Winter Love ♥-19.časť

Zdravím baby =)

Som nazad,zdravá,živá a ťažšia o dva diely poviedky :D Tešíte sa,že ?? No ak nie,nevadí. Päť dní s dvoma bratrancami,z ktorých jeden mal svoj vlastný jazyk,ktorý pozostával z gaga ba be hihi. Poviem vám,tak dobre som si s nikím ešte nepokecala. Sťažnosti bokom !! Ako ste trávili týždeň bez poviedky vy ? Boli ste sa vyvetrať niekde vonku,na kupku alebo ste dreli v záhrade ?? Ja pôjdem večer všetko konzultovať s El aj Miruš tak sa zatiaľ majte ;)

P.S. Mám rozkresleného Harisona,ak bude,chcete ho vidieť ?

Milujem jeho smiech. ♥ Nakazil ma ním a ja sa tak rehocem pri každej príležitosti.

„Fájn,tak čo s tebou ?" stála som pred ním,s bradou podopretou o ruku a mysliacim výrazom v tváry. Ako mám dopraviť chlapa o hlavu vyššieho než ja do mojej izby. Je opitý,takže by si teoreticky nemal pamätať,ako by som ho tam odniesla. Prvá terória bola,že ho odtiahnem za nohy ale cesta cez prah by asi nedopadla najlepšie.
„Harry....Harry zobuď sa." čupla som si k nemu a rukou som mu tľapkala po líci. Najprv sa len trochu pomrvil ale napokon otvoril aj oči.
„Louis !" veselo zašvitoril a usmieval sa ako blbec. Ešte jeho mi tu musí spomínať.
„Nie,ja nie som Louis. Ja som Cassie...Cassie." vysvetľovala som mu,kým si premeriaval moje vlasy a pretáčal ich pomedzi prsty so zaujímavou grimasou na tváry.
„Tak poď,vysvetlím ti to neskôr." nejako sa mi podarilo postaviť ho,jednu jeho ruku som si prevesila okolo krku a svojou rukou som ho držala okolo pásu.
„Jé my sme sa presťahovali ? Louis,prečo si mi zatajil,že si nám kúpil byť ?" trepal totálne z cesty a mával rukou,ktorú mal voľnú. Nemohla som si to všímať,pretože by som sa od smiechu pokrčila na zem a on by tam skončil so mnou.
„Ja nie som Louis,Cassie. Dievča,ktoré chceš mať za priateľku ale po tomto budem silno uvažovať,či si s tebou začnem. A ešte raz ma oslov menom Louis tak uvidíš."
„Odkedy máme kožené dvere ? Eleanor sa nebude hnevať,že si jej ukradol byt ? Kde je vlastne ?"
„Eleanor je s Louisom vo vašom dome a skús tu nohu preložiť cez prah." totálne ma ignoroval a prebúral prah ako tank. Nevadí,veď ja ho zasuniem nazad,že ?
„Eleanor ? Prečo ma obchytkávaš ?" vydesene na mňa zazrel.
„Pretože ja nie som Eleanor ale Cassie,môžem si to dovoliť pretože ma chceš za frajerku." vyplazila som mu jazyk,aj keď si nebude nič pamätať. Posadila som ho na posteľ zatiaľ čo sa kýval ako hojdací koník. Prifajčený to chlapec.  Znova som si k nemu čupla a ako malému dieťaťu v škôlke začala vysvetľovať.
„Harry,vnímaš ma ?" iba prikývol a so zovretými perami a prižmúrenými očami si ma premeriaval.
„Louis,odkedy máš také dlhé vlasy ? Len ráno si ich mal pekné nagélované. A hrudník si nemal tak...vypukli." Chumaj !
„Tak tretíkrát,nie som Louis. Idem iba do kúpeľne,seď tu. Ja som jednou nohou tam a druhou nazad,rozumieš ? Žiadne pobehovanie po byte." znova prikývol a pokračoval v kolísaní. To bol nápad dať päťdesiat kilovému dievčaťu do bytu sedemdesiat kilového chlapa a k tomu ešte opitého. Rýchlosťou svetla som vletela do kúpeľne,schmatla vedro,z kuchyne minerálku a zavítala nazad do izby.
„My bývame v Londýne ? Veď sme ešte pred hodinou boli v bare. Tam bývam,odvez ma nazad k Mikeovi." žalostne som si povzdychla,položila kýbel k posteli,minerálku na stolík a dala som ho do postele ľahnúť.
