A tu je další diel. úfam, že sa bude páčiť :)
Zayn
Sedel
som na lavičke v parku a nevedel som sa dočkať chvíle keď ju opäť
uvidím. V duchu som sa stále smial nad našim telefonátom. Zrazu som
pocítil nejaké teplé ruky, ktoré mi zakrývali oči.
,,Hádaj
kto je?“ Veselo povedalo dievča, no ja som hneď vedel že je to ona.
,,Ty
si to dievča z požičovne, že ?“ So smiechom som povedal.
,,Ale
nie. To som predsa ja, Stella. Tak rýchlo ste na mňa zabudli pán Malik?“
Sklamane povedala no usmievala sa. Sadla si do tureckého sedu otočená smerom ku
mne.
,,Zabudnúť
na teba? Nikdy! Po prvé, nedá sa to a po druhé, ja na teba zabudnúť ani
nechcem.“ Pozeral som jej rovno do očí a ona sa usmievala.
,,Tak
fájn. Pretože tie fotky, ktoré sú po celom internete ti ma budú navždy
pripomínať.“ Keď to dopovedala, jej úsmev sa stratil a ona pri mne zostala
sedieť so sklonenou hlavou.
,,Hneváš
sa?“ Opatrne som sa opýtal.
,,Na
teba? To nie. Zatiaľ sa tam ani nič hrozné nepísalo. Ale...“ Odmlčala sa, ale
ja som vedel čo chce povedať.
,,Ale
bojíš sa, žeby mohlo.“ Prikývla mi so sklonenou hlavou.
Jednou
rukou som chytil jej ruku a druhou som jej dvihol hlavu tak, aby som jej
videl do očí.
,,Všetko,
čo o nás dvoch bude napísané na internete alebo v nejakom hlúpom
bulvári, bude napísané len nejakým redaktorom alebo tak. Zapamätaj si, že len
ty a ja budeme vedieť aká je ozajstná pravda. Nikto iný.“ Pozeral som do
očí, z ktorých sa pomaly strácal smútok a strach. Nechcem aby sa
trápila kôli nejakým rečiam idiotov, ktorý o nás nič nevedia.
,,Tak
poď!“ Rýchlo som sa postavil a ťahal som ju za ruku.
,,Túto
situáciu musím nejako napraviť. Dnes sa tu okrem počasia nebude nikto mračiť.
A už vôbec nie také krásne dievča , ktoré je v prítomnosti Zayna
Malika.“ Nakoniec sa zasmiala a postavila sa z lavičky. Kráčali sme
smerom do centra veľkého parku. Už z diaľky bolo počuť hudbu, krik detí
a hlučné rozhovory ľudí. Ostali sme stáť pred kopov stánkov, kolotočov
a ľudí. Pozeral som na Stellu a videl som ako sa jej rozžiarili oči
a kútiky úst sa jej natiahli do toho najkrajšieho úsmevu, aký vedela
vyčariť len ona.
,,Wáááááw,
to sú kolotoče! Nevedela som, že tu budú.“ S nadšením hovorila.
,,Ale
ja áno.“ Žmurkol som na ňu keď sa na mňa pozrela.
,,Tak
čo? Ideme nejaký vyskúšať?“ Opýtal som sa.
,,
Iste. A nie jeden.“ Išli sme smerom k nejakému kolotoču, ktorý sa
točil ako šialený. Lepšie povedané, ja som nás tam zaviedol. No pre istotu keď
sme už boli pri pokladni, tak som sa jej opýtal: ,,Zvládneš to?“
,,Myslím,
že áno.“ Poobzerala sa po tých deťoch, ktoré si išli tiež kúpiť lístok.
Prešlo
pár minút a my sme už sedeli pripútaní na sedadle kolotoča. O chvíľu
sa to malo spustiť pretože správca už pomaly vchádzal do riadiacej kabínky.
