Live with Love 8.

Aj vám je tak neskutočne teplo ? Dúfam, že to vydrží lebo už sa teším na nedeľu s Holubičkou a El :)

No a aby ste neboli zmätené z môjho písania: táto časť je pokračovanie munulej aby ste boli v obraze :) Dúfam, že sa vám bude páčiť a užívajte si prázdniny :*

Miruška :)

,,Dobrý deň milí kolegovia a žiaci. Je to tu opäť. Začína sa nový školský rok a my ho začneme tak, ako tie predtým. Prosím privítajte skupinu One direction!“ Fúha, to bolo rýchle. Pri vyslovení posledných dvoch slov mi začali pukať ušné bubienky. Zrazu sa na pódiu objavili chalani. Pozdravili sa a povedali zopár slov.

,,Zaspievame vám našu pieseň One Thing.“ Povedal Niall a všetci začali jačať ešte viac.

,,Túto pieseň by sme po vzájomnej dohode chceli venovať nášmu motýlikovi.“ Uškrnul sa na mňa Louis.

,,A tiež by sme sa ti chceli ospravedlniť za to, že sme ťa vystrašili.“ Žmurkol na mňa Zayn a ja som sa spustila po stoličke nižšie a rukou som si zakryla tvár. Bolo mi do smiechu. Dúfam, že si nikto nevšimol, že žmurkol práve na mňa.

Potom začali spievať a vreskot sa zmenil na skupinový spev. Cítila som ako sa trasie zem. Všetci za mnou stáli a spievali, no len v našom rade to nejako nežilo. Čím to asi bude? Žeby to bolo tou staršou generáciou, ktorá je na čele tejto školy? Mám pocit, že Jessie to už v strede piesne nemohla vydržať, tak ma schmatla za ruku a ťahala hore. Nakoniec som sa postavila a tlieskala som do rytmu spolu s Jessie. Ešteže pri mne sedela aspoň ona. Keď skončila pieseň, chalani dostali za odmenu obrovský potlesk. Poďakovali sa a zišli z pódia. kde ich vystriedal riaditeľ.

Vedľa mňa si sadol Zayn, potom Liam, Niall, Harry a Louis.

,,Tak čo povieš?“ So zvedavosťou sa ma opýtal Zayn.

,,No musím povedať, že to bolo super. A ďakujem za ospravedlnenie.“

,,Teším sa, že sa ti to páčilo. A nemáš začo. Ale vidím, že si ešte celá.“

,,No vidíš? To by mala byť ďalšia vec, z ktorej by si sa mal tešiť.“

,,To je samozrejmosť. Bola by škoda, keby niekto ublížil takému krásnemu dievčaťu.“ Povedal s nevinným úsmevom. Prečo mi to robí? Už zase cítim ako sa červenám tak som sa otočila hlavu a pohľad som namierila na riaditeľa, ktorý už stál na pódiu. Doniesli mu malý pult, na ktorý si vyložil svoj prejav. Opäť som sa skĺzla po stoličke a hlavu som si položila do dlaní.

,,Bude to na dlho?“ Zrazu sa ma opýtal Zayn.

,,Z mojich predošlých skúseností ti môžem povedať, že takéto príhovory bývajú dlhé ako ropovodné potrubie, ktoré vedie z Ruska.“ Znudene som mu povedala. Zayn sa začal smiať a preto sa musel predkloniť a hlavu si vložil do rúk, ktoré mal opreté o kolená. Asi nechcel aby si riaditeľ myslel, že sa smeje na ňom. Ostatní chalani sa pozerali raz na mňa a raz na neho pričom sa nechápavo usmievali. Zayna som už radšej nechala tak, nech sa chlapec upokojí.

Svojim pohľadom som premerala každú časť výzdoby, ktorá bola na pódiu. Musím uznať, že sa to Cat podarilo. Som zvedavá, čo mi povie na to, že ma tu videla sedieť s jej najobľúbenejšou skupinou. Naozaj sa toho bojím. Len dúfam, že sa smrteľne neurazí za to, že som jej o tom nič nepovedala. Neostáva mi nič iné, len dúfať.

Po hodine, keď sa to už všetko KONEČNE skončilo, sme sa pomaly postavili. Keď som zrazu zbadala tú skupinu dievčat ako sa valia smerom ku mne, skoro som odpadla. Začali sa u mňa prejavovať náznaky klaustrofóbie. Rýchlo som sa spamätala a vrátila som sa naspäť do tej šatne. Keďže mám robiť chalanom spoločnosť, musím ich počkať.