„Zayn,ty si sa dal ostrihať ? Páni,vyzeráš tak...zženštilo !"
„Nie som Zayn ani Louis. Cassie,som žena,preto som zženštilá."
„Prepáč Niall. A kde je Cassie ?" mňa z toho chlapca porazí.
„Ja som tu. Pred tebou."
„Ale nehovor hlúposti. Cassie je doma a učí sa. Ona je tak zodpovedná !!" skríkol a mne skoro praskli bubienky.
„Áno,som doma a učím sa ako zvládať chlapa zriadeného ako motorka !" povedala som hlasnejšie a dala mu dole kabát,čiapku a šál.
„Takže ak nie si Louis ani Zayn ani Niall. A prečo ma vyzliekaš ? Kto si ? Povedal by som,že si Paul ale Paul nie je tak chudí. Takže,uvažujem nad tím,že budeš Louizanill ? Ale nie,už viem kto si."
„No povedz,kto som. Prekvap ma." počúvala som jeho totálne vymysli,keď som mu vyzúvala topánky. Smrdel tak,akoby ho doviezli rovno od Bobba Marleyho.
„Schwarzeneger. Dlho som ťa nevidel kamarát. Ako žiješ ?"
„Radšej si ľahni skôr než vypotíš takú hlúposť,že by som ťa za ňu vyšmarila von z bytu. Ak ti bude zle tu je vedro,nemusíš utekať nikam len vykloň hlavu a pusť to von." skončila som prednášku a dala ruky v bok potom,ako som si zťažka vydýchla.
„Dobre,ako povieš Gemma. Dobrú noc Marilyn." wáu,Merilyn Monroe som ešte nebola. Už môžem hrať aj v Terminátorovi ale kto je Gemma ?
Prikryla som ho s dekou,vzala knihu z poličky a posadila sa do kresla oproti posteli. Vysoká papierová lampa rozsvetlila izbu a ja som sa ponorila do čítania. Po desiatich kľudných minútach mi začal vyhrávať mobil. Strhla som sa a vybehla von z izby. Na displeji mi svietilo neznáme číslo.
„Prosím ?"
„Ahoj Cassie,to som ja Louis. Ako to ide ?"
„Pred desiatimi minútami sa mi konečne podarilo uspať ho. Teraz spí a ty si mi naručil kľudných desať minút pri knihe."
„Páni,si rodený talent. Hovoríš o ňom ako o malom dieťati."
„Ja viem,som prirodzená autorita. A vy robíte čo ?"
„S Eleanor sedíme pri pukancoch a filme. Nádherný nedeľný večer."
„Áno,viem si predstaviť. A Paul už odišiel ?"
„Áno. Pred pol hodinou. Ups,to som ti nemal hovoriť ale El ťa pozdravuje a ja musím končiť. Ahoj." surovo mi zložil a ja som znovu zavítala na svoje miesto do kresla.
„Louis ?" zavolal Harry.
„Hm ?" ihneď som zareagovala. Od dnes budem asi reagovať na dve oslovenia.
„Môžem ti niečo povedať ?"
„Nie som Louis ale ak chceš,hovor." kľudne som odvetila a neodlepila oči od stránok.
„Myslíš,že ma má Cassie aspoň trochu rada ? Je taká milá,pekná a pravdepodobne ju ľúbim. Páči sa mi,že je taká tvrdohlavá a robí sa,že všetko,čo sa tíka nás piatich jej je jedno. Myslíš,že by so mnou chcela chodiť ?" toto vážne povedal opitý Harry Styles ležiaci v mojej posteli ? On totálne blúzni alebo je to pravda ? Niekedy ľudia v opilosti hovoria pravdu ale žeby až tak priamo ? Prečo som sa vlastne nenahnevala ? Pravdu povediac,ma to vlastne aj trochu potešilo. Zhasila som lampu,vzala si pyžamo a odcestovala do Abbynej izby.
Perfektné,týždeň som nebola v škole a dnes ani včera som sa nenaučila ani ň. Profesori ma zožerú za živa,Ellen mi veľa nepomôže,akurát mi zlepší náladu svojimi zážitkami a výplodmy svojej bujarej fantázie a Drewa budem veselo ignorovať len pri jednom pohľade nasmerovanom na moju postavu. Prečo rozmýšľam nad školou ? Nad mojimi obavami som sa radšej iba zasmiala a zaľahla do postele.