,,Nechceš
si to premyslieť?“ Opýtal som sa jej, keď som si všimol ako nervózne myká
kolenom.
,,Nie.
Ja to zvládnem.“ Nervózne odpovedala, no pri tom sa snažila o úsmev.
,,To
bude fájn. Je to len kolotoč. A navyše som tu s tebou, takže sa ti
nemôže nič stať.“ Naklonil som sa k nej a zašepkal som jej do ucha.
Keď som sa na ňu pozrel usmiala sa a pritisla sa ku mne bližšie.
Preplietol som si prsty s jej a kolotoč sa pomaly roztáčal.
Bolo
to fakt šialené. Všetko sa mi v hlave neskutočne rýchlo točilo. Obaja sme
sa smiali a kričali ako deti. Stella sa ma držala ako kliešť a ja som
si jej dotyk užíval.
Keď
kolotoč zastavil pomohol som jej vystúpiť, no jej sa zatočila hlava, tak som ju
rýchlo chytil do náručia.
,,Si
v poriadku?“ Chytila sa za hlavu, no potom sa postavila na vlastné.
,,Hej.
Už je mi fajn.“ Jednou rukou som ju držal okolo pásu a pomaly sme išli
preč.
,,Prepáč.
Nechcel som aby ti bolo zle.“
,,To
nič. Vždy to tak dopadne. Najviac ma lákajú tie kolotoče čo sa točia
najrýchlejšie a ja si myslím, že to zvládnem veď tam idú aj deti. No opak
je pravdou.“ Zasmiala sa a sadla si na lavičku. Priniesol som jej vodu
a chvíľu sme tam len tak sedeli. Po asi 10 minútach sme sa postavili
a šli sme sa poprechádzať okolo stánkov. Stella mi rozprávala
o svojich zážitkoch z detstva. Bolo to fakt vtipné. No niekedy som sa
smial aj keď som asi nemal a Stella sa trošku hnevala. No aj vtedy bola
krásna.
,,Tak
čo? Pôjdeme ešte na jeden?“ Zastavil som pred veľkým kolesom, ktoré sa tak
trošku podobalo na London Eye, s nádejou že bude súhlasiť.
,,Zmenšený
London Eye? To fakt?“ Asi jej bolo ešte trocha zle z toho predchádzajúceho
kolotoča.
,,Prosím.
Veď sa pozri. Ide to naozaj veľmi pomaly.“ Nevinným pohľadom som sa ju snažil
presvedčiť.
,,Dobre.
Ale ak sa zasekneme niekde tam hore, tak ja vyskočím.“
,,Super.
Budem ťa držať.“ Zasmiala sa a prešli sme k pokladni.
Ten
výhľad stál naozaj za to. Vonku sa pomaly stmievalo a ja som sedel
v malej, útulnej kabínke kolotoča s najkrajším dievčaťom. Pozerala sa
cez okienko kabínky, z ktorého bolo vidieť takmer celý park. Užíval som si
to, že môžem byť v jej tesnej blízkosti a k tomu blízko oblohy.
Obaja sme boli ticho. No nebolo to to trápne ticho, keď nikto z nás
nevedel čo má povedať. Vychutnávali sme si výhľad s úsmevmi na tvárach.
Potom
sme sa ešte poprechádzali pomedzi stánky. Stella zbadala stánok so sladkosťami,
tak sme sa tam museli na jej žiadosť zastaviť. Stáli sme tam už asi 10 minút,
ale Stella sa stále nevedela rozhodnúť. Ale mne to nevadilo. Kôli nej by som tu
stál tak dlho, ako by len chcela.
Zrazu
som cítil ako ma niečo, či skôr niekto ťahá za vrecko na nohaviciach. Obzrel
som sa a vedľa mňa stáli dve maličké dievčatká.
,,Ahoj
Zayn. Kupuješ svojmu dievčaťu lízanku?“ Zdalo sa mi to, alebo bola fakt smutná?