Vošla som dnu a rozvalila som sa na gauči. Kým som na nich čakala, pohrala som sa s mobilom. Už prešlo asi 30 minút a ja som začala pomaly umierať. Keby sa zrazu nerozleteli dvere tak príčina smrti by bola jasná. Nuda.

,,No konečne.“ Vydýchla som si.

,,Chýbali sme ti motýlik?“  S úsmevom si Louis išiel sadnúť presne tam, kde som mala natiahnuté nohy.

,,Strašne. Tak čo chcete robiť?“

,,A čo by sme mali robiť?“ Opýtal sa Harry.

,,Riaditeľka mi povedala, že vám to tu mám trocha ukázať.“

,,Ok. Tak poďme na to.“ Povedal Niall l a všetci sme sa ako na povel postavili.

Najprv sme cez telocvičňu prešli do školy. Bolo to celkom zábavné. Nebola minúta keby sme sa nezasmiali. Či už na mne, Louisovi alebo na hlúpostiach ktoré predvádzali chalani spoločne. Boli totálne ako deti. Cat mala pravdu. Neskôr sme sa zastavili u riaditeľ, ktorý trval na tom, že sa musí s chalanmi vyfotiť. Musel skontrolovať každú fotku, ktorú to dievča spravilo. Keď sa pozrel na piatu, povedal, že je to v poriadku.

S chalanmi som vyšla zo školy, no našťastie sa ten dav dievčat rozpustil. Vracali sme sa naspäť do šatne kôli občerstveniu. Tesne pri pódiu nás zastavila Nicole. Prihovorila sa mi a tvárila sa, že okrem nás dvoch tam nikto nie je.

,,Ahooooooooj, Stella. Ty si si už našla nových priateľov?“ otočila s k nim a začala sa vyškierať ako opica. Doslova. Pozrela som sa na chalanov a Nicole pokračovala vo svojom monológu.

,,Ja som Nicole. Dúfam, že tuto Stella, vás príliš neotravuje.“ Obrátila svoj zrak na mňa.

,,Tak to určite nie. Stella je skvelý sprievodca.“ Povedal Harry a zdôraznil posledné slovo. Veď to presne som. Ja nie som žiadna upišťaná fanúšička.

,,Skvele sa s ňou bavíme.“ Zastal sa ma Zayn a to ma naozaj potešilo. Aj keď som s nimi zo začiatku nechcela mať nič spoločné, páčilo sa mi tráviť s nimi trocha času.

,,Tak to som naozaj rada. A mimochodom, Stella, máš peknú bundu. Ešte nikde som nevidela aby ju predávali s menom.“ Keď to povedala, až som zamrzla. Nevedela som, čo mám povedať. Ale Zayn ma opäť zachránil.

,,To je limitovaná edícia. Len pre vyvolených.“ Musela som sa zasmiať. Ale len tak potichu, aby si to nevšimla.

,,Chalani a Stella, môžeme už ísť? Som hladný.“ Prehovoril Niall. Ani jej nedal šancu na odpoveď.

,,Jasné, poďme.“ Povedala som a vykročila som smerom k šatniam.

,,Páni. Čo to malo znamenať? To je vždy taká?“ Neveriacky sa ma opýtal Zayn.

,,Neviem. Toto bol náš druhý rozhovor, ak sa to dá vôbec nazvať rozhovorom.“

,,Takže ona ťa vlastne ani nepozná a hovorí o tebe, že si otravná?“

,,Asi tak nejak. Ale mne je to jedno. Nezaujíma ma čo si o mne myslí.“ Znovu som sa hodila na gauč a pozorovala som Nialla ako sa napcháva pri stole.

,, Niall, to jedlo nemá nohy. Neutečie ti.“ Povedala som mu.

,,Nechaj ho. To je uňho bežné. S tým už nič nenarobíš.“ Upokojil ma Louis.

Po chvíli prišla za mnou Jessica a vytiahla ma vonku. Opäť som sa ocitla pri pódiu, no teraz tam už stál riaditeľ a aj riaditeľka. Pýtali sa ma na chlapcov, či je všetko v poriadku. Samozrejme, že aj bolo. Povedali mi niekoľko informácii o tom, čo sa bude večer diať a zrazu boli preč. Nepovedali mi skoro nič nové okrem toho, že mám s chalanmi byť až do večera. Som zvedavá ako ich zabavím. Neboli to síce také rozmaznané hviezdičky, ale ja som už fakt nevedela kam s nimi mám ísť. Teda, ešte nás čakala prehliadka intráku, ale čo bude potom?