Ráno 
-Harry-
Včera ma buď prešiel buldozér,alebo mi niekto niečo primiešal do pitia. Neskutočne ma bolí hlava. A prečo nie som vo svojej izbe,vedľa seba nemám Liama s aspirínom a pohárom vody,Louisa s prednáškou o tom,čo som robil predchádzajúcu noc a Nialla so Zaynom zabávajúcich sa na mojich útrapách pri hlasných zvukoch. Moment,odkedy mám takýto výhľad na Londýn a veľkého plyšového medveďa na posteli ? Žeby ma uniesla nejaká šialená faninka ? Do frasa,kde mám tričko,ale lepšia otázka je,kde mám telefón s peňaženkou a kľúčmi od auta.  Ťarbavo som sa zdvihol z postele a vyšiel von z izby. Počkať,je mi to tu nejaké povedomé. Prešiel som k vedľajším dverám a skúsil zaklopať.
„Ďalej." ozvalo sa. Ženský hlas ? Nesmelo som zohol kľučku a otvoril dvere.
„Áááá" zakričal som a rukami zakryl keď som ju uvidel. Cassie ? Ja ? A v Cassienom byte ? Ježišmária čo tu robím ?
„Prekvapenie čo ?" veselo sa usmievala a ľahko si prehrabala vlasy.
„Môžeš mi dať chvíľku,musím sa zorientovať." čo tu robím ? Bol som doma,potom som šiel s Louisom a potom...ehm nejaké to okno.
„Nerozmýšľaj,nerobí ti to dobre. Doviezol ťa sem Louis aby som sa o teba postarala." prevliekla si mikinu cez hlavu a znova vytvorila najkrajší úsmev na svete. Moment,načítanie....LOUIS ! Ja ho zaškrtím keď sa mi dostane pod ruky.
„Cassie a my sme...ehm no veď vieš čo myslím."
„Nie,neboj sa. Ani som sa ťa nedotkla a ani ty mňa,ak nepočítame to,že som ťa dovliekla k posteli,vyzliekla ti kabát a vyzula topánky."
„A kde mám tričko ?" rozhliadol som sa okolo seba,no na chodbe by asi pravdepodobne nebolo.
„Pohľadaj ho v mojej izbe,potom príď do kuchyne." poslúchol som ju a vrátil sa nazad. Kto by povedal,že som ho mal pod vankúšom.
„Chceš kávu,džús alebo radšej tabletku na hlavu ?" zvŕtala sa pri kuchynskej linke a vyzerala ako pravá gazdiná.
„Ak môžem poprosiť,tak tú kávu."
„Ešte niečo ?" sadla si na pracovnú dosku a mávala nohami,zatiaľ čo jedla chlieb. Radšej som sa posadil na stoličku,vzpriamená poloha mi nerobí príliš dobre.
„Čo som vyvádzal ?" pozeral som na ňu ako prízrak. Ako môže byť hneď ráno tak krásna ?
„Chceš to naozaj vedieť ?" s vážnou tvárou mi položila otázku. Bože,dúfam že som ju neobťažoval alebo niečo podobné. Na znak súhlasu som prikývol a čakal.
„No,volal si ma Louis. Potom si bol v tom,že si sa presťahoval,že som Eleanor,ktorá ťa obažuje. Neskôr som bola Schwarzeneger,Marilyn Monroe aj nejaká Gemma." rukou som si čapol po čele a prešiel po celej tváry. Ja som totálny magor,ako ma mohol Louis doviesť sem ? Po tomto so mnou už nebude viac chcieť chodiť,nebude ma chcieť ani len vidieť a El bude Louisa navštevovať v nemocnici.
„Takže,moje šance na náš spoločný vzťah sú dosť mizivé však ?"
„To ti poviem niekedy inokedy,ja idem do školy. Ak chceš,zostaň tu a ja ti odpoviem na tvoju otázku poobede. Urob si kávu akú chceš,voda už zovrela. Maj sa." pobozkala ma na líce a odišla.