,,Nie
som jeho dievča, ale čo keby som lízanky kúpila ja vám?“ Stella sa zrazu
otočila a keď to povedala, až ma pichlo niekde pri srdci. Kiežby to malé
dievča malo pravdu a Stella by bola moje dievča.
,,Dobre.“
povedalo druhé dievčatko.
,,Ták.
Nech sa páči.“ Stella im už dávala do rúk lízanky.
,,Och!
Tak tu ste. Už som sa bála, že ste sa mi stratili.“ Pribehla k nám
vystrašená žena.
,,Na
chvíľu som sa otočila a už som ich nevidela. Chceli nejakú sladkosť, no
zjavne to nemohli vydržať.“ Žena na nich prísne pozrela.
,,To
je v poriadku. Odo mňa už jednu dostali.“ S úsmevom jej povedala
Stella.
,,To
ste nemuseli. Ďakujem.“
,,Za
málo.“
,,A
vy dievčatá? Aspoň ste sa poďakovali tejto milej slečne?“
,,Ďakujeme.“
Zborovo a zároveň zahanbene povedali.
,,Tak
mi už pôjdeme. Nebudeme vás už otravovať. Však dievčatá?“ Chytila ich za ruky
a už sa chystali na odchod.
,,Vôbec
neotravujete. Ale vy dievčatá, nemali by ste takto strašiť svoju mamu.“ Povedal
som im.
,,A
môžeme sa s vami ešte odfotiť?“ Pozerala na mňa jedna z nich so psími
očami. Všetci sme sa len zasmiali a ich mama nemala na výber.
Z kabelky vytiahla mobil a odfotila nás. So Stellou sme kľačali
v strede a popri nás stáli roztomilé dievčatká.
Stella
,,A
naozaj nie si jeho frajerka?“ Opýtalo sa ma pre zmenu to druhé dievča.
,,Nie.“
Pokrútila som hlavou.
,,Škoda.
Si veľmi pekná.“
,,Ďakujem.“
Dievča ma objalo a na líce mi dalo pusu. To isté spravila aj tá druhá.
Trocha ma to zaskočilo. No na deťoch je najkrajšie to, že sa neboja ukázať to,
čo naozaj cítia.
Potom
sa obe obrátili na Zayna a z oboch strán dostal naraz pusu na líce.
Bol to taký krásny pohľad.
Bolo už dosť neskoro.
Vonku bola už pomaly tma, tak som musela Zayna oboznámiť s mojim odchodom.
Išiel ma odprevadiť rovnakou cestou, akou sme prišli. Zrazu ma zastavil pri
lavičke, pri ktorej sme sa vtedy stretli.Stelline oblečenie:
Toto mi robíš naschvál,že ??? :P Aj tak viem,že ty to tak zamotáš alebo ho ona tak odfajčí,či ? :D Dobre,ja verím,že sa daju DOKOPKY :D Tak píš,píš,píš honey :* xx
OdpovedaťOdstrániťzaradom:
OdpovedaťOdstrániťpo 1. áno je to naschvál :P
po 2. pššššššššt das ist secret
po 3.možeš .... ne je to zakázané
a po 4. budem a budem a budem a .... :*
Uchuchú ! :D teším sa na novú časť :)) nenaťahuj to tak :D šak dostanem infarkt :D :D
OdpovedaťOdstrániťbudem myslieť aj na tvoj zdravotný stav pri tom jak budem písať ;)
Odstrániťperfektna cast ako vzdy sak co ine by som mohla cakat :) joj uz som zvedava ako ich das dokopy abo to zas zamotas :) a este som zvedava na Cat a Harryhob :) boze no zhrniem to tesim sa strasne moc na dalsiu cast a hlavne na jej obsah :D
OdpovedaťOdstrániťúúú dik :) poviem ti, že zamotané to bude .... dúfam, že sa z toho aj vymotám ... ked ne, tak mi amen :D
Odstrániť