bola by som rada keby ste klikli na túto stránku na Twitteri a klikli na "sign" - je to niečo ako páči sa mi to.. Vytvorila som to ja a keby to malo niekolko tisíc "lajkov" mohol by si to niekto všimnúť čo by bolo moc moc fajn. Vytvorila som to preto aby sem prišli niekde do okolia koncertovať a nie aby sa stále trepali do tej poondenej Ameriky no nie?! :D

    http://twitition.com/yutz8

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no ja mám Tweeter s dvoma kamoškami tak môžem dať :) dám to do budúcej časti do úvodu ;) a ďakujem :D potešilo by ma keby si komentovala aj ďalšie časti ;)

      Odstrániť
    2. budem sa snažiť.. veľmi dakujem :) x

      Odstrániť
  5. Kdy bude další?? :) Je to nádherné, a napínavé! :D

    OdpovedaťOdstrániť